Rusko vraj bude súhlasiť s prímerím, ale za nemožných podmienok, tvrdia amalytici

Ukrajinský prezident počíta s tým, že ich získajú celkovo 150. Na tom, že Ukrajina od Švédska kúpi 100 až 150 bojových lietadiel JAS-39 Gripen, sa obe krajiny dohodli v uplynulom týždni.

"Spolu so Švédskom Ukrajina výrazne zvýši počet svojich bojových lietadiel. Je to ambiciózny cieľ a musí ho byť dosiahnutý," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X s tým, že dohodu označil za historický krok.

"Gripeny pre Ukrajinu sú súčasťou našich bezpečnostných záruk," poznamenal ukrajinský prezident.

Zelenskyj v stredu Švédsko aj navštívil a so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom zamieril do fabriky firmy Saab, kde sa stíhačky vyrábajú.

Kristersson potom na tlačovej konferencii oznámil, že obe krajiny podpísali dohodu o dlhodobej spolupráci v leteckej obrane, ktorá zahŕňa aj možnosť predaja 100 až 150 nových Gripenov v najmodernejšej verzii E.

Ukrajinskí piloti už podľa agentúry Reuters vo Švédsku boli, aby si stroje vyskúšali.

Lietadlá JAS-39 Gripen sú v prevádzke od roku 1996 a firma Saab ich doteraz vyrobila približne 280. Švédska vláda si objednala 60 modelov verzie E a firma Saab zvyšuje kapacitu vo fabrike Linköpingu v snahe vyrábať počas niekoľkých rokov 20 až 30 týchto lietadiel ročne. Saab vyrába Gripeny aj v Brazílii. (ČTK)

"Viete, musíme uzavrieť dohodu, nebudem strácať svoj čas," povedal Trump novinárom pri medzipristátí v katarskej Dauhe na ceste do juhovýchodnej Ázie.

„Vždy som mal skvelý vzťah s Vladimirom Putinom, ale toto bolo veľké sklamanie,“ povedal Trump. Ako dodal, myslel si, že dosiahnuť prímerie na Ukrajine sa podarí ešte pred podpísaním dohody o ukončení vojny v Pásme Gazy. (ČTK)

Americkí predstavitelia tiež informovali svojich európskych kolegov, že podporujú EÚ v použití zmrazených ruských aktív na nákup amerických zbraní pre Ukrajinu.

Vo Washingtone sa zároveň začali vnútrovládne rokovania o využití ruských aktív v USA na podporu ukrajinského vojenského úsilia.

Ďalšie sankcie, ktoré USA pripravili, sú zamerané na ruský bankový sektor a infraštruktúru používanú na dodávky ropy, uviedol americký predstaviteľ a ďalšia osoba oboznámená so záležitosťou.

S ďalším veľkým krokom proti Rusku by podľa jedného z vysokopostavených predstaviteľov USA teraz mala prísť Európa. Iný zdroj uviedol, že Trump najbližšie týždne ďalšie kroky proti Rusku nepodnikne s cieľom vyhodnotiť reakciu Moskvy na nové sankcie.

S vlastným krokmi proti Rusku prišiel aj americký senát, ktorý môže čoskoro začať rokovať o zákone, ktorým by USA uvalili vysoké clá na štáty odoberajúce ruskú ropu. Podľa jedného zo zdrojov Reuters je Trump pripravený návrh verejne podporiť. Pripustil však, že tento mesiac tak prezident zatiaľ neurobí.

V Spojených štátoch sa v súčasnosti nachádza ruský vyjednávač Kirill Dmitrijev, ktorý má naplánované stretnutie s Trumpovým vyslancom Steveom Witkoffom. (TASR)

Druhá obeť pribudla v Kyjeve. Ďalších deväť osôb utrpelo pri útokoch na hlavné mesto zranenia, uviedol podľa agentúry AP šéf vojenskej správy ukrajinského hlavného mesta Tymur Tkačenko na Telegrame.

Samit v Budapešti, kde sa mal Trump stretnúť s Putinom, považuje len za odložený. „Európa nemá mierový plán, keby neprišiel Trump tak sa v Európe o mieri nehovorí,“ povedal Blanár v relácii STVR Sobotné dialógy.

„Naši čelní predstavitelia len opakujú to, čo hovorí Moskva,“ povedal jeho oponent Juraj Krúpa (SaS).

Európsky mierový plán podľa neho spočíva v tom, že Európa je pripravená poskytovať bezpečnostné garancie a podporovať Ukrajinu, aby zvládla prechod z vojny do mierového stavu. Ukrajina má byť spolu s inými krajinami súčasťou tzv. „východného valu,” v obrane Európy, čo podľa neho prekáža Rusku.

Jeden človek zomrel pri útokoch na Kyjev a ďalší dvaja ľudia prišli o život pri ruských úderoch v Dnepropetrovskej oblasti, píšu tlačové agentúry s odvolaním sa na miestne úrady.

Šéf regionálnej vojenskej správy Vladyslav Haivanenko v Dnepropetrovskej oblasti uviedol, že ďalších sedem ľudí utrpelo pri útokoch zranenia.

„Vypukli požiare. Poškodené boli bytové a súkromné budovy, hospodárska budova, obchod a najmenej jedno vozidlo,“ napísal na platforme Telegram.

Ruská armáda nadránom podnikla útoky aj na ukrajinské hlavné mesto Kyjev. Útok balistickou strelou si v jednom z rajónov vyžiadal jednu obeť a ďalších desať ľudí utrpelo zranenia.

Traja z nich boli prevezení do nemocnice, uviedol šéf kyjevskej vojenskej správy Tymur Tkačenko. Výbuchy poškodili viaceré budovy a domy v niekoľkých štvrtiach.

„Výbuchy v hlavnom meste. Mesto je pod útokom,“ uviedol primátor Kyjeva Vitalij Kličko na platforme Telegram v čase útokov. Dodal, že neobytné budovy v Desňanskom a Darnyckom rajóne zachvátili „rozsiahle požiare“.

Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že Rusko počas noci vystrelilo deväť rakiet a 62 dronov. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zachytiť štyri rakety a 50 dronov.

Ruské ministerstvo obrany naopak uviedlo, že jeho protivzdušná obrana počas noci zničila 121 ukrajinských dronov. (ČTK, TASR)

„Výbuchy v hlavnom meste. Mesto je pod balistickým útokom,“ uviedol primátor Kyjeva Vitalij Kličko na platforme Telegram.

„V hlavnom meste je momentálne 8 ľudí zranených,“ napísal Kličko v samostatnom príspevku a dodal, že traja z nich museli byť hospitalizovaní. Uviedol ďalej, že neobytné budovy v Desňanskom a Darnyckom rajóne zachvátili „rozsiahle požiare“.

Šéf kyjevskej vojenskej správy Tymur Tkačenko uviedol, že k škodám došlo aj v Dniprovskom rajóne, odkiaľ hlásia bližšie nešpecifikovaný počet zranených.

Útok prichádza v čase, keď západní spojenci Kyjeva stupňujú tlak na Rusko a vojna vstupuje do svojej štvrtej zimy.

Britský premiér Keir Starmer v piatok vyzval spojencov, aby posilnili vybavenie Ukrajiny raketami dlhého doletu, deň po tom, čo lídri EÚ podnikli kroky smerom k financovaniu ukrajinskej obrany na ďalšie dva roky.

Spojené štáty a Európska únia tento týždeň oznámili aj nové sankcie voči energetickým spoločnostiam Ruska, ktorých cieľom je ochromiť jeho vojnové hospodárstvo. (TASR)

Ukrajina zintenzívňuje útoky na ruskú energetickú infraštruktúru, keďže v mierových rokovaniach, ktoré sprostredkoval americký prezident Donald Trump, sa nedosiahol významný pokrok.

Podľa miestnych úradov sú takéto útoky príčinou nedostatku palív do motorových vozidiel vo viacerých ruských regiónoch.

Aj podľa štvrtkových vyjadrení Generálneho štábu Ukrajiny zasiahli ropnú rafinériu v Riazani ukrajinské ozbrojené sily.

Ako uvádzajú zdroje agentúry Reuters, destilačná jednotka CDU-4 bola vo štvrtok narýchlo odstavená, keď po útoku dronom začala horieť. Zariadenie dokáže spracovať štyri milióny metrických ton ročne resp. 80-tisíc barelov denne, t.j. približne štvrtinu celkovej kapacity rafinérie.

Jej vlastníkom je ropná spoločnosť Rosnefť, ktorá však situáciu nekomentovala. Rafinéria naďalej pokračuje v spracúvaní ropy, no pri zníženom objeme, pričom podľa jedného zo zdrojov agentúry Reuters boli odstavené aj niektoré zariadenia v blízkosti destilačnej jednotky, ako napr. reformér, jednotka na hydrogenáciu vákuových destilátov a zariadenie na katalytické krakovanie.

V roku 2024 rafinéria spracovala 13,1 milióna ton ropy, pričom vyrobila 2,3 milióna ton benzínu, 3,4 milióna ton nafty a 4,2 milióna ton vykurovacieho oleja. (TASR)