Ruský denník Izvestija informoval o smrti svojho spravodajcu na Ukrajine

Na útok upozornil na sieti X poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. Podľa riaditeľa závodu išlo o cielený zásah. Pri útoku utrpeli zranenia viacerí ľudia, pričom dvaja sú ťažko popálení.

Na mieste zasahujú ukrajinské záchranné zložky a prítomní sú aj zástupcovia poľského konzulátu. „Zločinná vojna Vladimira Putina sa približuje k našim hraniciam,“ okomentoval incident Sikorski.

„Všetko nasvedčuje tomu, že (závod - pozn. TASR) bol jednoducho vybraným cieľom, že nešlo o náhodný útok,“ povedal podľa agentúry PAP hovorca ministerstva zahraničia Pawel Wroňski. Minister Sikorski podľa neho rozhodne o tom, či Poľsko v reakcii podnikne diplomatické kroky.

Rusko podľa ukrajinských vzdušných síl vypustilo v noci proti Ukrajine 400 dronov a jednu balistickú raketu. Ich cieľom sa stali predovšetkým mestá Charkov, Kryvyj Rih a Vinnycia. Obete hlásili z oblasti mesta Kupjansk severovýchodne od Charkova.

Ruské údery si vyžiadali osem zranených vo Vinnyckej oblasti, uviedlo ukrajinské ministerstvo vnútra. Ďalších troch zranených hlásili z Charkova, druhého najväčšieho mesta na Ukrajine, kde v priebehu 2O minút dronového útoku došlo k najmenej 17 výbuchom. Starosta Kryvého Rihu zase uviedol, že po zničení priemyselnej budovy ruskými raketami a dronmi bojuje o život 17-ročný chlapec.

„Rusko nemení svoju stratégiu - a aby sme mohli účinne čeliť tomuto teroru, musíme systematicky posilňovať našu obranu: viac systémov protivzdušnej obrany, viac stíhačiek a viac odhodlania - aby Rusko pocítilo našu odpoveď,“ dodal Zelenskyj. (TASR)

Schôdzke má predsedať šéf Vojenského výboru Severoatlantickej aliancie, uviedli zdroje agentúry Reuters. Rokovania by sa mali konať budúci týždeň v stredu a témou by malo byť odovzdanie ďalších systémov protivzdušnej obrany Patriot Ukrajine.

Americký prezident Donald Trump v pondelok oznámil, že USA budú krajinám NATO predávať moderné zbrane, pričom aliancia bude tieto dodávky koordinovať. Podľa Trumpa bude vybavenie vrátane systémov Patriot odoslané veľmi skoro. Európske krajiny tak budú môcť novonakúpenými zbraňami nahradiť vo svojich skladoch tie, ktoré pošlú na pomoc Ukrajine.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump dokonal obrat: Putin ho hnevá, zbrane pre Ukrajinu bude dodávať NATO Čítajte 

Na vyzbrojovaní Ukrajiny sa chcú okrem iných podieľať Nemecko, Británia, Fínsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko, Holandsko a Kanada, povedal v pondelok šéf NATO Mark Rutte. Česko sa podľa premiéra Petra Fialu k nákupu amerických zbraní pre Ukrajinu nepripojí, pričom rovnako sa podľa médií zachovajú aj Francúzsko či Taliansko.

Ukrajinská armáda teraz podľa verejne dostupných informácií prevádzkuje šesť až osem batérií systému Patriot, ktorý sa ukázal ako kľúčový pri obrane krajiny pred útokmi ruských balistických rakiet. Kyjev naliehavo žiada spojencov nielen o dodávky samotných patriotov, ale tiež striel používaných týmto systémom, ktorých je všeobecne nedostatok.

Z európskych krajín vlastnia systémy Patriot Nemecko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko. Nemecký minister obrany Boris Pistorius po pondelkovom stretnutí so svojím americkým náprotivkom Petom Hegsethom povedal, že Nemecko a USA pripravujú spoločnú dodávku dvoch systémov na Ukrajinu. (ČTK)

Novú vojenskú pomoc odovzdala pri návšteve Kyjeva premiérka pobaltskej krajiny Evika Siliňová. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na oznámenie premiérkinej kancelárie a ministerstva obrany v Rige.

"Lotyšská podpora Ukrajine nespočíva len v slovách, ale aj v konkrétnych činoch," uviedla Siliňová vo vyhlásení.

Lotyšsko plánuje tento rok dodať Ukrajine celkovo 42 obrnených transportérov vyrobených v závode fínskeho výrobcu Patria v Lotyšsku.

Vláda v Rige chce rovnako poskytnúť Ruskom napadnutej krajine bezpilotné lietadlá a ďalšie vojenské vybavenie v celkovej hodnote 70 miliónov eur a vycvičiť až 4000 ukrajinských vojakov. (ČTK)

Hlavnými terčmi ruských náletov boli mestá Kryvyj Rih, Charkov a Vinnycia Letectvo pripustilo, že 12 bližšie nespresnených lokalít utrpelo zásahy.

Minimálne sedem zranených si vyžiadal rozsiahly útok ruských dronov na oblastné mesto Vinnycia na strednej Ukrajine, oznámila zástupkyňa šéfa oblastnej správy Natalja Zabolotná s tým, že dvaja zranení sú vo vážnom stave.

Pri najväčšom útoku na Kryvyj Rih od začiatku vojny, pri ktorom Rusi použili balistickú raketu a 28 dronov, nebol nikto zabitý, ale 17-ročný chlapec utrpel zranenia brucha.

Lekári teraz bojujú o jeho život, napísal na sociálnej sieti náčelník vojenskej správy mesta Oleksandr Vilkul. Pri útoku bol podľa neho zničený priemyselný podnik, ktorého zamestnanci unikli smrti a zraneniam, pretože sa počas poplachu nachádzali v krytoch. V meste vypuklo niekoľko požiarov a škody sú na infraštruktúre. Do rána hasiči všetky požiare uhasili, až na výnimky bola obnovená aj dodávka elektriny a vody. Škody sa podľa Vilkula spresňujú počas odstraňovania následkov útoku.

V ruskej Voronežskej oblasti zase podľa tamojšieho gubernátora Alexandra Guseva podľahol ťažkým zraneniam hlavy muž, ktorý po utorkovom ukrajinskom dronovom útoku skončil v kóme. (ČTK)

Estónska politička po zasadnutí ministrov zahraničných vecí v Bruseli uviedla, že podľa nemeckých a holandských spravodajských služieb použila Moskva od začiatku invázie chemické zbrane v najmenej 9-tisíc prípadoch a ich nasadenie sa stupňuje.

„Ako hovoria spravodajské služby, intenzita rastie a je to veľmi, veľmi znepokojujúce. Ukazuje to, že Rusko chce spôsobiť čo najviac bolesti a utrpenia, aby Ukrajina kapitulovala. Je to naozaj... neznesiteľné,“ povedala Kallasová. Pripomenula, že Rusko je signatárom a ratifikovalo Dohovor o zákaze chemických zbraní z roku 1993.

Kallasovej vyjadrenia zvyšujú znepokojenie v Európskej únii, kde narastá znepokojenie z eskalácie ruských útokov na Ukrajinu, vrátane masívnych nočných raketových náletov. Situácia viedla amerického prezidenta Donalda Trumpa k oznámeniu, že podporí zákon o uvalení prísnych ciel na ruský export, ak Putin do 50 dní neukončí útoky.

Kallasová privítala možnosť dodávok ďalších zbraní pre Ukrajinu, no zdôraznila, že Európa by chcela, aby USA niesli časť bremena. „Ak za tieto zbrane platíme, je to naša, čiže európska podpora,“ dodala. (SITA, Politico)

Putin sa podľa troch nemenovaných zdrojov blízkych Kremľu nezľakol hrozieb Trumpa a je možné, že svoje územné požiadavky ešte rozšíri s postupom ruských síl na Ukrajine.

Putinov hovorca Peskov v utorok povedal, že Moskva berie nové vyhlásenia Trumpa o situácii na Ukrajine vážne a plánuje ich analyzovať.

Šéf Kremľa ale podľa zdrojov verí, že ruská ekonomika a armáda sú dostatočne silné na to, aby odolali akýmkoľvek ďalším opatreniam Západu.

Nemenovaní predstavitelia tvrdia, že Putin pod tlakom Západu vojnu nezastaví a verí, že Rusko, ktoré prežilo najtvrdšie sankcie Západu, môže znášať ďalšie hospodárske ťažkosti vrátane hroziacich amerických ciel zameraných na odberateľov ruskej ropy.

Putin podľa nich považuje ciele Moskvy za oveľa dôležitejšie než prípadné ekonomické straty.

„Putin sa domnieva, že sa s ním nikto - ani Američania - vážne nezaoberal podrobnosťami mieru na Ukrajine a tak bude pokračovať, kým nedostane, čo chce,“ citoval Reuters jeden zdroj, ktorý vzhľadom na citlivosť situácie hovoril pod podmienkou anonymity.

Putin s Trumpom v posledných mesiacoch niekoľkokrát telefonoval, zatiaľ čo osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff Rusko párkrát navštívil. Ruský prezident však podľa toho istého zdroja verí, že neprebehli podrobné diskusie o základe mierového plánu.

Medzi Putinove podmienky mieru patrí právne záväzný záväzok, že NATO sa nebude rozširovať na východ, neutralita Ukrajiny a obmedzenie jej ozbrojených síl, ochrana rusky hovoriacich obyvateľov a akceptovanie územných ziskov Ruska, uviedli zdroje.

Ukrajina podľa predchádzajúcich vyjadrení Zelenského nikdy neuzná suverenitu Ruska nad dobytými ukrajinskými územiami a ponecháva si výsostné právo rozhodnúť o tom, či chce vstúpiť do NATO.

Rusko v súčasnosti podľa Reuters kontroluje takmer 19 percent územia Ukrajiny vrátane ním okupovaného Krymského polostrova a Luhanskej oblasti a viac než 70 percent Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti. Takisto dobylo časti Charkovskej a Sumskej oblasti.

Jeden zo zdrojov tvrdil, že Trump má na Putina len malý vplyv, a súčasne naznačil, že aj keby Washington zaviedol clá na odberateľov ruskej ropy, Moskva by aj tak našla spôsob, ako ju predávať na svetových trhoch.

„Putin chápe, že Trump je nepredvídateľný človek, ktorý môže robiť nepríjemné veci, ale manévruje tak, aby ho príliš nedráždil,“ dodal zdroj. (TASR)