Rakvy v centre Paríža upozorňujú na osud ukrajinských novinárov v Rusku

Vyhlásil to maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

„Ropovod Družba je hlavnou trasou dodávok do Maďarska. Nechceme sa ho vzdať, pretože ak by sme to urobili, ropovod z Chorvátska by nemal dostatočnú kapacitu na zásobovanie Maďarska,“ povedal novinárom Szijjártó na okraj Medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade (SPIEF).

Minister zdôraznil, že pre jeho krajinu je dôležité zachovať objem dodávok ropy.

„Túto spoluprácu si naozaj vážime, je veľmi spoľahlivá a ruské spoločnosti si vždy plnia svoje záväzky týkajúce sa dodávok, takže nie je dôvod ju zastaviť,“ uzavrel Szijjártó. (TASR)

Je preto potrebné uvažovať o novom modeli hospodárskeho rastu, uviedla guvernérka Ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová.

„Dva roky sme rástli pomerne vysokým tempom vďaka tomu, že sa využili voľné zdroje vrátane naakumulovaných prostriedkov vo Fonde národného bohatstva a kapitálových rezerv bánk,“ povedala Nabiullinová na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade (SPIEF).

„Musíme si uvedomiť, že mnohé z týchto zdrojov sú naozaj vyčerpané, musíme uvažovať o nejakom novom modeli rastu,“ zdôraznila šéfka ruskej centrálnej banky.

Minister hospodárskeho rozvoja Maxim Rešetnikov poznamenal, že model hospodárskeho rastu by sa mal zmeniť „bez revolúcií“.

„Keď hovoríme o zmene modelu, s najväčšou pravdepodobnosťou hovoríme o zmene dlhodobých trendov. Z tohto hľadiska je potrebné zaoberať sa otázkami súvisiacimi s potenciálom rastu,“ povedal na petrohradskom fóre.

Do diskusie sa zapojil aj minister financií Anton Siluanov, ktorý označil súčasný ekonomický model za funkčný.

„Žijeme v takom komplikovanom svete, rast Ruska presahuje štri percentá, sme obklopení sankciami, zatiaľ čo vy hovoríte o zmene modelu. Mali by sme sa zamerať na technologickú suverenitu. Tento model funguje,“ poznamenal minister. (TASR)

Pridalo sa k svojim pobaltským spojencom Estónsku, Lotyšsku a Litve.

Fínsky prezident Alexander Stubb na obhajobu rozhodnutia začiatkom tohto týždňa uviedol, že bezpečnostná realita pozdĺž 1 300 kilometrov dlhej fínskej hranice s Ruskom sa od rozsiahlej invázie na Ukrajinu dramaticky zmenila.

„Realita je v konečnom dôsledku taká, že máme za susednú krajinu agresívny, imperialistický štát s názvom Rusko, ktorý sám nie je členom Ottawskkého dohovoru a ktorý sám bezohľadne používa nášľapné míny,“ povedal Stubb. (Kyiv Independent)

„Putin nemá zdroje, aké mal predtým. Najmä 'potravu pre delá', ktoré sa neustále dodávalo na front,“ vyhlásil a niekdajší šéf Zahraničnej spravodajskej služby Ukrajiny, generál Mykola Malomuž.

Malomuž a ďalej doplnil: „Pamätáme si, ako v Rusku ponúkali platby až milión rubľov za podpísanie zmluvy s ruskou armádou. Pokiaľ však išlo o vykonávanie teroristických akcií na fronte, vojakov skrátka hodili do 'mlynčekov na mäso'. A robia tak naďalej.“

Malomuž tvrdí, že pri takýchto útokoch zomiera oveľa viac ľudí. „Teraz táto vlna náboru utíchla. Momentálne Rusi vidia, že z frontu sa vracajú len rakvy. Navyše, finančné prostriedky sa míňajú a Rusi začali z týchto peňazí platiť čoraz menej,“ vysvetlil.

Podľa generála bola celá ruská profesionálna armáda zničená na začiatku totálnej invázie na Ukrajinu.

„Na začiatku vojny proti Ukrajine mala ruská armáda viac ako 750-tisíc vojakov. Teraz ich má viac ako 1 115 000. Ukrajinské obranné sily zneškodnili viac ako milión okupantov. To znamená, že v skutočnosti bola zničená celá profesionálna ruská armáda, zostalo len 10 percent špeciálnych jednotiek ruskej armády, ktoré sú schopné efektívne viesť vojnu. Ich zdroje sa vyčerpávajú,“ dodal. (SITA)

„Podľa pocitov firiem a firemných ukazovateľov sme sa už dostali, aspoň podľa mňa, na pokraj recesie. Na pokraj,“ povedal Rešetnikov na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade.

Ruský štatistický úrad tento týždeň zverejnil, že ekonomika zaznamenala v 1. štvrťroku medziročný rast o 1,4 percenta. To je výrazné spomalenie v porovnaní s rastom za 4. kvartál, ktorý dosiahol 4,3 percenta.

Ruská centrálna banka začiatkom mesiaca znížila kľúčovú úrokovú sadzbu o 100 bázických bodov na 20 percent, čo predstavuje prvé zníženie od roku 2022.

Práve na vysoké úrokové sadzby, ktorými sa banka snažila udržať pod kontrolou vysokú mieru inflácie, sa už mesiace sťažujú ruské podniky. Tým úroky obmedzujú investičné možnosti, čo sa postupne odráža aj na ekonomike.

Alexander Vedjachin, prvý zástupca šéfa najväčšej ruskej banky Sberbank, v rozhovore pre Reuters tento týždeň povedal, že prísna menová politika v Rusku vytvára riziko nadmerného ochladenia ekonomiky.

Na opätovné naštartovanie investičných úverov by bolo podľa neho vhodné zníženie kľúčovej úrokovej sadzby na 14 percent, prípadne až 12 percent.

„Je tu riziko, že ochladenie ruskej ekonomiky bude príliš výrazné a my nebudeme schopní sa z toho dostať,“ povedal Vedjachin. Budúci rast hospodárstva tak môže byť utlmený, dodal. (TASR)

O úmrtí a škodách informoval šéf tamojšej oblastnej vojenskej správy Serhij Lysak.

V prípade obete ide o 59-ročného muža, ktorý podľahol ťažkým zraneniam, potvrdil Lysak na platforme Telegram. Najmenej štyria ďalší ľudia utrpeli zranenia.

Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok zároveň hlásilo zostrelenie 85 ukrajinských dronov nad dovedna 11 ruskými oblasťami a anektovaným ukrajinským polostrovom Krym.

Ruský úrad pre leteckú dopravu Rosaviacia dočasne pozastavil prevádzku letísk v mestách Kaluga, Volgograd, Saratov, Ivanovo a Orenburg z bezpečnostných dôvodov, dodáva DPA, ktorá pripomína, že v súvislosti s ukrajinskými dronovými útokmi dochádza v Rusku k čoraz častejším obmedzeniam v leteckej doprave. (TASR)

„Tento útok je pripomienkou pre svet, že Rusko odmieta prímerie a rozhodlo sa zabíjať,“ napísal prezident, ktorý zároveň vyjadril sústrasť rodinám a blízkym obetí.