Peskov: Na prehliadke v Moskve očakávame vyše 20 lídrov zo zahraničia

„Moskva pokračuje vo vojne proti Ukrajine s podporou Severnej Kórey, Iránu a Číny, ako aj Bieloruska,“ povedal generálny tajomník NATO.

Rutte ďalej uviedol, že plán zahŕňa výrazné zvýšenie počtu systémov protivzdušnej obrany, tankov, obrnených vozidiel a delostrelectva, čo je reakcia na meniacu sa situáciu s hrozbami, najmä na vojnu Ruska proti Ukrajine.

„Smrteľný teror Ruska z neba nad Ukrajinou vidíme každý deň. Musíme byť schopní sa pred takýmito útokmi brániť,“ dodal Rutte.

Generálny tajomník varoval, že NATO musí urýchlene konať, aby sa pripravilo na budúce hrozby, pričom odkázal na odhady, že Rusko by mohlo do piatich rokov znovu vybudovať dostatočnú vojenskú kapacitu na to, aby mohlo NATO čeliť.

„Naše bezpečnostné prostredie sa zmenilo, a nie k lepšiemu. Hrozby, ktorým dnes čelíme, si vyžadujú, aby sme urobili oveľa viac,“ povedal.

Rutte zdôraznil, že nový plán investícií do obrany bude prehodnotený v roku 2029 a na zabezpečenie dôveryhodnosti bude podávaná každoročná správa.

Zdôraznil, že NATO je naďalej odhodlané podporovať Kyjev a potvrdil dlhodobé stanovisko aliancie, že „cesta Ukrajiny k členstvu v NATO je nezvratná“. (Kyiv Independent)

Túto pozíciu Slovenska deklaroval minister zahraničných vecí Juraj Blanár svojim partnerom na pondelňajšom zasadnutí Rady Európskej únie pre zahraničné veci v Bruseli.

„Rokovania o 18. balíku stále prebiehajú a zatiaľ nepoznáme jeho finálne znenie. Pre Slovensko je však politicky absolútne kľúčové, aby sa diskusia o sankčnom balíku presunula na Európsku radu a spojila sa s témou takzvaného návrhu RePower EU, ktorý predstavuje odpojenie sa od strategických surovín z Ruskej federácie. Otvorene sme o to požiadali našich partnerov,“ uviedol Blanár.

Šéf slovenskej diplomacie informoval, že Slovensko má posúdené predbežné body 18. balíka sankcií jednotlivými ministerstvami a ak sa nevyskytne nič nové, bude ho môcť podporiť, pretože by nemal mať negatívny dopad na slovenskú ekonomiku a hospodárstvo.

„Stretol som sa tiež s ministrom zahraničných vecí Francúzska Jeanom-Noëlom Barrotom, ktorému som podrobne vysvetlil, ako sa staviame k sankčnému balíku a čo požadujeme od Európskej únie v prípade odstrihnutia sa od ruských energetických zdrojov,“ vyhlásil Blanár

Doplnil, že tento týždeň bude na Európskej rade premiér Robert Fico jasne komunikovať výhrady vlády a požiadavky týkajúce sa RePower EU. (SITA)

V súčasnosti žiaden členský štát do svojej obrany neinvestuje päť percent HDP. Najbližšie k tomuto cieľu je Poľsko, ktoré by tento rok mohlo na obranu minúť financie rovnajúce sa 4,7 percenta svojho HDP.

Zvýšiť vojenské výdavky až na päť percent HDP požaduje americký prezident Donald Trump a tento cieľ presadzuje aj generálny tajomník Aliancie Mark Rutte.

Zo sumy päť percent HDP by priamo na armádu malo ísť 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta má byť určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, napríklad s budovaním či rekonštrukciou infraštruktúry. Text spoločného vyhlásenia lídrov na summite už v nedeľu schválili zástupcovia členských štátov.

Výnimku z tohto záväzku si vyjednalo Španielsko, ktoré avizovalo, že svoje výdavky na obranu ponechá maximálne na úrovni 2,1 percenta. Nesúhlas so zvýšením výdavkov až na päť percent HDP minulý týždeň verejne vyjadril španielsky premiér Pedro Sánchez, podľa ktorého by to bolo „nerozumné a kontraproduktívne“. Vyhlásil tiež, že navrhovaná výška výdavkov je „neprimeraná, zbytočná a nie je v súlade so zásadou sociálneho štátu.“

Požiadavku vynakladať na obranu až päť percent HDP Trump vyslovil ešte pred opätovným nástupom do úradu prezidenta v januári tohto roka. Mesiac predtým svojim spojencom pohrozil, že USA z Aliancie odídu, ak zvyšní členovia nebudú dávať na obranu viac peňazí.

Americký prezident pred niekoľkými dňami vyhlásil, že cieľ päť percent HDP by malo splniť všetkých 32 členských krajín NATO s výnimkou USA. Podľa Trumpa sa ostatné štáty dlho priživovali na úkor USA. „My NATO podporujeme už veľmi dlho. Myslím si, že v mnohých prípadoch platíme takmer 100 percent nákladov, takže si nemyslím, že my by sme mali (ísť na túto úroveň výdavkov), ale (ďalšie) krajiny NATO určite áno,“ povedal Trump.

Členovia NATO si v roku 2014 po ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym stanovili minimálnu úroveň výdavkov na obranu vo výške dvoch percent HDP. Následná invázia Ruska na Ukrajinu o osem rokov neskôr však podľa agentúry AFP prinútila Alianciu posilniť svoje východné krídlo a zvýšiť výdavky.

Viaceré štáty tento rok avizovali, že splnia cieľ z roku 2014 a na obranu budú dávať sumu dosahujúcu najmenej dve percentá svojho HDP. Žiadna krajina však do svojej obrany avizovaných päť percent neinvestuje.

Najviac na svoju obranu minulý rok vynakladalo Poľsko (4,12 percenta), Estónsko (3,43 percenta), Spojené štáty (3,38 percenta), Lotyšsko (3,15 percenta) a Grécko (3,08 percenta). V roku 2024 osem členských štátov stále neplnilo záväzok a do obrany investovalo menej ako dve percentá.

Najmenej investovalo Španielsko, Slovinsko, Luxembursko a Belgicko, ktorých výdavky sa pohybovali na úrovni okolo 1,3 percenta HDP. (TASR)

Cieľom útoku bolo zamedziť prístup k počítačovým alebo sieťovým zdrojom, informuje agentúra AP.

Holandské Národné centrum kybernetickej bezpečnosti vo vyhlásení uviedlo, že k mnohým útokom sa prihlásila skupina proruských hackerov známa pod názvom NoName057(16) a pravdepodobne konali na základe „proruského ideologického motívu“. Vyhlásenie neponúklo bližšie vysvetlenie, píše AFP.

Centrum ozrejmilo, že vyšetruje internetové útoky, pri ktorých útočníci zahltia cieľový systém, webstránku alebo sieť obrovským množstvom falošných požiadaviek, čím zablokujú legitímnych používateľov a svoj cieľ vyradia z prevádzky. Zároveň podotklo, že je v kontakte s „národnými a medzinárodnými partnermi“.

Hovorca samosprávy v Haagu uviedol, že útoky zasiahli obce v celej krajine. „Zaznamenali sme väčšiu návštevnosť webových stránok pri niektorých našich poskytovateľoch služieb,“ povedal pre agentúru AP. „V Haagu zatiaľ všetko funguje normálne,“ skonštatoval.

Holandská vláda spustila už pred summitom NATO rozsiahlu bezpečnostnú operáciu s názvom „Oranžový štít“. (TASR)

Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.

„Rusi okolo polnoci masívne zaútočili dronmi na dedinu Verchňa Syrovatka,“ vyhlásil veliteľ vojenskej správy Sumskej oblasti Oleg Grygorov.

„Máme informácie o troch mŕtvych. Je medzi nimi aj osemročný chlapec,“ dodal. Pri útoku vraj navyše utrpeli zranenia ďalší traja ľudia.

"Úder pripravil o život ľudí z rôznych rodín. Všetci žili na tej istej ulici. Išli spať do svojich domovov. Ale ruské drony prerušili ich spánok - navždy," uviedla na telegrame vojenská správa Sumskej oblasti.

Počas noci dronmi útočili obe strany. Primátor Moskvy Sergej Sobjanin v utorok krátko po polnoci prostredníctvom platformy Telegram oznámil, že ruské protivzdušné systémy zostrelili tri ukrajinské drony smerujúce na hlavné mesto.

Ruské ministerstvo obrany zas vyhlásilo, že sa mu pred polnocou podarilo zničiť až deväť ukrajinských dronov v priebehu 90 minút.

Generálny tajomník NATO v pondelok potvrdil, že sa aliancia na samite zhodne na zvýšení výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu.

Za najväčšiu a priamu hrozbu pre NATO zároveň označil Rusko. Uviedol tiež, že spojenci tento rok poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc vo výške vyše 35 miliárd eur.

Rutte už skôr navrhol zvýšiť cieľ výdavkov na obranu na päť percent HDP, a to tak, že 3,5 percenta by malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na infraštruktúru, kybernetickú bezpečnosť či budovanie zdravotníckych zariadení. 

Dnes popoludní sa uskutoční takzvané NATO Public Forum, ktoré organizuje aliancia a holandská vláda spoločne so zástupcami občianskej spoločnosti. 

Po obede bude nasledovať plenárne zasadnutie Fóra obranného priemyslu, kde sa stretnú ministri obrany a zástupcovia priemyslu z aliančných krajín.

Večer sa súbežne uskutoční niekoľko ďalších podujatí. Tou hlavnou je večera pre premiérov a prezidentov, ktorú bude hostiť holandský kráľovský pár Viliam-Alexander a Máxima. Uskutoční sa aj pracovná večera Rady NATO-Ukrajina na úrovni ministrov zahraničia a pracovnej večere Severoatlantickej rady vo formáte ministrov obrany.

Formálne rokovanie spojencov na úrovni hláv štátov a predsedov vlád je v pláne v stredu dopoludnia, bude trvať len dve a pol hodiny. Niektorých rokovaní sa zúčastní ukrajinský prezident Zelenskyj aj partneri z krajín Indopacifiku, teda Južnej Kórey, Austrálie, Japonska a Nového Zélandu.

Do Holandska tiež pricestuje šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa, ktorí sa dnes popoludní stretnú s Ruttom a Zelenským.

Počas summitu sa očakáva aj mnoho protestov, okrem iného proti zvyšovaniu výdavkov na zbrojenie. (ČTK)

Krajina oznámila nákup nemeckých systémov protivzdušnej obrany IRIS-T SLM od zbrojovky Diehl Defence v hodnote deväť miliárd švédskych korún (približne 809,5 miliónov eur).

Informuje o tom agentúra AFP.

„Tento systém protivzdušnej obrany je prvým, ktorý nakúpime a možno bude jednou z najdôležitejších obranných kapacít, ktoré Švédsko získalo od nákupu systémov Patriot v 90. rokoch,“ vyhlásil švédsky premiér Ulf Kristersson a dodal, že nákup je súčasťou „prebiehajúceho rýchleho prezbrojenia krajiny“.

Minister obrany Pal Jonson na tlačovej konferencii po boku Kristerssona uviedol, že vojna na Ukrajine im „otvorila očí ohľadom dôležitosti silnej protivzdušnej obrany“.

Švédsko po konci studenej vojny drasticky znížilo svoje výdavky na obranu. Po ruskej anexii Krymského polostrovu v roku 2014 však opätovne začalo s vyzbrojovaním.

Štokholm koncom marca oznámil, že chce v nasledujúcom desaťročí zvýšiť svoje výdavky na obranu o približne 300 miliárd švédskych korún (takmer 28 miliárd eur), čo by do roku 2030 znamenalo posun zo súčasných 2,4 percenta HDP na obranu na 3,5 percenta.

Severská krajina sa po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022 po dvoch storočiach vzdala svojej vojenskej neutrality a požiadala o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Členom sa stala v marci minulého roka.

S odvolaním sa na ruský denník Kommersant o tom v pondelok informovala agentúra DPA.

V článku Kommersantu sa píše, že nový návrh štátneho vzdelávacieho programu na roky 2025 až 2026 už nepočíta s ukrajinčinou ani ako s voliteľným predmetom v „nových subjektoch Ruskej federácie“, teda v anektovaných oblastiach Ukrajiny. Ide údajne o dôsledok „meniacich sa geopolitických okolností vo svete“. Toto nariadenie sa týka základných aj stredných škôl. Ukrajinská literatúra sa bude učiť len v dvoch posledných ročníkoch strednej školy.

DPA pripomína, že jedným z dôvodov, ktoré ruský prezident Vladimir Putin uviedol pri spustení invázie na Ukrajinu pred viac než tromi rokmi, bolo údajné potláčanie ruského jazyka na Ukrajine. Putin vtedy prisľúbil, že Rusko bude postupovať inak a umožní používanie ukrajinčiny.

Doteraz bola ukrajinčina povinným predmetom na školách v častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré sú pod ruskou okupáciou. V Doneckej a Luhanskej oblasti a na Kryme, ako aj v ruskej republike Baškirsko, bola ukrajinčina voliteľným predmetom. Rodičia museli napísať žiadosť o zaradenie svojho dieťaťa na tieto hodiny. Nový návrh osnov s výučbou ukrajinčiny už vôbec nepočíta.

Ruský politológ Abbas Galľamov, ktorý pôsobí v exile, označil rozhodnutie ministerstva školstva za „infantilizmus“. „Je to prekvapujúce, ale tí istí ľudia, ktorí sa snažia zničiť ukrajinský jazyk na územiach, ktoré dobyli, požadujú, aby sa ruský jazyk rešpektoval aj na územiach, ktoré dobyť nemôžu,“ napísal v statuse na sociálnych sieťach.

Na jar tohto roka vyšlo najavo, že v Rusku bola cenzurovaná nová učebnica literatúry – je v nej vynechaná zmienka o všetkom, čo súviselo s Ukrajinou vrátane pôvodu spisovateľa Nikolaja Gogoľa.

Ešte skôr bola v Rusku zakázaná ukrajinská ľudová pieseň Červená kalina – príslušný ruský cenzorský úrad v nej našiel stopy „extrémizmu“. Známe sú aj prípady, keď boli občania v Rusku alebo na okupovaných územiach zadržaní, pokutovaní, vzatí do väzby a nútení ospravedlniť sa za počúvanie ukrajinskej hudby. (TASR)