Rusko uviedlo, že môže o návrhu prímeria na Ukrajine rokovať s USA už dnes

Americký minister Rubio viedol rozhovory s britským šéfom diplomacie Lammym a nemeckým kancelárom Merzom, po ktorých potvrdil postoj Spojených štátov k vojne na Ukrajine.

Informovala o tom agentúra Reuters.

„Minister opätovne potvrdil postoj USA k rusko-ukrajinskej vojne: našou najvyššou prioritou zostáva ukončenie bojov a okamžité prímerie,“ povedal Rubio podľa vyhlásenia amerického ministerstva Lammymu.

Pri diskusii o vyostrení konfliktu medzi Indiou a Pakistanom ministri zdôraznili, že „obe strany musia zachovať prímerie a pokračovať v komunikácii“. Rubio zdôraznil, že Washington podporuje priamy dialóg medzi krajinami a povzbudil ich k ďalšiemu zlepšovaniu vzájomnej komunikácie.

Novému nemeckému kancelárovi Rubio najprv zablahoželal k vymenovaniu do funkcie. V telefonáte potom diskutovali o spoločnom cieli ukončiť viac ako tri roky trvajúcu vojnu na Ukrajine. (TASR)

V pondelok by mohlo začať platiť 30-dňové bezpodmienečné prímerie, ktoré Rusku v sobotu ponúkla Ukrajina spolu s kľúčovými európskymi krajinami, Moskva na návrh oficiálne nereagovala.

Ruská mutácia BBC zhruba okolo polnoci s odvolaním sa na ukrajinské letectvo informovala o ďalšom útoku ruských dronov na niektoré ukrajinské mestá, letecký poplach bol podľa nej vyhlásený v šiestich oblastiach vrátane Kyjeva. 

Odvtedy sa BBC o ďalších útokoch nezmienila, až krátko pred 7.00 h s odvolaním sa na miestnu administratívu uviedla, že pri ruskom ostreľovaní ukrajinskej Záporožskej oblasti boli zranené dve ženy. 

Za posledných 24 hodín podľa vyjadrenia šéfa tamojšej správy Ivana Fedorova na telegrame ostreľovali ruské sily 16 obcí v regióne.

Ruské systémy elektronického boja v noci odrazili útok bezpilotného lietadla v Rostovskej oblasti, uviedla ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na gubernátora tohto regiónu. 

"Letecký útok bezpilotného lietadla v Kamensku bol odrazený. Predbežne nedošlo k žiadnym obetiam ani škodám na zemi. Informácie sa spresňujú," uviedol Jurij Sljusar na telegrame.

Ukrajinská železničná spoločnosť podľa agentúry Reuters v pondelok ráno oznámila, že ruský dron zasiahol civilný nákladný vlak a zranil rušňovodiča. Podľa železníc to znamená, že Rusko navrhnuté prímerie nedodržiava. (ČTK)

Rokovania ministrov zahraničia v rámci skupiny Weimar+ sa uskutočnia len dva dni po tom, čo spojenci Kyjeva vyzvali Rusko na prijatie bezpodmienečného 30-dňového prímeria s účinnosťou od pondelka 12. mája.

Do Londýna zavítajú zástupcovia Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska, Španielska a Európskej únie. „Výzva, ktorej dnes čelíme, sa netýka len budúcnosti Ukrajiny, ale má existenčný význam pre celú Európu,“ skonštatoval britský šéf diplomacie David Lammy pred stretnutím.

Podľa vyhlásenia britského ministerstva zahraničných vecí má Lammy počas stretnutia oznámiť ďalšie sankcie zamerané na osoby podporujúce ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorá sa začal vo februári 2022.

Schôdzka nadväzuje na sobotňajšiu návštevu lídrov Francúzska, Nemecka, Poľska a Spojeného kráľovstva v Kyjeve.

Európski lídri počas stretnutia spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vyzvali Rusko na bezpodmienečné 30-dňové prímerie platné od pondelka, a zároveň pohrozili uvalením nových sankcií v prípade, že Moskva výzvu odmietne. Iniciatívu podporili aj Spojené štáty a ďalšie krajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin v noci na nedeľu navrhol priame rokovania s Ukrajinou, ktoré by sa mali uskutočniť vo štvrtok 15. mája v tureckom Istanbule. Na európsku výzvu na bezpodmienečné 30-dňové prímerie však nereagoval.

Zelenskyj v reakcii uviedol, že je pripravený stretnúť sa s Putinom v Turecku. Nepovedal však, či by sa na stretnutí zúčastnil aj v prípade, že by Rusko odmietlo návrh na navrhované mesačné prímerie.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron varoval, že Putin sa týmto krokom len snaží získať čas. „Bezpodmienečnému prímeriu z definície nepredchádzajú rokovania,“ povedal novinárom po návrate z Ukrajiny. 

Svoj postoj zopakoval aj vo vyhlásení Elyzejského paláca v nedeľu večer, pričom trval na „nevyhnutnosti prímeria“ pred rokovaniami medzi Putinom a Zelenským. Rovnaký postoj presadzuje aj nemecká vláda pod vedením nového kancelára Friedricha Merza.

V Londýne pôjde už o šieste stretnutie skupiny Weimar+ a prvé, ktoré hostí Británia. Skupina Weimar+ vznikla vo februári ako reakcia na meniacu sa politiku Spojených štátov pod vedením Donalda Trumpa.

Pondelňajšie stretnutie sa zároveň uskutoční týždeň pred londýnskym summitom medzi Britániou a Európskou úniou. (TASR)

Zelenskyj večer na sociálnej sieti uviedol, že vo štvrtok bude osobne v Turecku, aby sa zúčastnil na rokovaniach s ruským vládcom Vladimirom Putinom. Očakáva, že od pondelka začne platiť bezpodmienečné prímerie, predstavujúce nevyhnutný základ pre diplomaciu.

"Očakávame, že zajtra bude uzavreté prímerie - úplné a trvalé, ktoré poskytne nevyhnutný základ pre diplomaciu. Nemá zmysel zabíjanie naťahovať. A na Putina budem čakať vo štvrtok v Turecku. Osobne. Dúfam, že tentoraz Rusi nebudú hľadať dôvody, prečo nemôžu," napísal Zelenskyj na Telegrame.

„Ruský prezident Putin nechce dohodu o prímerí s Ukrajinou, chce sa však stretnúť vo štvrtok v Turecku na rokovaniach o možnom ukončení KRVIPRELIEVANIA. Ukrajina by s tým mala OKAMŽITE súhlasiť,“ napísal Trump.

Kyjev podľa neho bude takto aspoň bude schopný zistiť, či je dohoda možná, v opačnom prípade „budú európski lídri a USA vedieť, ako sa veci majú, a môžu podľa toho postupovať“.

„Začínam pochybovať, že Ukrajina uzavrie dohodu s Putinom, ktorý je príliš zaneprázdnený oslavami víťazstva v druhej svetovej vojne, ktorú by bez Spojených štátov amerických nebolo (ani zďaleka!) možné vyhrať,“ konštatoval šéf Bieleho domu. (TASR)

Tie boli naplánované na pondelok na úrovni expertov a mali sa týkať jazykových práv maďarskej menšiny v Zakarpatskej oblasti na západe Ukrajiny. Stalo sa tak po tom, ako ukrajinská tajná služba SBU v piatok ohlásila, že odhalila maďarskú špionážnu sieť v Zakarpatskej oblasti, a obe krajiny si navzájom vyhostili diplomatov. Maďarsko-ukrajinské vzťahy sú už dlhšie napäté, Budapešť udržiava vzťahy s Moskvou a odmieta vojenskú pomoc Ukrajine, ktorá čelí ruskej vojenskej agresii.

Námestník Magyar uviedol, že ešte na konci apríla sa dohodol s podpredsedníčkou ukrajinskej vlády Olhou Stefanišynovou na oživení bilaterálnych rokovaní o jazykových právach maďarskej menšiny v Zakarpatí. Rozhovory sa mali konať 12. mája, ale Budapešť ich musela zrušiť kvôli dianiu v posledných dňoch, ktoré bráni čestným a konštruktívnym rokovaniam v takej dôležitej a citlivej otázke, akou sú práva menšiny, uviedol maďarský diplomat.

Ochotu Kyjeva vyriešiť problémy podľa neho spochybňuje skutočnosť, že tri dni pred dôležitým rokovaním Ukrajina urobila verejný rozruch okolo obvinenia zo špionáže. "Uvidíme, čo sa bude diať v najbližších dňoch. Zostávame otvorení dialógu," dodal Magyar. (ČTK)

„Ako prezident Trump opakovane povedal, zastavte zabíjanie!! Najprv bezpodmienečné 30-dňové prímerie a počas neho prejdite na komplexné mierové rokovania. Nie naopak," vyhlásil na sociálnej sieti X osobitný splnomocnenec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu.

Už v sobotu Kellogg naznačil, že proces ukončenia rusko-ukrajinskej vojny sa začne komplexným 30-dňovým prímerím. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však odmietol Kelloggov návrh na 30-kilometrovú demilitarizovanú zónu pozdĺž súčasnej línie kontaktu ako nereálny.