Ukrajinské štátne železnice hlásia rozsiahlu technickú poruchu

Európa vrátane Veľkej Británie od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine do konca júna 2025 poslala alebo vyčlenila pre Kyjev vojenskú pomoc v hodnote 80,5 miliardy eur. Hodnota americkej pomoci za rovnaké obdobie je len 64,6 miliardy eur.

„Významná časť poskytovaných zbraní už nepochádza zo zásob, ale nakupuje sa priamo od zbrojoviek,“ uviedol inštitút.

V máji a júni Európa vyčlenila na vojenskú pomoc Ukrajine 10,5 miliardy eur. Washington v máji schválil rozsiahly vývoz zbraní na Ukrajinu, ale nie vo forme vojenskej pomoci, pretože ich musí zaplatiť samotná Ukrajina. (SITA)

Závod sa nachádza na juhu Ruska pri hranici s Kazachstanom, približne 1 200 kilometrov od frontovej línie.

Podľa miestnych obyvateľov bolo v okolí závodu počuť prelet dronov a sériu výbuchov. Ruské úrady uzavreli časť diaľnice M-5 v blízkosti obcí Perevolockij a Cholodnije Kľuči, kde sa závod nachádza. Rozsah škôd zatiaľ nie je známy. Gubernátor Orenburskej oblasti Jevgenij Solncev potvrdil, že v pondelok večer boli nad regiónom zostrelené dva drony, no nekomentoval možné škody ani obete. V utorok ráno bola v oblasti vyhlásená ďalšia dronová výstraha.

Podľa HUR je závod v Orenburgu „jediným ruským zariadením na výrobu hélia a jedným z najväčších v Európe s ročnou kapacitou spracovania 15 miliárd metrov kubických zemného plynu“.

Ruské médiá však uvádzajú, že od roku 2021 fungujú aj ďalšie héliové závody v meste Svobodnij v Amurskej oblasti na Ďalekom východe a tiež v Irkutskej oblasti. Hélium sa používa okrem iného na tlakové a čistiace systémy raketových motorov. (SITA, Kyiv Independent)

Lipavský podotkol, že Západ ani Ukrajina by preto nemali ustupovať. Povedal to v utorok po stretnutí s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom.

Podľa Lipavského je dôležité obhajovať zásadu, že hranice štátu sa nemenia brutálnou silou. Pripomenul, že aj v roku 1938 sa v Mníchove európski vodcovia domnievali, že dosiahnu mier, ak ustúpia Adolfovi Hitlerovi, avšak akurát mu umožnili začať druhú svetovú vojnu.

„V piatok bude mať (ruský prezident) Vladimir Putin príležitosť prijať prímerie... Ale mali by sme tiež chápať, čo ho primälo k tomu, aby vyjednávanie akceptoval. Nebola to dobrá vôľa, ale sila ukrajinskej armády a národa brániť sa,“ upozornil Lipavský s tým, že ruská armáda nebola schopná dobyť Ukrajinu ani za takmer tri a pol roka.

Západ by mal podľa Lipavského Ukrajinu ďalej vojensky i politicky podporovať a uvaľovať na Rusko konkrétne sankcie, pretože práve pod týmto tlakom teraz Putin naznačuje vôľu vyjednávať.

„Naznačuje to, že by sme nemali ustupovať ani na ukrajinskej, ani na našej strane,“ dodal český minister.

Jeho ukrajinský hostiteľ zdôraznil, že Ukrajina chce spravodlivý a trvalý mier na základe Charty OSN a medzinárodných noriem.

„Politika ústupkov je neprípustná. Vieme, k čomu viedli rokovania v Mníchove, a tento scenár je veľmi podobný,“ varoval Sybiha, podľa ktorého chce Rusko ďalej expandovať. Dodal, že teraz je potrebné zamerať sa na dosiahnutie prímeria ako predpokladu pre ďalšie rokovania.

Lipavský na tlačovej konferencii tiež pripomenul, že ČR vlani Ukrajine dodala v rámci muničnej iniciatívy 1,5 milióna kusov munície veľkého kalibru, čím sa podľa jeho slov podarilo zmenšiť ruskú výhodu z pomeru 10:1 na 2:1. „Prinieslo to skutočnú zmenu na bojisku a sme veľmi hrdí, že túto muničnú iniciatívu môžeme podporovať,“ podotkol.

Na otázku o budúcnosti českej podpory Ukrajine po jesenných voľbách do Poslaneckej snemovne Lipavský reagoval, že ju neorganizuje len vláda. Poukázal na mnohé české organizácie, ktoré Ukrajine pomáhajú

„Je to desaťnásobok vládnej pomoci. A to nezmenia žiadne voľby. Vychádza to zo samotnej českej spoločnosti,“ dodal. (TASR)

Na hraničných priechodoch v meste Narva, dedine Koidula a v oblasti Luhamaa boli nainštalované zaťahovacie brány a cestné zábrany, ktoré je možné v prípade potreby uzavrieť v priebehu niekoľkých sekúnd, aby sa zabránilo pohybu osôb a vozidiel, uvádza sa v správe.

Práce údajne začali minulý mesiac a celkové náklady dosiahli hodnotu 3,1 milióna eur. V oblastiach už boli nainštalované betónové bloky ako bariéry.

O zavedení nových bezpečnostných opatrení sa rozhodlo po tom, ako Rusko na konci roka 2023 povolilo približne 30 migrantom opustiť krajinu bez riadnych dokladov, čím im umožnilo vstúpiť do tejto pobaltskej krajiny, ktorá je členom NATO aj Európskej únie.

Podobné incidenty, hoci vo väčšom rozsahu, boli hlásené aj na fínsko-ruskej hranici. (TASR)

Súhlas ruského prezidenta Vladimira Putina so stretnutím s Donaldom Trumpom na Aljaške je potvrdením, že ide aj o bývalé územie Ruského impéria. V rozhovore pre Espreso TV to uviedol vedúci ukrajinského Centra pre analýzu a stratégie Ihor Čalenko.

„Zásahy nie sú namierené len na územia Európy, ale aj Spojených štátov,“ uviedol Čalenko.

Podľa neho Putinova návšteva Aljašky ukazuje, že sa neobáva zatykača Medzinárodného trestného súdu a zároveň nedovoľuje žiadnej tretej krajine, aby z toho získala geopolitické výhody - či už ide o Turecko, Spojené arabské emiráty alebo Vatikán.

„Stretnutie na Aljaške nie je najlepším miestom, pretože je to potvrdenie skutočnosti, že Aljaška bola kedysi územím Ruského impéria, ale z dôvodu dlhov ju museli predať USA takmer za nič. Pamätám si billboardy z ruských volieb s nápisom 'Aljaška je naša',“ pripomenul Čalenko.

Analytik však vníma výber Aljašky ako šikovný ťah zo strany Trumpa, ktorý tým demonštruje silu podobne, ako keď si pri podávaní rúk pritiahne ruku partnera k sebe.

„Venujte pozornosť logistike, akú trasu bude musieť Putin absolvovať, aby sa na Aljaške stretol s Trumpom. Spomeňte si, aké ťažké bolo pre Putina cestovať na Kamčatku, pretože Rusko je príliš veľké. Hoci USA a Rusko sú susedia, pre Putina to bude pred rokovaniami vyčerpávajúce. Možno práve s tým Trump počíta, aby dosiahol kompromis v určitých otázkach. Otázkou však je to, čo je vlastne kompromis v Trumpovom chápaní,“ skonštatoval Čalenko. (SITA)

„Vidíme, že ruská armáda sa nechystá ukončiť vojnu. Naopak, robí kroky, ktoré naznačujú prípravy na nové ofenzívne operácie,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X. Ukrajinský prezident konštatoval, že v takomto prípade je dôležité, aby nebola ohrozená jednota sveta.

Lídri 26 členských štátov EÚ v utorok v spoločnom vyhlásení pred piatkovým stretnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa a šéfa Kremľa Vladimira Putina uviedli, že diplomatické riešenie musí chrániť ukrajinské aj európske záujmy.

Zelenskyj na sociálnych sieťach vyjadril vďaku lídrom Európy za ich podporu ukrajinskej „nezávislosti, územnej celistvosti a aktívneho prístupu k diplomacii, ktorý môže pomôcť ukončiť túto vojnu dôstojným mierom“.

Konštatoval, že všetci podporujú odhodlanie Trumpa a spoločne musia zaujať postoj, ktorý nedovolí Rusku „opäť oklamať svet“.

„O otázkach týkajúcich sa bezpečnosti Ukrajiny a Európy diskutujeme všetci spoločne. Každé rozhodnutie musí prispieť k našim spoločným obranným kapacitám. A ak Rusko odmieta zastaviť zabíjanie, musí niesť zodpovednosť,“ pokračoval ukrajinský líder.

Pokým „vojna a okupácia“ pokračujú, musia podľa Zelenského všetci pokračovať vo vyvíjaní tlaku – tlaku sily, tlaku sankcií a tlaku diplomacie. (TASR)

Podľa Tuska sú protipoľské gestá zo strany Ukrajincov aj podnecovanie protiukrajinských nálad v Poľsku súčasťou scenára Vladimira Putina.

Tusk v príspevku na platforme X uviedol, že takéto kroky organizujú zahraniční agenti a „domáci idioti“.

Jeho vyjadrenie nasledovalo po udalostiach z víkendu, keď sa na koncerte bieloruského rapera Maxa Korža vo Varšave objavili vlajky ukrajinských nacionalistických organizácií OUN-UPA (tzv. banderovci). Poslanec opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Dariusz Matecki oznámil, že vo veci podá trestné oznámenie. Polícia počas koncertu zadržala 109 osôb za rôzne priestupky a trestné činy vrátane držby drog či vnášania pyrotechniky, 50 ľudí dostalo pokuty.

Minister vnútra Marcin Kierwiňski a minister spravodlivosti Waldemar Žurek uviedli, že osoby, ktoré porušili zákon a nie sú občanmi Poľska, môžu byť deportované. Polícia zdôraznila, že pred koncertom a počas neho komunikovala s organizátorom a prijímala preventívne opatrenia na predchádzanie eskalácii. (TASR)

„Ukrajinské obranné sily pokračujú v ničení ruských veliteľských stanovíšť," uviedol generálny štáb. Prvé správy naznačujú, že útok presnou muníciou zabil veliteľa brigády, ktorý používa prezývku Dneper, a päť príslušníkov personálu štábu, dodal Kyjev.

Ukrajinský útok dronmi v noci na utorok podľa ruských telegramových kanálov zasiahol chemický závod Monocrystal v meste Stavropoľ na juhu Ruska.