Rusko tvrdí, že pri dronovom útoku Ukrajiny v Horlivke sa zranilo 8 jeho hasičov

Oznámila to vláda Spojeného kráľovstva. Informuje o tom agentúra AFP.

Ukrajinskí vojaci sa pridajú k približne 1000 príslušníkom Kráľovského námorníctva, Kráľovskej námornej pechoty, Britskej armády a Kráľovského letectva, „čo symbolizuje celosvetovú podporu pre ich pokračujúci boj za slobodu v dôsledku nezákonnej a nevyprovokovanej ruskej agresie“, uviedlo britské ministerstvo obrany.

Medzi Ukrajincami, ktorí sa v pondelok zúčastnia na pochode v rámci Dňa víťazstva v Európe, budú vojaci z operácie Interflex - britského výcvikového programu pre ukrajinských brancov, ktorý sa realizuje v spolupráci s 12 partnerskými krajinami.

„Osemdesiat rokov po Dni víťazstva v Európe budeme oslavovať našich vojnových veteránov, našu najväčšiu generáciu. Zabezpečíme, aby ich duch žil naďalej, a to nielen v našich ozbrojených silách, ale aj v našich hodnotách a záväzku k sile prostredníctvom jednoty,“ povedal šéf silového rezortu John Healey.

„Na pozadí prvej plnohodnotnej vojny v Európe od druhej svetovej vojny je vhodné, aby na pondelkovom podujatí boli zastúpené aj ukrajinské ozbrojené sily, ktoré v súčasnosti bojujú na frontovej línii slobody,“ dodal britský minister.

Spojené kráľovstvo a partnerské štáty od roku 2022, keď Rusko v plnej miere vojensky napadlo Ukrajinu, vycvičili už viac ako 54-tisíc Ukrajincov v zručnostiach na boj v prvej línii. Operácia Interflex bola predĺžená minimálne do konca roka 2025.

Deň víťazstva v Európe pripadá na štvrtok 8. mája, ale spomienkové akcie v Spojenom kráľovstve sa začnú v pondelok vojenským pochodom na ulici The Mall v centre Londýna. K sprievodu, na ktorom budú vlajky všetkých krajín Spoločenstva národov, sa pridajú aj príslušníci ozbrojených síl z Austrálie, Kanady a Nového Zélandu.

Sprievod sa začne na Parlamentnom námestí presne na poludnie miestneho času (13.00 h SELČ) a skončí sa preletom akrobatickej skupiny Red Arrows, ako aj 23 súčasných a historických vojenských lietadiel. (TASR)

Útok zranil najmenej 51 ľudí vrátane dvoch detí, uviedla Charkovská regionálna prokuratúra.

Termobarická munícia generuje silné tlakové vlny, ktoré spôsobujú vážne škody a predstavuje extrémne riziko pre ľudí.

Ukrajinský prezident zdôraznil, že Rusi neútočili na žiadne vojenské ciele.

"Svet odkladá rozhodnutia, a tak takmer každá noc na Ukrajine sa mení na hrôzu, ktorá má za následok straty životov. Ukrajina potrebuje posilniť svoju protivzdušnú obranu. Potrebujeme silné a reálne riešenia od našich partnerov: Spojené štáty, Európa, všetci naši partneri, ktorí sa snažia o mier. Len sila a sankcie zastavia Rusko," apeloval.

(ČTK)

Pri nálete boli podľa gubernátora Krasnodarského kraja Veniamina Kondrateva poškodené tri obytné domy a zranení utrpeli najmenej štyria ľudia, vrátane dvoch detí. 

Drony tiež zasiahli tri sily v obilnom termináli, kde hasiči bojujú s požiarom.

Trosky dronov podľa gubernátora dopadli tiež v troch dedinách, kde poškodili súkromné domy, ale úder sa obišiel bez obetí a ranených.

O útoku ukrajinských dronov na susednú Rostovskú oblasť informoval gubernátor tohto regiónu na juhozápade Ruska Jurij Sljusar.

Trosky dronov podľa neho zapálili strechy rodinného domu a hospodárskeho stavu v obci Celina. V tomto prípade nikto nezahynul ani nebol zranený. (ČTK)

Podľa miestnych predstaviteľov tam vypukli požiare a zasiahnuté boli obytné budovy, civilná infraštruktúra a vozidlá, informovala agentúra APF.

K útokom došlo niekoľko hodín po tom, ako pri ruských útokoch na mesto Záporožie na juhu Ukrajiny utrpelo zranenia viac ako 20 ľudí.

„Takmer 50 ľudí bolo zranených vzhľadom na masívny útok votrelca“ na štyri obvody, uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Olej Synjehubov. Medzi zranenými bolo podľa neho aj 11-ročné dievča.

Charkov sa nachádza blízko ruskej hranice a počas invázie Moskvy je často vystavený útokom. 

Oblastní predstavitelia hlásili tiež štyroch zranených pri ruskom dronovom a delostreleckom útoku na lokality východne od mesta Nikopol v Dnepropetrovskej oblasti.

V Chersonskej oblasti zahynul pri výbuchu dronu obyvateľ dediny, informovala agentúra Reuters. (TASR)

Ministerstvo zahraničných vecí USA americkému Kongresu oznámilo, že súhlasí s kontraktom v hodnote 310,5 milióna dolárov, za ktoré Ukrajina zakúpi vybavenie pre tieto vojenské lietadlá aj služby na ich údržbu.

„Navrhovaný predaj zlepší potenciál Ukrajiny čeliť súčasným a budúcim hrozbám tým, že zabezpečí, že budú jej piloti účinne vycvičení, a zvýši jej interoperabilitu so Spojenými štátmi,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Trump opakovane kritizoval vojenskú a ekonomickú pomoc za miliardy dolárov, ktoré Ukrajine poskytla vláda jeho predchodcu Bidena. Trumpove vzťahy s Kyjevom sa však postupne zlepšili a USA s ním túto stredu podpísali dohodu o spoločnom využívaní ukrajinských nerastných surovín.

Ukrajina dostala prvé lietadlá F-16 v polovici roka 2024 po dvoch rokoch naliehania na Bidena, ktorý podporoval Kyjev, no obával sa, že nedostatočný výcvik ukrajinských pilotov by odsúdil tieto stíhačky na zánik. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v marci oznámil ďalšiu dodávku týchto lietadiel, neposkytol však presný počet. (TASR)

Hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová vo štvrtok povedala, že USA „nebudú sprostredkovateľmi“ v ďalšom procese. V piatok o tom informovali denníky New York Post a The Telegraph.

Podľa amerického denníka toto rozhodnutie odráža frustráciu prezidenta USA Donalda Trumpa z nedostatku pokroku medzi Kyjevom a Moskvou v súvislosti s úsilím ukončiť vojnu.

„Nebudeme lietať po celom svete na zavolanie, aby sme sprostredkovali stretnutia,“ uviedla Bruceová a dodala, že Washington je naďalej odhodlaný pomôcť dosiahnuť dohodu. Podľa hovorkyne je načase, aby Rusko a Ukrajina „preložili a rozpracovali konkrétne predstav, ako sa tento konflikt skončí“.

Trumpova vláda je podľa Bruceovej frustrovaná, že ruský prezident Vladimir Putin očividne váha s podniknutím konkrétnych krokov k mieru, hoci šéf Kremľa opakovane tvrdí, že je na to pripravený.

„Sledujeme Putinove činy, nie slová. A pritom si postupne spresnil veľmi konkrétny časový rámec. Pred niekoľkými týždňami hovoril o týždňoch, pred niekoľkými dňami už o dňoch,“ vyhlásila Bruceová. „Toto by mohol byť rozhodujúci týždeň,“ dodala.

Hovorkyňa rezortu diplomacie v piatok zdôraznila, že USA sa úplne nesťahujú zo snáh dosiahnuť mier medzi Ukrajinou a Ruskom.

Bruceová o ustúpení Spojených štátov z účasti na mierových rokovaniach informovala len deň po tom, čo USA a Ukrajina v stredu podpísali dohodu o nerastných surovinách. Na jej základe sa zriadi spoločný investičný fond na obnovu Ukrajiny a Spojeným štátom dohoda poskytne prednostný prístup k novým investičným projektom zameraným na ťažbu ukrajinských prírodných zdrojov vrátane hliníka, grafitu, ropy a zemného plynu.

Možné stiahnutie Washingtonu z mierového úsilia opakovane avizovali aj šéf americkej diplomacie Marco Rubio a americký viceprezident J. D. Vance. Vance v rozhovore pre televíziu Fox News zverejnenom v piatok vyhlásil, že vojna na Ukrajine „sa v dohľadnom čase neskončí“. Rubio v inom rozhovore pre tú istú televíziu povedal, že v rokovaniach musí čoskoro nastať „prelom“, inak sa Trump bude musieť rozhodnúť, koľko času bude riešeniu konfliktu venovať.

Britský denník The Telegraph píše, že USA nebudú sprostredkovávať rokovania po tom, čo Putin nesúhlasil s navrhovaným prímerím. Trump podľa denníka v uplynulých dňoch zmiernil svoj postoj voči Kyjevu práve pre narastajúcu frustráciu voči Putinovi. Hoci Kremeľ vyjadril ochotu rokovať s Kyjevom, tento týždeň odmietol americký mierový návrh, pretože podľa The Telegraph nezaručoval medzinárodné uznanie Moskvou okupovaných území na Ukrajine. (TASR)