Projekt opevnení Východný štít sa stal trvalou obrannou prioritou EÚ

Agentúra AFP píše, že návrh zákona, ktorého cieľom je prostredníctvom nových sankcií zo strany USA vyvinúť tlak na Rusko, získal v stredu v americkom Senáte podporu viac ako 80 členov oboch hlavných politických strán.

Napriek tejto výraznej podpore v 100-člennom Senáte — ktorý v súčasnosti ovláda Republikánska strana prezidenta Donalda Trumpa — návrh ešte nebol predložený na hlasovanie.

Líder senátnej väčšiny John Thune, ktorý má rozhodujúce slovo pri plánovaní hlasovaní, uviedol, že čaká na ďalšie pokyny z Bieleho domu, keďže Trump presadzuje rokovania o prímerí vo vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump mal spolu s EÚ prijať ďalšie sankcie voči Rusku. Po telefonáte s Putinom otočil Čítajte 

„Tieto sankcie by sa uplatnili, ak by Rusko odmietlo rokovať o trvalom mieri s Ukrajinou,“ uviedli v spoločnom vyhlásení autori návrhu zákona, senátor Richard Blumenthal (demokrat) a senátor Lindsey Graham (republikán).

„Zákon zároveň ukladá clo vo výške 500 percent na dovážané tovary z krajín, ktoré nakupujú ruskú ropu, plyn, urán a iné produkty,“ dodali.

Návrh zákona prichádza deň po tom, čo Európska únia prijala svoj najnovší balík sankcií voči Rusku, podotkla AFP.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok uviedol, že v priebehu niekoľkých dní od Ruska očakáva, že predstaví návrh na prímerie s Ukrajinou. Takáto návrh by Spojeným štátom umožnil posúdiť, či to Moskva s mierom myslí vážne.

„Rusko je agresor. Rusko musí ukončiť tento krvavý kúpeľ. To je môj názor,“ vyhlásil Graham v stredu pri rozprave o návrhu zákona v Senáte. Podľa Grahama „nastal čas zvýšiť cenu tejto vojny pre Putina.“ (TASR)

Ukrajinská armáda aj vo štvrtok pokračovala v dronových útokoch na ruskom území: protivzdušná obrana počas noci zneškodňovala drony letiace na Moskvu i na mestá Tula a Novomoskovsk v Tulskej oblasti v centre európskej časti Ruska.

V obave z možných stretov lietadiel s dronmi bola v noci na štvrtok opakovane prerušovaná prevádzka moskovských letísk Domodedovo, Vnukovo a Žukovskij, ako aj na letisku v Tambove, informovala britská stanica BBC.

Moskovský primátor Sergej Sobianin spresnil, že od stredy do skorého rána vo štvrtok bolo zneškodnených 32 nepriateľských dronov letiacich smerom na Moskvu.

Online služba na sledovanie lietadiel Flightradar24 zistila, že mnohé lietadlá smerujúce do Moskvy - vrátane najväčšieho letiska Šeremetievo - používali obchádzky alebo krúžili vo vzduchu po vytýčených okruhoch, kým im bolo povolené pristátie alebo vydaný iný pokyn.

Údajnými útokmi dronov úrady v Lipeckej a Tulskej oblasti v európskej časti Ruska v stredu zdôvodnili aj nedostupnosť služieb mobilného internetu. Poskytovanie internetu cez pevné linky a Wi-Fi fungovalo normálne, dodal gubernátor Tulskej oblasti Dmitrij Miľajev.

Po útokoch dronov deň predtým boli internetové služby nedostupné aj v Moskovskej oblasti. Ruská armáda v stredu uviedla, že jej protivzdušná obrana zostrelila v niekoľkých regiónoch vrátane okolia Moskvy najmenej 232 ukrajinských dronov. (TASR)

Aj potrebe vyvíjať tlak na Rusko s cieľom zabezpečiť na Ukrajine „spravodlivý mier“.

„Je dôležité, aby boli všetky rozhodnutia koordinované. Potom budú sankcie fungovať. Bez tlaku na Moskvu sa spravodlivý mier nedá dosiahnuť. Každý to chápe,“ deklaroval Zelenskyj.

Agentúra Reuters pripomenula, že ukrajinský líder v posledných dvoch dňoch telefonoval európskymi spojencami a nabádal ich, aby sa snažili vyvinúť na Rusko väčší tlak.

Táto Zelenského diplomatická „ofenzíva“ súvisí s pondelkovým telefonátom Trumpa s Putinom.

Reuters konštatoval, že Ukrajina a jej spojenci, ktorí sa mesiace snažili získať Trumpovu administratívu na svoju stranu vo vojne rozpútanej Ruskom, interpretujú Trumpov telefonát s Putinom ako krok, ktorý ich „vrátil na začiatok“ ich snáh.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump mal spolu s EÚ prijať ďalšie sankcie voči Rusku. Po telefonáte s Putinom otočil Čítajte 

„Je veľmi pravdepodobné, že budúci týždeň sa napríklad vo Vatikáne uskutoční technické stretnutie za účasti Ukrajincov, Rusov, Američanov a Európanov,“ uviedol Alexander Stubb.

USA sa podľa neho stále nevzdali úlohy sprostredkovateľa konfliktu. „Sprostredkovateľov je viac: predtým túto úlohu zohrávali len USA, teraz sa do nej zapojila aj Európa," povedal.

Myšlienku mierových rokovaní vo Vatikáne načrtol v pondelok americký prezident Donald Trump po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ochotu hostiť takéto rozhovory potvrdil pápež Lev XIV. aj talianskej premiérke Giorgie Meloniovej.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že Kyjev spoločne so svojimi partnermi zvažuje organizáciu summitu na vysokej úrovni medzi Ukrajinou, Ruskom, Spojenými štátmi, krajinami EÚ a Britániou. Konať by sa podľa neho mohlo v Turecku, Vatikáne či Švajčiarsku. (TASR)

Merz podľa denníka Handelsblatt vyhlásil, že na diplomatickom poli sa skúša všetko možné, aby obe strany zasadli k rokovaciemu stolu.

Merz sa o terajšom hľadaní cesty k diplomatickému riešeniu konfliktu vyjadril skepticky, avšak istú nádej dal najavo v súvislosti s návrhom pápeža Leva XIV., ktorý ponúkol Vatikán ako dejisko mierových rokovaní.

Merz v tejto súvislosti hovoril o poslednej pozemskej inštancii, kde snáď možno dúfať v konštruktívne rozhovory. (ČTK)