Trump: USA neposkytnú Ukrajine bezpečnostné záruky

Táto Ruskom okupovaná elektráreň je podľa neho v dôsledku aktuálneho ostreľovania ruskou armádou odpojená od elektrickej siete, ktorú teraz obslužný personál získava z dieselových generátorov.

Zelenskyj podľa agentúry AFP upozornil, že situácia je kritická, pretože generátory ani atómové elektrárne nie sú na takýto režim navrhnuté a nikdy v ňom nepracovali tak dlho.

Okrem toho Kyjev má podľa Zelenského informáciu, že jeden z generátorov je už mimo prevádzky.

Dodal, že oprave rozvodov elektrickej siete do stanice a obnove základnej bezpečnosti bránia ruské jednotky svojím ostreľovaním. „A to je hrozba pre úplne každého,“ vyhlásil Zelenskyj.

Podčiarkol, že žiadny terorista na svete si nedovolil robiť s jadrovou elektrárňou to, čo robí teraz Rusko.

Apeloval, aby svet teraz „nebol ticho.“ Informoval, že mal stretnutie s predstaviteľmi ukrajinskej armády a ministerstva energetiky, ktorým dal pokyn, aby spolu s ministerstvom zahraničných vecí na túto situáciu upozornili svet. (TASR)

Ako referuje web Ukrajinská pravda, uviedla to tlačová služba veliteľstva Síl špeciálnych operácií Ukrajiny.

„Drahý nepriateľský systém protivzdušnej obrany, ktorý je určený na boj proti bezpilotným lietadlám, bol symbolicky zničený útočnými dronmi," uviedli Sily špeciálnych operácií.

„Radarová stanica je ‚očami‘ systému S-400 Triumf. Bez tohto prvku sledovania a zameriavania celý systém stráca svoju bojovú schopnosť," dodali v útoku vykonanom v noci na utorok.

Ukrajinské Sily špeciálnych operácií poznamenali, že naďalej spôsobujú ruským silám značné škody, čím urýchľujú stratu ich schopnosti viesť ďalšie bojové operácie. (SITA)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zeleneskyj na sieti X uviedol, že k tomuto „bezočivému útoku“ došlo počas dňa. Cieľom bola podľa neho civilná infraštruktúra a zranenia utrpelo viac ako desať ľudí.

Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak oznámil, že zranilo sa až 15 osôb a jeden muž zahynul.

Rusko podľa Zelenského takýmito útokmi dokazuje, že je potrebné vyvíjať naň silný tlak.

„Takéto útoky tiež ukazujú, že svetové sankcie voči Rusku musia zasiahnuť agresora oveľa tvrdšie a že my všetci v Európe musíme vybudovať spoľahlivú obranu proti ruským dronom a raketám, aby žiadna krajina nebola pri tejto hrozbe sama,“ napísal ukrajinský prezident. Nevyhnutné sú podľa neho spoločné opatrenia.

Ruské ministerstvo obrany sa k útoku na Dnipro zatiaľ nevyjadrilo.

Ukrajina takmer denne hlási civilné obete ruských dronových útokov, pričom Rusko v poslednom období vysiela na susednú Ukrajinu väčšie množstvo dronov.

Zároveň predlžuje úplný zákaz vývozu benzínu, rovnako do konca roka. Uviedla to v utorok ruská vláda. Potvrdila tak slová podpredsedu vlády Alexandra Novaka, ktorý o plánoch Moskvy hovoril minulý týždeň.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Za osem mesiacov doviezli štáty EÚ 12,8 miliardy kubických metrov ruského LNG Čítajte 

Novak koncom minulého týždňa oznámil, že vláda pripravuje čiastočný zákaz vývozu nafty. Ten bude platiť iba pre ďalších predajcov, nie pre producentov. V prípade zákazu vývozu benzínu sa tento týka všetkých, teda aj producentov. V utorok Novakove informácie ruská vláda potvrdila.

Rusko sa pre nové obmedzenia v oblasti exportu pohonných látok rozhodlo po tom, ako Ukrajina zintenzívnila útoky na ruské ropné rafinérie. Ich výpadky znížili dostupnosť palív v krajine. Nedostatok benzínu zaznamenalo viacero ruských regiónov vrátane niektorých oblastí na Ďalekom východe či v Nižnom Novgorode.

Úrady na polostrove Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, zaviedli od tohto týždňa na benzín prídelový systém. Motoristi si podľa Reuters budú môcť kúpiť naraz maximálne 30 litrov. Zároveň zmrazili ceny, čo poukazuje na úsilie úradov minimalizovať nespokojnosť obyvateľov. (TASR)

„Mohli by ste vyčistiť nebo za jednu noc, keby ste chceli. Mohli by ste vytvoriť nad Ukrajinou vzdušný štít, ktorému by sa nikto nevyrovnal. Kapacity máte, otázkou je, či máte vôľu ich použiť,“ vyhlásil generál Keith Kellogg na Varšavskom bezpečnostnom fóre.

Kellogg. Pripomenul príklad z roku 2015, keď ruský taktický bombardér Su-24 nasadený v Sýrii narušil turecký vzdušný priestor, podľa Ankary do hĺbky dvoch kilometrov. „Čo urobili Turci? Zostrelili ho,“ konštatoval s tým, že v kritických situáciách je niekedy potrebné zvýšiť úroveň rizika, politického aj vojenského.

Podľa neho je nevyhnutné zvýšiť ekonomický tlak na Moskvu vrátane uplatnenia sekundárnych sankcií voči krajinám, ktoré nakupujú ruské energie. Ako dodal, Rusko na Ukrajine nedosiahlo svoje hlavné ciele, no vojna sa pretiahla a prináša obrovské straty na životoch.

Kellogg dodal, že pri hľadaní riešení treba myslieť strategicky a dlhodobo, podobne ako kedysi nemecký kancelár Konrad Adenauer, ktorý už po druhej svetovej vojne smeroval krajinu k členstvu v NATO, hoci jej časť bola pod komunistickou nadvládou.

Americký generál odmietol ruské námietky voči možnej prítomnosti jednotiek NATO na Ukrajine. „Rusko v tejto veci nemá žiaden hlas,“ zdôraznil. Podľa neho ide o suverénne rozhodnutie Kyjeva, ktoré musí byť podporené Alianciou.

Vyslanec amerického prezidenta ocenil aj inovatívny prístup Ukrajiny v boji proti ruskej agresii. „Drony zmenili vojnu rovnako, ako ju kedysi zmenil guľomet či tank. A práve Ukrajinci sa stali lídrami v tejto technológii,“ uviedol. Podľa neho tak Kyjev zásadným spôsobom mení charakter moderných konfliktov.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa neho nedisponuje prostriedkami, aby porazil NATO alebo Západ. „Neviem, či mu jeho generáli hovoria pravdu - ale NATO ani Západ nezdolá, jednoducho na to nemá prostriedky,“ uzavrel. (TASR)

Podľa ruských tlačových agentúr o tom informovalo ministerstvo zahraničia v Moskve.

"Tradične reagujeme na všetky takéto kroky. Rakúska strana už bola o našich protiopatreniach informovaná," povedala hovorkyňa Marija Zacharovová.

Agentúra RIA Novosti napísala, že diplomat vyhostený z Rakúska už alpskú krajinu opustil.

Diplomatický incident súvisí s nedávno zverejneným rozhodnutím rakúskej ropnej, plynárenskej a chemickej skupiny OMV, ktorá prepustila jedného zo svojich manažérov pre podozrenie, že vykonával špionáž v prospech Ruska.

Pozornosť vzbudili jeho styky s ruským diplomatom, ktorého západné spravodajské služby podozrievajú, že je agentom ruskej tajnej služby FSB.

Ruské veľvyslanectvo vo Viedni odmietlo zbaviť svojho zamestnanca diplomatickej imunity a umožniť tak vyšetrovanie prípadu a Rakúsko potom tohto diplomata označilo za nežiaducu osobu. (ČTK)

Za to podľa ruských zákonov hrozí až desaťročné väzenie. Informuje o tom napríklad server Rádia Sloboda, pre ktoré Svetlana Chustiková v minulosti pracovala.

Kedy konkrétne bola novinárka zadržaná, nie je jasné, uvádza Rádio Sloboda, podľa ktorého vyšetrovací výbor o veci informoval dnes ráno. Podľa vyšetrovateľov Svetlana Chustiková v máji 2023 napísala pre médium označené v Rusku za zahraničného agenta materiál obsahujúci "zjavne nepravdivé informácie" o činnosti ruských vojakov počas vojny na Ukrajine. Vyšetrovanie ukázalo, že Chustiková spolupracovala s Rádiom Sloboda, konkrétne so serverom Sibir.Realii.

Novinárka potvrdila, že s Rádiom Sloboda spolupracovala, avšak do roku 2023, teda dovtedy, kým ruské úrady túto mediálnu organizáciu označili za nežiaducu. To sa stalo až vlani vo februári. Takzvané nežiaduce organizácie nesmú v Rusku pôsobiť a ruskí občania s nimi nesmú spolupracovať pod hrozbou až šesťročného väzenia.

Rádio Sloboda uvádza, že články Chustikovej zverejňovali tiež iné médiá, napríklad Komsomolskaja pravda alebo Argumenty aj fakty.

Krasnojarský súd poslal novinárku do 28. novembra do väzby. Odmietol, aby bola v domácom väzení, pretože vlastní cestovný pas a v minulosti vychádzala do zahraničia. "Trikrát som ako turistka vycestovala do Česka. Naposledy vlani som ako turistka bola v Gruzínsku, "cituje Chustikov server ngs24.ru. Povedala, že sa nikam cestovať nechystala, nekúpila si napríklad žiadne lístky.

Za šírenie lživých správ o ruskej armáde môžu ruskí vyšetrovatelia a súdy označiť akékoľvek výroky o vojne na Ukrajine, ktoré sú v rozpore s oficiálnym stanoviskom ministerstva obrany.

Ruský súd vlani v júli za šírenie lživých správ o ruskej armáde poslal na 6,5 roka do väzenia Aksu Kurmaševovovú, rusko-americkú novinárku žijúcu v Prahe a pracujúcu pre Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda. Krátko potom sa ale dostala na slobodu počas rozsiahlej výmeny väzňov medzi Ruskom a Spojenými štátmi.

Útlak médií kritických voči režimu Putina výrazne zosilnel po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Organizácia Reportéri bez hraníc vo svojom najnovšom vydaní rebríčka slobody tlače Rusko zaradila na 171. priečku zo 180. (ČTK)