V marci Rusko obsadilo 133 štvorcových kilometrov ukrajinského územia

Mark Rutte to povedal pri príchode na neformálne zasadnutie ministrov zahraničia krajín Severoatlantickej aliancie. Dodal, že Ukrajina ukázala, že stojí o prímerie a rokovania.

"Lopta je jasne na ruskej strane ihriska," odpovedal Rutte na otázku novinárov, čo znamená Putinova neúčasť v Istanbule. Rusi podľa Rutteho musia vysvetliť, čo ich kroky znamenajú a o čo sa usilujú.

Rutte poznamenal, že niet pochýb o tom, že Moskva do Istanbulu posiela delegáciu na nižšej úrovni, napriek tomu zostáva optimistický. Zopakoval, že ďalší krok musí urobiť Rusko. (ČTK)

Z vlasti odišla do Spojených štátov zo strachu z politického prenasledovania. Uviedol to jej právnik.

Americký Úrad pre imigráciu a clá (ICE) vo februári zadržal Petrovovu na letisku po prílete z dovolenky vo Francúzsku.

Z trestného oznámenia podaného 16. februára vyplýva, že na letisku v Bostone ju zadržali pre údajné neohlásenie biologických vzoriek v batožine.

Následne jej oznámili, že jej vízum bolo zrušené a bude deportovaná späť do Ruska. Podľa stanice CNN Petrovovu v stredu obvinili z pokusu o pašovanie žabích embryí do Spojených štátov.

„Je pravda, že vláda sa snaží deportovať Kseniu,“ uviedol jej právnik pre AFP. „Bude mať príležitosť predložiť svoju žiadosť o azyl a neočakávame rozhodnutie o jej prípadnej deportácii v najbližšej dobe,“ dodal.

Petrovova úradom povedala, že pri návrate do Ruska sa obáva zadržania pre účasť na politických protestoch. „Budeme naďalej bojovať za slobodu Ksenie, ako aj za jej imigračný status v USA,“ vyhlásil jej právnik.

Trump od návratu do Bieleho domu zvýšil počet deportácií v snahe zakročiť proti nelegálnej migrácii, vrátane migrantov študujúcich na vysokých školách.

Vláda podľa AFP odňala víza a deportovala zahraničných študentov, ktorí sa zapojili do propalestínskych protestov. Obvinila ich tiež z podpory militantného hnutia Hamas.

Vládna administratíva tiež pohrozila prestížnym univerzitám zmrazením financovania a ďalšími trestmi, čo vyvolalo obavy zo znižovania akademickej slobody.

Na faebooku to oznámil gubernátor Sumskej oblasti Oleh Hryhorov.

Ruská raketa podľa guebernátora zasiahla priemyselný objekt v tomto meste na severovýchode Ukrajiny.

Sumská oblasť hraničí s ruskou Kurskou oblasťou a počas viac ako tri roky trvajúcej vojny je opakovane terčom ruských útokov, a to najmä v uplynulých mesiacoch, píše Reuters.

Ruský raketový útok na Sumy z 13. apríla tohto roku si vyžiadal najmenej 35 obetí vrátane dvoch detí a viac ako 110 osôb utrpelo zranenia. Dve balistické strely zasiahli centrum mesta, keď sa na uliciach schádzalo množstvo civilistov oslavujúcich Kvetnú nedeľu.

Ukrajinská vláda po útoku odvolala vtedajšieho gubernátora Sumskej oblasti Volodymyra Arťucha, ktorého vo funkcii nahradil Hryhorov. Agentúra Reuters pripomína, že Rusko odmieta, že by sa pri svojich útokoch zameriavalo na civilistov. (TASR)

Agentúra sa odvolala na amerických predstaviteľov. Tí uviedli, že zmena Trumpovho harmonogramu by bola logisticky náročná a šlo by tiež o „diplomatickú výzvu“ pripraviť prezidenta na rokovania v takom krátkom čase.

Donald Trump je teraz na niekoľkodňovej návšteve Blízkeho východu, napriek tomu počas týždňa povedal, že by do Istanbulu letel, keby si myslel, že to pomôže.

Ruskú delegáciu vo štvrtok povedie Putinov poradca Vladimir Medinskij, oznámila agentúra TASS.

Ruský prezident Vladimir Putin v debate so svojím poradcom Vladimirom Medinským. (zdroj: SITA/AP)

Na ceste do Turecka už je ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý dal vopred najavo, že chce rokovať priamo s Putinom.

Moskva dlho nechcela spresniť, kto ju v Istanbule bude reprezentovať.

Súčasťou ruskej delegácie budú tiež napríklad námestník ministra zahraničia Michail Galuzin, zástupca náčelníka generálneho štábu Igor Kosťukov či námestník ministra obrany Alexander Fomin.

Putin, ktorý vojnu proti Ukrajine pred viac ako tromi rokmi rozpútal, dokument určujúci zloženie ruskej delegácie podpísal v stredu.

Štvrtkové rusko-ukrajinské rokovania v Istanbule navrhol cez víkend práve ruský prezident, ktorý tak urobil po tom, ako Ukrajina, Británia, Francúzsko, Nemecko a Poľsko vyzvali Moskvu, aby pristúpila na 30-dňové prímerie počnúc 12. májom. Rusko ale aj po tomto dátume v útokoch pokračuje.

Ruské médiá a zdroje z Kremľa dopredu naznačovali, že najvyšší ruskí činitelia do Istanbulu nedorazia. Denník Kommersant napísal, že medzi ruskými zástupcami pravdepodobne nebude minister zahraničia Sergej Lavrov, a hovorca Kremľa Dmitrij Peskov oznámil, že Putin má na 15. mája naplánovanú pracovnú schôdzku.

Ako na neúčasť Putina bude reagovať Kyjev, zatiaľ nie je jasné. Ukrajinské zdroje počas dňa agentúre Reuters povedali, že ukrajinské vedenie rozhodne o ďalšom postupe v mierových rozhovoroch, až keď bude jasné, či sa ich zúčastní práve ruská hlava štátu. (ČTK)

Ukrajinský prezident však vo svojom tradičnom večernom videopríhovore dodal, že v súvislosti s možnými štvrtkovými rozhovormi v Istanbule budú ďalšie kroky Kyjeva závisieť od toho, kto tam za Rusko príde.

„Ukrajina je pripravená na akýkoľvek formát rokovaní a stretnutí sa nebojíme. Zajtra v Turecku," povedal Zelenskyj. „Čakám, kto príde z Ruska. Potom sa rozhodnem, aké kroky by mala podniknúť Ukrajina,“ dodal.

Štvrtkové priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule navrhol minulý týždeň ruský prezident Vladimir Putin. Zelenskyj na to zareagoval, že do Turecka pricestuje osobne a na to isté vyzval aj Putina, ktorý má podľa neho rozhodujúce slovo v Rusku v otázke vojny.

Kremeľ však doteraz odmieta jednoznačne povedať, či do Istanbulu pricestuje Putin, alebo pôjde niekto iný. Napokon nie je ani isté, či sa priame ukrajinsko-ruské rokovania v Istanbule vôbec uskutočnia.

„Zatiaľ sú signály z ich (ruskej) strany v médiách nepresvedčivé,“ povedal v stredu večer v prejave Zelenskyj. Dodal však, že aj k Ukrajine sa doniesli informácie, že americký prezident Donald Trump stále zvažuje možnosť, že si na rokovania do Istanbulu odskočí z turné po štátoch Perzského zálivu, čo by podľa Zelenského mohlo byť „najsilnejším argumentom“ pre účasť Putina.

Ukrajinský prezident dodal, že „práve teraz sa o všetkom rozhoduje“ a tento týždeň sa toho môže naozaj veľa zmeniť. Zdôraznil však pritom slovo „môže“.

Zelenskyj tiež uviedol, že Rusko len predlžuje vojnu a zabíjanie na Ukrajine. Poďakoval sa všetkým, ktorí na Moskvu vyvíjajú tlak, aby prestala s útokmi a umožnila zmysluplné rokovania na takej úrovni, na ktorej je možné prijať skutočné rozhodnutia.

„Všetkým, ktorí pomáhajú mieru a diplomacii - ďakujem vám,“ dodal. (TASR)

Andrij Jermak očakáva, že sa ruský prezident vo štvrtok zúčastní na rokovaniach v Istanbule. Inak by podľa neho išlo o jasný signál, že Moskva nechce mier a „nie je pripravená na seriózne rokovania,“ uviedol na platforme Telegram.

Jermak zároveň vyzval na uvalenie nových sankcií na Putina v prípade, že do Turecka nepricestuje. Okrem toho zdôraznil aj význam budúceho členstva Ukrajiny v NATO. „Bez toho nebudú žiadne skutočné (bezpečnostné) záruky,“ uviedol.