Od začiatku vojny na Ukrajine zahynulo v krajine zhruba 13-tisíc civilistov

Cieľom rokovaní je Trumpa pred piatkovou schôdzkou s ruským prezidentom Vladimirom Putinom presvedčiť, aby neuzavrel dohodu s Moskvou o vojne na Ukrajine bez ohľadu na záujmy Ukrajincov a Európanov.

Merz zorganizoval tri videokonferencie. Najprv chce pripraviť pozíciu Európy pred rokovaním s Trumpom, následne rokovať s americkým prezidentom a s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom a nakoniec zhodnotiť výsledok rokovaní v takzvanej koalícii ochotných.

Prvá videokonferencia sa má začať o 14:00. Merz a Zelenskyj sa spoja s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, britským premiérom Keirom Starmerom, poľským premiérom Donaldom Tuskom, talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou a fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom. Pripoja sa k nim aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Následne bude skupina európskych politikov rokovať od 15:00 na videokonferencii s Trumpom a Vanceom. Okolo 16:00 vystúpia Zelenskyj a Merz s vyhlásením pred novinármi.

O 16:30 je na programe ďalšie rokovanie európskych predstaviteľov, ktorí by mali zhodnotiť rozhovor s Američanmi. Hovoriť sa bude vo formáte takzvanej koalície ochotných - skupiny štátov, ktoré aktívne podporujú Ukrajinu v jej boji proti ruskej agresii.

Estónsky rezort diplomacie si predvolal ruského chargé d'affaires, aby mu odovzdal diplomatickú nótu o vyhlásení prvého tajomníka zamestnaneckého zboru ruskej ambasády za nežiadúcu osobu.

Ministerstvo nemenovalo diplomata, ktorého sa toto rozhodnutie týka.

„Dotyčný diplomat sa priamo a aktívne podieľal na podkopávaní ústavného poriadku a právneho systému Estónska, ako aj pri rozdeľovaní estónskej spoločnosti, pričom prispel k trestným činom proti štátu, vrátane viacerých trestných činov súvisiacich s porušovaním sankcií,“ uviedol vo vyhlásení šéf estónskej diplomacie Margus Tsahkna.

Estónsky minister zahraničných vecí tvrdí, že za spomínané činy je v súčasnosti obvinený jeden občan Estónska.

„Pokračujúce zasahovanie ruskej ambasády do vnútorných záležitostí Estónskej republiky sa musí skončiť,“ vyhlásil Tsahkna. Dodal, že vylúčením ruského diplomata Estónsko demonštruje, že nedovolí na svojom území žiadne akcie organizované zahraničným štátom.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí označilo krok Estónska za nepriateľský čin a uviedlo, že Moskva bude reagovať, informuje Reuters.

DPA pripomína, že Estónsko hraničí s Ruskom a žije tam početná rusky hovoriaca menšina. napätie medzi susednými štátmi eskalovalo po tom, čo ruské vojská v roku 2022 napadli Ukrajinu. Estónsko je od začiatku tejto vojny podporovateľom Kyjeva.

Estónske ministerstvo zahraničných si minulý mesiac predvolalo ruského chargé d'affaires a v minulom roku Tallinn vylúčilo ruského diplomata. (TASR)

Ako informuje web Kyiv Independent, oznámila to v stredu ukrajinská premiérka Julija Svirydenková.

Ukrajina sa tak môže lepšie pripraviť na zimné mesiace, keďže zásoby plynu v krajine v dôsledku ruských útokov na energetickú infraštruktúru klesli na najnižšiu úroveň za najmenej 11 rokov.

Podľa konzultačnej spoločnosti Expro sú ukrajinské zásobníky naplnené na 32 percent a obsahujú len zhruba 10 miliárd kubických metrov plynu.

Hlavnou príčinou slabých zásob plynu je to, že ruské útoky zmenšili ťažobné kapacity ukrajinskej firmy Ukrgasvydobuvannya o takmer 50 percent. Pred ruskou inváziou Ukrajina ťažila 52 miliónov kubických metrov plynu denne. (SITA)

Uviedol to zdroj webu Ukrajinská pravda v spravodajských službách Ukrajiny.

Podľa ruských telegramových kanálov bolo na mieste čerpacej stanice Uneča a v okolí v noci počuť sériu výbuchov. Následne na čerpacej stanici ropy vypukol rozsiahly požiar a na miesto vyslali záchranárov.

Zdroj Ukrajinskej pravdy sa vyjadril, že útok podnikli ukrajinské samovražedné drony. Ropný terminál Uneča je najväčším uzlom ropovodného systému Družba, ktorý vlastní holdingová spoločnosť Transnefteproduct a podieľa sa na zásobovaní ruskej vojensko-priemyselnej základne.

"To je pre Slovensko aj Európsku úniu kľúčové, pretože naším cieľom je dosiahnuť, aby Donald Trump presadzoval aj naše záujmy. Musí si byť vedomý toho, že to, aký dopad bude mať jeho prípadná dohoda s Ruskom, bude mať dôsledky aj pre USA. Nesmie sa totiž stať, že dôjde k dohode mimo Európy a mimo Ukrajiny a práve o tom sa dnes rozhoduje," napísal exminister zahraničia na sociálnej sieti.

Ukrajinský prezident to vyhlásil pred rokovaniami, ktoré v Berlíne absolvuje s európskymi lídrami a americkým lídrom Donaldom Trumpom.

„Na Rusko treba vyvíjať tlak v záujme spravodlivého mieru. Musíme sa poučiť zo skúseností Ukrajiny a našich partnerov, aby sme zabránili klamstvu zo strany Ruska. V súčasnosti neexistujú žiadne náznaky, že by sa Rusi pripravovali na ukončenie vojny,“ upozornil Zelenskyj vo vyhlásení na sociálnych sieťach.

Zelenskyj vyjadril presvedčenie, že koordinované úsilie a spoločný postup Ukrajiny, Spojených štátov, Európy a všetkých krajín, ktoré sa usilujú o mier, môžu určite prinútiť Rusko k uzavretiu mieru. Vyjadril vďaku všetkým, ktorí v tom pomáhajú.

Doplnil, že v uplynulých dňoch sa uskutočnilo viac ako 30 rozhovorov a konzultácií s partnermi z rôznych častí sveta, počas ktorých obe strany deklarovalo spoločné postoje vo vzťahu k Rusku a vojne na Ukrajine.

Podľa britskej stanice BBC sa Zelenskyj v stredu v Berlíne zúčastní na videokonferenčnom hovore s prezidentom USA Donaldom Trumpom. Tento videohovor sa bude konať len niekoľko dní pred avizovanou Trumpovou schôdzkou s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške.

Agentúra Reuters napísala, že v súvislosti so summitom na Aljaške chcú lídri EÚ v Berlíne poukázať na „nebezpečenstvo zrady záujmov Kyjeva s cieľom dosiahnuť prímerie.“ Nepredvídateľnosť summitu, ktorý sa uskutoční v piatok na vojenskej základni v Anchorage, totiž zvýšila obavy Európanov, že americkí a ruskí lídri by mohli prijať rozhodnutia, ktoré by mali ďalekosiahle dôsledky, a pokúsiť sa prinútiť Ukrajinu k nepriaznivej dohode.

„Naša pozornosť sa sústreďuje na to, aby sa tak nestalo, aby sme spolupracovali s americkými partnermi a udržiavali koordináciu a jednotu na európskej strane. Do piatku je ešte dlhá cesta,“ povedal agentúre Reuters vysokopostavený východoeurópsky predstaviteľ.

Očakáva sa, že videokonferencia medzi Trumpom, ukrajinským prezidentom Zelenským a lídrami Nemecka, Fínska, Francúzska, Británie, Talianska, Poľska a EÚ sa uskutoční o 14:00 h SELČ, uviedol hovorca nemeckej vlády.

Na konferencii, ktorú bude hostiť nemecký kancelár Friedrich Merz, sa zúčastní aj generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Ukrajina dúfa, že stretnutie v Berlíne sa aspoň čiastočne stane európskou protiváhou summitu na Aljaške, informuje Reuters.

Podľa hovorcu nemeckej vlád&y je ďalší online rozhovor naplánovaný na 15:00 h SELČ, keď Trump a viceprezident USA J.D. Vance budú rokovať samostatne s európskymi lídrami.

Neskôr sa uskutoční aj online stretnutie „koalície ochotných“ - skupiny krajín, ktoré pracujú na plánoch na podporu Ukrajiny v prípade prímeria.

Putin v uplynulých dňoch rokoval s mnohými hlavami štátov a vlád vrátane svojich najbližších partnerov: s prezidentom Číny Si Ťin-pchingom, indickým prezidentom Naréndrom Módího, brazílsky prezidentom Luizom Ináciom Lulu da Silvom a severokórejským vodcom Kim Čong-unom.

V porovnaní s predchádzajúcou správou zo začiatku júla pribudli na zoznam mŕtvych mená 2 353 ruských vojakov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Žurnalisti upozorňujú, že skutočné čísla sú pravdepodobne výrazne vyššie. Ich overené údaje pochádzajú z verejných zdrojov, ako sú nekrológy, príspevky príbuzných, správy regionálnych médií a vyhlásenia miestnych úradov.

Potvrdený počet mŕtvych podľa médií zahŕňa 33 100 dobrovoľníkov, 18-tisíc naverbovaných väzňov, 13 300 mobilizovaných vojakov a viac ako 5 400 dôstojníkov. Ukrajinský generálny štáb v stredu odhadol, že od začiatku vojny stratilo Rusko na Ukrajine 1 066 110 vojakov. Tieto údaje sa vo veľkej miere zhodujú s odhadmi západných spravodajských služieb. (SITA)

Nachádza sa v Anchorage na Aljaške a spája leteckú základňu Elmendorf a základňu Fort Richardson. Obýva ju zhruba 32-tisíc ľudí, čo predstavuje desať percent populácie Anchorage.

Oblasť je významná aj pre Rusko: USA kúpili Aljašku od Ruského impéria pred 158 rokmi.

Počas studenej vojny bola základňa podľa Kongresovej knižnice považovaná za „obzvlášť dôležitú“ pri obrane USA proti vtedajšiemu Sovietskemu zväzu.

Napriek blízkosti s Ruskom bude Vladimir Putin prvým ruským prezidentom, ktorý navštívi Elmendorf-Richardson

Základňa má lietadlá F-22 Raptor – stíhačky, o ktorej americké letectvo hovorí, že „sa nemôže porovnávať so žiadnym známym alebo plánovaným stíhacím lietadlom“.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Obsah samitu je neistý, Zelenskyj je vraj ochotný rokovať o územiach Čítajte 

Trumpovo rozhodnutie viesť rokovania o rusko-ukrajinskom konflikte na Aljaške sa nepáči všetkým. „Je ľahké si predstaviť, ako by Putin počas stretnutia s Trumpom argumentoval: ‚Pozrite, územia môžu zmeniť majiteľa,‘“ povedal Nigel Gould-Davies, bývalý britský veľvyslanec v Bielorusku.

„‚Dali sme vám Aljašku. Prečo by nám Ukrajina nemohla dať časť svojho územia?,‘ mohla by znieť Putinova argumentácia. (Sky News)