Ukrajina nechce neutralitu ani menšiu armádu, uviedol Jermak

Ukrajinský prezident vystúpil z lietadla a na letiskovej ploche ho privítali príslušníci tureckej armády.

Očakáva sa, že bilaterálne stretnutie medzi Zelenským a Erdoganom sa uskutoční v priebehu hodiny.

Zelenskyj v krátkom výstupe pre médiá povedal, že Ukrajina je ohľadom rokovaní s Ruskom v kontakte s americkou delegáciou.

Zelenskyj v súvislosti s ruskou delegáciou v Istanbule dodal, že "oficiálne nepozná úroveň (zastúpenia Ruska), ale z toho, čo sme videli, vyzerajú ako náhradné rekvizity.“

Zelenskyj dodal, že Ukrajina sa rozhodne o svojich ďalších krokoch po jeho stretnutí s Erdoganom.

„Keby sa niečo stalo, vycestoval by som v piatok,“ vyhlásil Trump.

Americký prezident je aktuálne na návšteve Kataru a v priebehu dňa dorazí do Spojených arabských emirátov v rámci svojej cesty po krajinách Blízkeho východu.

V tureckom Istanbule by sa mali začať priame rokovania medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou. Pôjde o prvé priame stretnutie znepriatelených strán od marca 2022. 

„Putinova neúčasť na rokovaniach v Istanbule s Ukrajincami, kam vyslal svojho poradcu Medinského, svedčí o zbabelosti ruského prezidenta,“ napísal český minister zahraničných vecí Jan Lipavský.

Pred začiatkom rokovania šéfov diplomacií krajín NATO uviedol, že Putin sa schôdzky zjavne bojí, keďže do Turecka poslal „ideologickú figúru“. Už to je podľa českého ministra signálom, že k rokovaniu nebude pristupovať príliš pozitívne.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyhlásil, že teraz je na Rusoch, aby urobili ďalšie potrebné kroky, pretože Ukrajina je na záväzok prímeria a okamžité rokovania pripravená.

Ak by sa schôdzka medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou v Istanbule uskutočnila, išlo by o prvé priame stretnutie znepriatelených strán od marca 2022. Minulú nedeľu ho navrhol ruský prezident Vladimir Putin, ktorého prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj následne vyzval na osobné stretnutie v Turecku.

Do poslednej chvíle nebolo jasné, či Putin do Turecka príde. Moskva nakoniec v stredu večer oznámila, že ruskú delegáciu povedie Vladimir Medinskij, ktorý bol hlavným ruským vyjednávačom aj počas mierových rokovaní pred troma rokmi. (TASR)

Šéf Bieleho domu to podľa agentúry AFP povedal počas návštevy Kataru. "Viete, keby sa niečo stalo, tak by som tam v piatok išiel," vyhlásil Trump.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v uplynulých dňoch opakovane vyzýval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby na rokovania do Istanbulu prišiel. V stredu večer však Moskva dala najavo, že šéf Kremľa sa rozhovorov nezúčastní a do Turecka poslal delegáciu vedenú svojím poradcom Vladimirom Medinským.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová vo štvrtok povedala, že ruská delegácia je v Istanbule a je pripravená na "seriózne rozhovory".

Ukrajinský predstaviteľ podľa agentúry Reuters uviedol, že Zelenskyj sa má vo štvrtok stretnúť s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a potom sa rozhodne ohľadom rokovaní s Ruskom. Už skôr dal najavo, že z ruskej strany nie je ochotný rokovať s nikým iným ako s Putinom. (ČTK)

„Práce je veľa. Naďalej sme odhodlaní to urobiť. Samozrejme, ako všetci ostatní, sme netrpezliví, chceme, aby k tomu došlo, ale je to náročné. Dúfam, že sa čoskoro dosiahne pokrok,“ povedal minister zahraničných vecí USA Marco Rubio, ktorý je v tureckej Antalyi na ministerskom zasadnutí NATO.

Zopakoval tiež, že konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie.

Rubio sa tak vyjadril pred začiatkom priamych rokovaní medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou v Istanbule. Pôjde o prvé priame stretnutie znepriatelených strán od marca 2022. (TASR)

Mark Rutte to povedal pri príchode na neformálne zasadnutie ministrov zahraničia krajín Severoatlantickej aliancie. Dodal, že Ukrajina ukázala, že stojí o prímerie a rokovania.

"Lopta je jasne na ruskej strane ihriska," odpovedal Rutte na otázku novinárov, čo znamená Putinova neúčasť v Istanbule. Rusi podľa Rutteho musia vysvetliť, čo ich kroky znamenajú a o čo sa usilujú.

Rutte poznamenal, že niet pochýb o tom, že Moskva do Istanbulu posiela delegáciu na nižšej úrovni, napriek tomu zostáva optimistický. Zopakoval, že ďalší krok musí urobiť Rusko. (ČTK)

Z vlasti odišla do Spojených štátov zo strachu z politického prenasledovania. Uviedol to jej právnik.

Americký Úrad pre imigráciu a clá (ICE) vo februári zadržal Petrovovu na letisku po prílete z dovolenky vo Francúzsku.

Z trestného oznámenia podaného 16. februára vyplýva, že na letisku v Bostone ju zadržali pre údajné neohlásenie biologických vzoriek v batožine.

Následne jej oznámili, že jej vízum bolo zrušené a bude deportovaná späť do Ruska. Podľa stanice CNN Petrovovu v stredu obvinili z pokusu o pašovanie žabích embryí do Spojených štátov.

„Je pravda, že vláda sa snaží deportovať Kseniu,“ uviedol jej právnik pre AFP. „Bude mať príležitosť predložiť svoju žiadosť o azyl a neočakávame rozhodnutie o jej prípadnej deportácii v najbližšej dobe,“ dodal.

Petrovova úradom povedala, že pri návrate do Ruska sa obáva zadržania pre účasť na politických protestoch. „Budeme naďalej bojovať za slobodu Ksenie, ako aj za jej imigračný status v USA,“ vyhlásil jej právnik.

Trump od návratu do Bieleho domu zvýšil počet deportácií v snahe zakročiť proti nelegálnej migrácii, vrátane migrantov študujúcich na vysokých školách.

Vláda podľa AFP odňala víza a deportovala zahraničných študentov, ktorí sa zapojili do propalestínskych protestov. Obvinila ich tiež z podpory militantného hnutia Hamas.

Vládna administratíva tiež pohrozila prestížnym univerzitám zmrazením financovania a ďalšími trestmi, čo vyvolalo obavy zo znižovania akademickej slobody.