USA chcú, aby o ich rezolúcii o Ukrajine najskôr hlasovala Bezpečnostná rada

Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.

Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že po týchto rokovaniach rozhodne o prípadných sankciách proti krajinám nakupujúcim ruskú ropu.

Steve Witkoff dorazil do Moskvy dva dni pred piatkovým vypršaním Trumpovho ultimáta, do ktorého má podľa šéfa Bieleho domu ruský prezident Vladimir Putin čas dať najavo ochotu uzavrieť prímerie s Ukrajinou.

Ak Kremeľ na pokoj zbraní nekývne, Trump hrozí uvalením sekundárnych stopercentných ciel na odberateľov ruskej ropy, aby prinútil Moskvu ukončiť vojnu.

Witkoffa podľa Reuters na letisku privítal Putinov vyjednávač Kirill Dmitrijev. Práve on sa spoločne s Putinom a jeho poradcom Jurijom Ušakovom zúčastnil v apríli rokovania s Witkoffom, z ktorého ale vtedy žiadny posun v situácii na Ukrajine nevzišiel. (ČTK)

Úrady na Fidži zadržali jachtu v hodnote 300 miliónov dolárov dlhú 106 metrov v máji 2022 na základe zatykača Spojených štátov. Jej vlastník, miliardár Sulejman Kerimov, sa dostal na sankčný zoznam amerického ministerstva financií v roku 2014 a v roku 2018 v reakcii na aktivity Ruska v Sýrii a na Ukrajine.

Superjachta s vlastným heliportom, bazénom, vírivkou, posilňovňou, kozmetickým salónom a ôsmimi kajutami podľa internetovej stránky amadeaauction.com dokáže ubytovať až 16 ľudí. Aukciu luxusného plavidla organizuje floridská spoločnosť National Maritime Services, ktorá ponuky prijíma do 10. septembra a vyžaduje počiatočný vklad vo výške 10 miliónov dolárov.

Jachta ide do aukcie po tom, čo sudca v marci zamietol konkurenčný nárok bývalého riaditeľa ruskej štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti Rosneft Eduarda Chudajnatova na vlastníctvo lode. Ten tvrdí, že je majiteľom Amadey a vyhlásil, že jachta nemôže byť skonfiškovaná, lebo on nie je sankcionovaný. Podľa prokuratúry bol Chudajnatov vlastníkom lode Amadea len na papieri a jachta skutočne patrila Kerimovovi.

Americký Kongres minulý rok schválil legislatívu, ktorá umožňuje predaj zaisteného ruského majetku a výťažok z predaja dáva na humanitárnu pomoc Ukrajine. (TASR)

„Nemáme preto inú možnosť, ako pokračovať v mobilizačných opatreniach, zlepšovať bojový výcvik a posilňovať dronovú zložku našich ozbrojených síl,“ napísal Syrskyj na sociálnej sieti a dodal, že ruská armáda má podľa neho v úmysle do konca roka vytvoriť ďalších 10 vojenských divízií.

Hlavný veliteľ ukrajinskej armády tvrdí, že na bojisku v júli zomrelo viac ako 33-tisíc Rusov. Situácia na frontovej línii je podľa Syrského najkritickejšia pri obciach Pokrovsk, Dobropiľľa a Novopavlivka.

Vojenskí pozorovatelia na oboch stranách konfliktu v uplynulých dňoch informovali o ruských územných ziskoch najmä v blízkosti Pokrovska a Myrnohradu v Doneckej oblasti.

Agentúra DPA uvádza, že podľa niektorých správ zvyšným ukrajinským jednotkám v oblasti hrozí obkľúčenie v koridore, ktorý je na niektorých miestach široký len približne 15 kilometrov. Situácia sa údajne zhoršuje aj pri meste Kosťantynivka - niekdajšom oblastnom priemyselnom centre.

Vidí v tom možnosť, ako odvrátiť hrozbu Trumpa, ktorý v pondelok pohrozil sekundárnymi 100-percentnými clami na odberateľov ruskej ropy.

Píše Bloomberg s odvolaním sa na zdroje oboznámené so situáciou v Kremli. Putin však chce podľa agentúry vo vojne naďalej pokračovať.

Ruskí nemenovaní úradníci vidia v návšteve splnomocnenca americkej vlády Steva Witkoffa, ktorý má do Moskvy prísť v stredu alebo vo štvrtok, príležitosť, ako uzavrieť dohodu s Trumpom ohľadom jeho ultimáta na ukončenie vojny na Ukrajine.

Šéf Bieleho domu tento týždeň varoval, že uvalí proti Moskve sankcie, ak do piatka nepristúpi na prímerie s Kyjevom. Nádej na úspech je ale mizivá, mienia podľa Bloombergu rovnaké zdroje.

Riešením na dosiahnutie dohody môže byť návrh na pozastavenie útokov dronov a rakiet, avšak za predpokladu, že sa k nemu Ukrajina pripojí, uviedol jeden z nemenovaných zdrojov. O plnohodnotné prímerie s Kyjevom ale Putin nestojí, pretože jeho vojská naďalej pomaly postupujú na východe Ukrajiny a Putinove požiadavky na ukončenie ruskej agresie, ktorá trvá už takmer štyri roky, zostávajú rovnaké.

Ruský prezident to naznačil minulý piatok pri stretnutí s bieloruským vodcom Alexandrom Lukašenkom. Stále tak žiada, aby Ukrajina stiahla svoje vojská zo štyroch ukrajinských oblastí - Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej, ktoré teraz Rusko čiastočne okupuje a aby sa Kyjev zaviazal, že zostane mimo vojenských spojenectiev a nezaobstará si jadrové zbrane.

"Považujeme takéto stretnutie za veľmi dôležité," povedal podľa Bloombergu hovorca Kremľa Peskov o návšteve Witkoffa. "Dopredu ho (stretnutie) ale nebudeme komentovať," dodal.

"Trump potrebuje niečo na spôsob 'darčeku', nejaký ústupok zo strany Ruska," povedal Bloombergu bývalý poradca Kremľa Sergej Markov. "Pozastavenie leteckých úderov môže takýmto darčekom byť," dodal.

Zosilnenie ruských operácií proti Ukrajine frustruje šéfa Bieleho domu, pretože má pocit, že ho Putin v nedávnych telefonátoch oklamal. Trump ešte pred nástupom do funkcie sľuboval rýchly koniec vojny.

Návrh na vzájomné pozastavenie vzdušných úderov medzi Ruskom a Ukrajinou nadhodil v piatok Lukašenko počas stretnutia s Putinom. Ten ale vtedy túto možnosť nijako nekomentoval.

Ukončenie vojny za súčasnej situácie si želajú dve tretiny Rusov, zatiaľ čo štvrtina z nich si želá pokračovať v bojoch, uviedol podľa Bloombergu Denis Volkov z nezávislého, mimovládneho strediska Levada.

"Väčšina Rusov by privítala koniec vojny, ale bez návratu k skorším hraniciam," dodal.

Ide o zákon, ktorým im garantuje milosť pri dobrovoľnom návrate. Informoval o tom ukrajinský Štátny úrad pre vyšetrovanie.

Zákon vypracoval SBI spolu s armádou a prezident Volodymyr Zelenskyj ho podpísal v máji. Umožňuje návrat vojakov, ktorí svoju jednotku predtým opustili bez povolenia.

Dáva to šancu tým, ktorí spáchali trestný čin, aby sa mohli vrátiť do vojenskej jednotky a pokračovať v službe, povedal agentúre Interfax-Ukrajina riaditeľ SBI Oleksij Suchačev.

Ukrajina zažíva vlnu dezercií z armády, čo oslabuje jej pozíciu počas prebiehajúcej ruskej invázie. Prokurátori od jej začiatku vo februári 2022 zaznamenali približne 224.000 prípadov dezercie, no len malé percento z nich čelí stíhaniu. Predpokladá sa, že skutočný počet dezertérov je oveľa vyšší.

Súbežne s návratom 29.000 dezertérov bolo podľa oficiálnych údajov zaregistrovaných za rovnaké obdobie od novembra do augusta viac ako 120.000 nových prípadoch dezercie.

Ukrajinské ozbrojené sily podľa Zelenského každý mesiac prijmú asi 30.000 nových vojakov, čo zodpovedá odhadom mesačných strát vojakov v dôsledku úmrtí, zranení, zajatia alebo dezercie, napísala DPA.

Násilný nábor na verejnosti sa podľa agentúry často stretáva s násilným odporom, pričom verejnosť vyjadruje solidaritu s odvedenými mužmi.

Napríklad v nedeľu obyvatelia jednej z dedín v Mykolajivskej oblasti podľa polície útočili na vojenských dôstojníkov obuškami a oceľovými rúrami. V piatok sa zase dav ľudí pokúsil oslobodiť desiatky zmobilizovaných mužov z futbalového štadióna v meste Vinnycia, v čom im zabránilo len veľké nasadenie polície. (TASR)

Vyplýva to zo zápisov v rakúskom katastri nehnuteľností v súvislosti s civilnými žalobami ukrajinského plynárenského koncernu Naftogaz.

Schválenie exekučnej žiadosti potvrdil v pondelok večer rakúskemu denníku „Standard“ viedenský okresný súd Innere Stadt. Voči tomu je ešte možné podať odvolanie.

Ukrajinská spoločnosť Naftogaz to urobila na základe rozhodnutie Stáleho arbitrážneho súdu v Haagu, ktorý jej v roku 2023 priznal náhradu škody viac ako päť miliárd dolárov (asi 4,33 mld. eur) za straty súvisiace s ruskou anexiou polostrova Krym v roku 2014. Nároky vyplývajúce z takýchto arbitrážnych konaní môžu byť vykonané aj v Rakúsku a príslušné rozhodnutia patria do právomoci miestne príslušných okresných súdov.

Okresný súd Innere Stadt vo Viedni bol podľa APA pre výkon exekúcie pravdepodobne zvolený pre právomoc v treťom viedenskom mestskom obvode, kde sídli ruské veľvyslanectvo.

Spoločnosť Naftogaz v pondelok v tlačovej správe uviedla viac ako 20 ruských objektov v celkovej hodnote viac ako 120 miliónov eur, ktoré majú byť v Rakúsku vydražené v prípade výkonu rozhodcovského nálezu. Podľa APA by to s výnimkou štátom vlastnenej ruskej pravoslávnej katedrály vedľa budovy veľvyslanectva mala byť väčšina alebo dokonca všetky nehnuteľnosti Ruskej federácie v Rakúsku.

Ukrajinský plynárenský koncern nevznáša nároky na budovy, ktoré rakúske ministerstvo zahraničných vecí uvádza ako sídla ruských diplomatických misií a preto majú osobitnú ochranu.

Okrem veľvyslanectva na Reisnerstrasse sú to obchodná misia na Argentinierstrasse a kultúrny inštitút na Brahmsplatz, komplex budov na Erzherzog-Karl-Strasse a generálny konzulát v Salzburgu.

Do dražby by mohli byť zaradené napríklad bytové komplexy na Technikerstrasse, Schiffmühlenstrasse, Sternwartestrasse, Gentzgasse a Dr.-Heinrich-Maier-Strasse, ktoré desaťročia využívali sovietski a neskôr ruskí diplomati.

V prípade menších objektov sa v katastri nehnuteľností nachádzajú poznámky o ukrajinskej exekučnej žiadosti pre kanceláriu tlačovej agentúry TASS na Grosse Neugasse. Zostala opustená po vyhostení dvoch ruských korešpondentov v roku 2024.

Nehnuteľnosti sú bývalým sovietskym majetkom, ktorý bol v rakúskom katastri nehnuteľností prepísaný na Rusko až v roku 2009. Podobne ako väčšina štátov, aj Rakúsko po rozpade Sovietskeho zväzu koncom roka 1991 uznalo Ruskú federáciu za jeho nástupnícky a pokračujúci štát. To okrem iného znamenalo aj prevzatie pozície stáleho člena v Bezpečnostnej rade OSN, ako aj pozíciu signatára rakúskej štátnej zmluvy z roku 1955.

Ďalších 14 bývalých republík ZSSR bolo klasifikovaných iba ako „jednoduché“ nástupnícke štáty s menším významom vo svetovej politike. (TASR)

Zranili najmenej tucet ľudí. Informovali o tom úrady.

„Ruskí teroristi zasiahli rozsiahly útok na železničnú infraštruktúru Lozova,“ uviedla spoločnosť Ukrajinské železnice na sociálnej sieti.

Nočné útoky na Lozov vo východnej Charkovskej oblasti zdeformovali osobný vlak. V Lozovej boli zabití dvaja ľudia, uviedol na sociálnej sieti guvernér Charkova Oleg Synegubov. Medzi nimi bol aj služobne činný mechanik jednej z jednotiek.

Prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Rusko vypustilo na mesto viac ako 25 iránskych dronov Shahed, ktoré zasiahli civilnú infraštruktúru. Ukrajinské letectvo uviedlo, že počas paľby odpálilo 46 útočných dronov a jednu balistickú strelu. (SITA)