Ruský plynárenský koncern Gazprom vykázal podľa ruských štandardov vlani stratu

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár na neformálnom ministerskom zasadnutí šéfov diplomacií NATO, ktoré sa uskutočnilo v stredu a vo štvrtok v tureckej Antalyi vyjadril podporu mierovým rokovaniam o ukončení vojny na Ukrajine. Uskutočniť by sa mali v piatok v Istanbule. 

„NATO je obranné zoskupenie a na to nesmieme zabúdať. Veľký dopad na to, ako sa v rámci Aliancie budeme správať, bude mať práve vývoj vojny na Ukrajine, pretože táto vojna nemala nikdy začať. Jednoznačne bolo potrebné rokovať a predísť obetiam na jednej aj druhej strane. Túto vojnu je potrebné ukončiť čím skôr mierovými rokovaniami,“ vyhlásil Blanár.

Slovenská diplomacia v tomto kontexte privítala ohlásené ukrajinsko-ruské rokovania v tureckom Istanbule. Blanár deklaroval v Antalyi podporu mierovým diskusiám a ich pokračovaniu priamo americkému ministrovi zahraničných vecí Marcovi Rubiovi

. „Od začiatku podporujeme mierovú iniciatívu administratívy prezidenta Donalda Trumpa a dôležité dnes je, že Spojeným štátom sa podarilo to, čo nebola schopná urobiť EÚ – vôbec otvoriť diskusiu o mierovom ukončení vojny na Ukrajine,“ povedal slovenský minister a ocenil vytrvalosť americkej strany v tejto veci. Diplomacia SR je podľa neho v prípade potreby ochotná spolupracovať a poskytnúť súčinnosť pri mierovom procese.

Neformálnemu zasadnutiu ministrov dominovala príprava nadchádzajúceho summitu lídrov NATO v holandskom Haagu, ako aj otázky súvisiace s navyšovaním výdavkov na obranu, kapacitnými možnosťami obranného priemyslu, budúcnosťou transatlantických vzťahov a spoluprácou s partnermi.

Podľa Blanára si SR uvedomuje zodpovednosť za vlastnú obranu a rozvíjanie národných obranných kapacít. „Diskutuje sa o postupnom zvyšovaní výdavkov na obranu v horizonte siedmich až desiatich rokov, pričom je potrebné garantovať takú postupnosť a flexibilitu zvyšovania obranných výdavkov, ktorú sú schopné zvládnuť tak národné rozpočty, ako i kapacity obranného priemyslu,“ uviedol minister.

„Z tohto dôvodu budeme presadzovať, aby sme mohli navýšené finančné prostriedky v oblasti obrany použiť na projekty duálneho využitia, a teda aj na civilné účely, akými sú napríklad pripravované vojenské nemocnice v Prešove a Vajnoroch, investície do dopravnej infraštruktúry či podpory obranného priemyslu,“ priblížil šéf slovenskej diplomacie.

Do júnového samitu je podľa Blanára potrebné zodpovedať otázky členských krajín, aké investície sa budú alebo nebudú započítavať do celkových obranných výdavkov. (TASR)

Podľa ruských agentúr ich odložili z logistických dôvodov.

Ukrajinskú delegáciu vedie minister obrany Rustem Umerov, ruskú poradca Kremľa Vladimir Medinskij. Ten vo štvrtok večer uviedol, že očakáva schôdzku so zástupcami Ukrajiny v piatok o 10:00 miestneho času (9:00 SELČ).

Umerovova delegácia má podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského mandát rokovať o prímerí. Rokovania sa majú konať v istanbulskom paláci Dolmabahçe, kde sa s ruskou delegáciou ešte vo štvrtok večer stretol šéf tureckej diplomacie Hakan Fidan.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na ukrajinskom veľvyslanectve v tureckej Ankare. (zdroj: TASR/AP)

Diplomatické manévre sa začali v sobotu, keď Zelenskyj a lídri štyroch veľkých európskych krajín navrhli Rusku prímerie, ktoré by trvalo najmenej 30 dní. Ruský prezident Vladimir Putin priamo nereagoval, ale v nedeľu prišiel s protinávrhom, aby sa priame rozhovory s Ukrajinou uskutočnili vo štvrtok v Istanbule.

Zelenskyj opakovane šéfa Kremľa vyzýval, aby spolu rokovali osobne, a do Turecka skutočne odcestoval. V stredu večer však vyšlo najavo, že Putin do Istanbulu nepríde, ruskú delegáciu vedie jeho poradca Medinskij. V ruskej delegácii nie je ani minister zahraničia Sergej Lavrov, ani Putinov poradca Jurij Ušakov, ktorí v marci viedli prvé priame rokovania s Američanmi v Saudskej Arábii.

Zelenskyj vo štvrtok z Ankary, kde rokoval s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, vyslal do Istanbulu delegáciu vedenú ministrom obrany Umerovom, hoci podľa neho v ruskom tíme nie je nikto, kto naozaj rozhoduje.

Do Istanbulu má v piatok na rokovania s tureckým ministrom zahraničia Hakanom Fidanom a ukrajinskou delegáciou pricestovať aj americký minister zahraničia Marco Rubio. Novinárom však povedal, že od rozhovorov nemá veľké očakávania. Za jedinú cestu k prelomu označil prípadné priame rokovanie medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ruským náprotivkom Putinom. Tá ale teraz v pláne nie je. (ČTK)

Išlo o jednu z prvých audiencií nového pontifika.

Ševčuk pápeža pozval na návštevu Ukrajiny a odovzdal mu zoznam zajatcov zadržiavaných Ruskom. Vatikán po audiencii na pozvánku neodpovedal, uviedla tlačová agentúra AP.

Počas nedeľňajšej modlitby, a tiež počas audiencie s pútnikmi z cirkví východného obradu tento týždeň, Lev XIV. apeloval na ukončenie vojny a vyjadril solidaritu s ukrajinským ľudom.

„Vo svojom srdci nosím utrpenie milovaného ukrajinského ľudu. Nech sa urobí všetko pre to, aby sa čo najskôr dosiahol skutočný, spravodlivý a trvalý mier. Nech sú oslobodení všetci zajatci a nech sa deti vrátia k svojim rodinám,“ povedal v nedeľu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pápež vyzval na mier na Ukrajine a v Pásme Gaze Čítajte 

Vatikánsky štátny tajomník kardinál Pietro Parolin povedal, že je „predčasné“ uvažovať o možnej pápežskej návšteve Kyjeva, ktorú počas pondelkového telefonátu s pápežom navrhol aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ako AP pripomína, Vatikán má tradíciu diplomatickej neutrality. Lev prisľúbil, že „vynaloží všetko úsilie“, aby sa pokúsil priviesť Rusko a Ukrajinu k rokovaciemu stolu.

„Svätá stolica je vždy pripravená pomôcť pri spájaní nepriateľov, tvárou v tvár, (pomôcť im) hovoriť spolu, aby národy na celom svete opäť našli nádej a získali späť dôstojnosť, ktorú si zaslúžia, dôstojnosť mieru,“ vyhlásil Lev.

„Národy nášho sveta túžia po mieri a ja apelujem na ich vodcov z celého srdca: Poďme sa stretnúť, poďme sa porozprávať, poďme rokovať!“ dodal.

Na nedeľnej inauguračnej omši pápeža Leva XIV. by sa mal zúčastniť aj Zelenskyj a americkú delegáciu bude viesť americký viceprezident J.D. Vance.

Vatikán sa pod vedením pápeža Františka usiloval o výmenu zajatcov, ako aj o návrat ukrajinských detí odvlečených na územia okupované Ruskom. (TASR)

Šéf Kremľa odmietol prísť na rokovania v Istanbule a stretnúť sa tam s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym.

„Čo sa dnes stalo, je len ďalším dôkazom toho, že je to Putin, kto otáľa. Je to Putin, kto spôsobuje odklad prímeria. Ukrajina sa už dávno, pred niekoľkými mesiacmi, jasne vyjadrila, že bude mať 30-dňové bezpodmienečné prímerie, a my už dávno hovoríme, že je to Putin, kto tomuto mieru stojí v ceste,“ povedal.

Britský minister obrany John Healey zase uviedol, že spojenci Ukrajiny teraz „musia konať“ a „vyvíjať tlak na Putina“. Vyzval pritom na ďalšie sankcie voči Rusku.

„Musíme na Putina vyvinúť tlak, ktorý ho privedie k rokovaciemu stolu,“ povedal Healey po tom, ako sa vo štvrtok v Berlíne stretol so svojím nemeckým rezortným kolegom Borisom Pistoriusom. „Teraz je čas na to, aby rokoval a ukončil boje,“ dodal.

Britský minister obrany John Healey (vľavo) a nemecký minister obrany Boris Pistorius po stretnutí v Berlíne. (zdroj: TASR/AP/dpa)

Pistorius podľa správy agentúry AFP uviedol, že práve „Putin má moc ukončiť vojnu“ a mohol odcestovať do Istanbulu, rokovať a nariadiť prímerie.

Dodal, že v reakcii na najnovšie kroky Ruska zaznamenal akúsi „zmenu tónu“ zo strany predstaviteľov USA. Zdôraznil však, že je potrebné počkať, aké budú prípadné dôsledky. (TASR)

Zelenskyj pri tejto príležitosti zverejnil na sociálnych sieťach fotografiu, na ktorej sú aj s manželkou Olenou vo vyšívanom odeve.

Kým Zelenskyj má čiernu košeľu s bielou a červenou výšivkou, jeho manželka má bohato riasenú bielu blúzku s výrezovou výšivkou.

V sprievodnom texte Zelenskyj pripomenul, že „každý vzor na ukrajinskej vyšyvanke nesie silu nášho rodu, našich tradícií, našej histórie“ a vyžaruje „silu mnohých ľudí, vďaka ktorým sme všetci nažive“. Tradičnú výšivku označil za „puto prenášané z pokolenia na pokolenie, ktoré si musíme vážiť a ceniť“ a zachovať pre ďalšie generácie.

Pôvodná vyšyvanka je biela, ale v súčasnosti sú už vyšyvanky dostupné v akejkoľvek farbe. Vzory sa líšia v závislosti od regiónu. Nosením tejto košele Ukrajinci dávajú najavo svoj patriotizmus. Organizujú sa aj takzvané vyšyvankové pochody na podporu ľudových tradícií. Deň vyšyvanky býva obvykle v tretí štvrtok mesiaca máj.

(zdroj: Volodymyr Zelenskyy/X)

Reagoval tak na výroky nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula, ktorý tejto požiadavke Trumpa predtým vyjadril podporu. Na rokovaniach v rámci Aliancie sa podľa Pistoriusa bude pravdepodobne hovoriť o zvýšení výdavkov na tri percentná HDP alebo viac.

Informuje o tom agentúra DPA.

Spojenci v Severoatlantickej aliancii sa v roku 2014 zaviazali, že budú na obranu vyčleňovať dve percentá svojho HDP. Trump však na členské štáty teraz nalieha, aby prispievali až piatimi percentami HDP. Zo všetkých členov Aliancie je k tomuto cieľu najbližšie Poľsko, ktoré chce dať tento rok na svoju obranu 4,7 percenta HDP.

Wadephul na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín NATO v tureckej Antalyi Trumpov návrh verejnej podporil. Podľa svojich slov sa na tom zhodol so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom.

Šéf nemeckej diplomacie zároveň dal najavo, že investície do obrany vo výške tri a pol percenta HDP by boli dostačujúce za predpokladu, že ďalšie percento a pol by sa vynakladalo na vojenskú infraštruktúru. Takýto prístup nedávno predstavil generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Pistorius nepovažuje percentuálny podiel HDP pri obranných výdavkoch za príliš dôležitý. „Dôležité je, aby sa ciele spôsobilostí NATO, ktoré sa potom stanovia, plnili rýchlo, komplexne a včas,“ povedal. Neskôr tiež podľa DPA vyjadril nesúhlas s vyjadreniami svojho kolegu.

„Teší ma veľmi, veľmi dobrý štart, ktorý som mal a mám s mojím kolegom, ministrom zahraničných vecí Wadephulom. Zároveň vie rovnako dobre ako ja, že rozpočet na obranu je stanovený v sekcii 14, čo je môj rezort,“ dodal Pistorius. (TASR)

Rubio uviedol, že neočakáva prelom v rozhovoroch medzi Ukrajinou a Ruskom v Istanbule, kam Moskva vyslala len delegáciu na nižšej úrovni.

Uviedol to po neformálnych rokovaniach ministrov zahraničných vecí krajín NATO, ktoré sa konali v tureckej Antalyi, informuje agentúra AFP a stanica Sky News.

Rubio povedal, že v piatok sa v Istanbule stretne s tureckým ministrom zahraničných vecí a tiež s ukrajinskou delegáciou. Čo sa však týka samotných priamych rokovaní Ukrajiny s Ruskom, šéf americkej diplomacie uviedol, že USA od nich nemajú „veľké očakávania“.

Zopakoval pritom skoršie štvrtkové tvrdenie Trumpa, že riešenie vojny na Ukrajine si vyžaduje rozhovory medzi ním a Putinom.

„Dúfam, že sa mýlim. Dúfam, že zajtra dosiahnu obrovský pokrok... Ale úprimne povedané, neverím, že dôjde k prelomu, dokým sa prezident Trump nestretne tvárou v tvár s prezidentom Putinom a nevytýči svoje zámery ohľadom ďalšieho postupu,“ povedal Rubio. Uviedol tiež, že po tom, ako sa skončia rozhovory v Istanbule, USA rozhodnú, kedy by mohlo dôjsť k stretnutiu Trumpa s Putinom.

Šéf americkej diplomacie uznal, že ruská delegácia v Istanbule nie je na takej úrovni, „ako sme dúfali“. Oznámil tiež, že v Istanbule sa v piatok stretne s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom, zatiaľ čo s ruskou delegáciou sa stretne nižšie postavený predstaviteľ USA. (TASR)