Dánsko varuje, že Rusko by sa mohlo rýchlo pripraviť na vojnu v Európe

Trump uviedol, že s ruským vodcom hovorili okrem iného aj o nedeľňajšom ukrajinskom dronovom útoku na lietadlá uzemnené na ruských vojenských letiskách.

Putin podľa Trumpa veľmi silno zdôraznil, že Rusko bude musieť reagovať.

Informuje o tom agentúra DPA.

Rokovaniam, ktoré v minulosti viedli Spojené štáty, predsedal nemecký minister obrany Boris Pistorius spolu s britským ministrom obrany Johnom Healym. Cieľom bolo koordinovať a zvýšiť vojenskú podporu Kyjeva. Do skupiny patrí približne 50 krajín a vznikla z iniciatívy bývalého amerického ministra Lloyda Austina.

Holandský minister obrany Ruben Brekelmans oznámil nový balík pomoci pre zabezpečenie námornej bezpečnosti v hodnote 457 miliónov dolárov. Balík bude zahŕňať vyše 100 plavidiel vrátane hliadkovacích člnov, viac ako 50 námorných dronov, systémy zbraní, náhradné diely či výcvik, priblížil.

Európski spojenci Ukrajiny sa ocitli pod tlakom zintenzívniť pomoc pre Ukrajinu po tom, čo Washington pozastavil vojenskú pomoc pre Kyjev a spochybnil svoj záväzok chrániť Európu. Hegseth sa na stretnutí v Bruseli nezúčastnil po tom, čo Washington zdôraznil, že už nechce viesť stretnutia o prísľuboch.

Namiesto toho sa snaží vyvinúť tlak na Rusko a Kyjev, aby dosiahli dohodu o mieri čo najskôr. Mnohé krajiny sa však obávajú, že by takáto dohoda mohla vzniknúť na úkor Ukrajiny.

Zatiaľ nič nenaznačuje, že rozhodnutie Washingtonu pozastaviť vojenskú pomoc pre Ukrajinu je konečné, skonštatoval Pistorius.

„Európania sú však pripravení, Nemecko je pripravené prevziať zodpovednosť,“ zdôraznil minister. "Čo môžeme kompenzovať, sa ešte len uvidí. Dávame však jasne najavo, že sme odhodlaní neopustiť Ukrajinu a urobiť všetko, čo je potrebné a možné, aby sme ju podporili pri jej obrane," povedal Pistorius. „Je dôležité, aby sme pokračovali v diskusii, a to aj robíme,“ doplnil odkazujúc na Hegsethovu neprítomnosť.

Holandský šéf rezortu obrany tiež naznačil, že postoj USA k vojenskej pomoci Ukrajine by sa mohol v blízkej budúcnosti zmeniť.

"Vidíme, že Rusko a (ruský prezident Vladimir) Putin nie sú ochotní skutočne rokovať. Myslím si, že si to začínajú uvedomovať aj Spojené štáty," povedal. Podľa Brekelmansa by spojenci Ukrajiny mali medzitým zvýšiť tlak na Rusko a naďalej podporovať Ukrajinu. (TASR)

Spojené štáty a Britániu vyzval na vyvinutie tlaku na Kyjev, aby s takýmito útokmi skončil.

Informuje o tom agentúra Reuters.

„Na stole sú všetky možnosti,“ odpovedal Riabkov na otázku, aká bude reakcia Ruska na útoky Ukrajiny. „To je otázka pre našu armádu. Naliehavo žiadame Londýn a Washington, aby reagovali tak, aby zastavili ďalšiu eskaláciu,“ citovala Riabkova, ktorý zodpovedá za vzťahy s USA a kontrolu zbrojenia, agentúra Interfax.

Washington i Londýn už uviedli, že Kyjev ich o útokoch na ruské letiská vopred neinformoval.

Ukrajina v nedeľu v rámci operácie Pavučina prostredníctvom dronov zaútočila na ruské vojenské letiská tisíce kilometrov za frontovou líniou. Podľa ukrajinského generálneho štábu zničili 12 ruských lietadiel vrátane strategických bombardérov. Malé diaľkovo ovládané drony Kyjev ukryl v drevených debnách na nákladných autách.

V utorok tiež Ukrajina odpálila nálože pod Kerčským mostom spájajúci okupovaným Krymský polostrov s Ruskom. Kremeľ v stredu uviedol, že výbuch nespôsobil žiadne škody.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová označila útok za akt terorizmu a uviedla, že Západ dodáva Ukrajine zbrane, poskytuje jej súradnice cieľov, odmieta odsúdiť takéto útoky a aktívne ich podnecuje.

„Toto je niekoľko oblastí, ktoré dokazujú skutočnosť priamej aj nepriamej účasti a viny Západu na teroristických útokoch, ktoré sa odohrávajú proti civilistom a objektom civilnej infraštruktúry zo strany kyjevského režimu,“ povedala hovorkyňa.

Reuters pripomína, že obe strany konfliktu sa vzájomne obviňujú z teroristických útokov a z neochoty pristúpiť na mierové riešenie. (TASR)

Proti sa postavili vládna Ľavica a opozičná Konfederácia, ktoré odmietajú pevné ústavné stanovenie výdavkového limitu.

Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

V Sejme prebehlo prvé čítanie návrhu ústavného zákona, ktorý by nahradil súčasnú zákonnú normu určujúcu obranné výdavky na úrovni troch percent HDP.

Po debate návrh postúpili do ďalšieho prerokovania v parlamentnej komisii. Prezidentov návrh obhajovala šéfka kancelárie hlavy štátu Malgorzata Paprocká, podľa ktorej ide o súčasť ústavnej zodpovednosti prezidenta a signál odhodlania voči Rusku.

Podporu návrhu vyjadrili aj predstavitelia PiS a Tretej cesty, pričom poslanci z KO upozornili, že výdavky na obranu už teraz dosahujú takmer päť percent HDP.

Poslankyňa Ľavice Joanna Wichová upozornila, že ich klub nesúhlasí s ústavným ukotvením pevného finančného limitu, hoci aktuálne výdavky na obranu podporuje. Konfederácia projekt označila za zbytočný, hoci zbrojenie ako také neodmieta.

Navrhovaná zmena by sa po schválení parlamentom mala po prvý raz premietnuť do štátneho rozpočtu v roku 2026. Na prijatie ústavnej novely je potrebná trojpätinová väčšina v Sejme a nadpolovičná väčšina v Senáte. (TASR)

Uviedlo to veľvyslanectvo Moskvy v KĽDR. 

„Kim Čong-un prijal Sergeja Šojgua,“ uviedlo veľvyslanectvo a ozrejmilo, že si predstavitelia krajín vymenili názory na situáciu týkajúcu sa ukrajinskej krízy a Kórejského polostrova a hovorili aj o spolupráci v rôznych oblastiach.

Podľa veľvyslanectva rozhovory prebiehali v „atmosfére priateľského vzájomného porozumenia“. Šojgu sa stretol aj s predstaviteľom severokórejskej armády.

TASS informovala, že tajomník Rady bezpečnosti do KĽDR pricestoval na pokyn ruského prezidenta Vladimira Putina. Stredajšie stretnutie je už druhou Šojguovou cestou do krajiny za necelé tri mesiace. Pchjongjang obhajuje svoju vojenské väzby s Ruskom, pričom v pondelok vyhlásil, že účelom spolupráce je „zabezpečenie mieru a stability“ v Európe a Ázii.

Podľa juhokórejského poslanca I Song-kuna, ktorý sa odvoláva na spravodajské služby, Pchjongjang poskytol Rusku zbrane a vojakov do vojny proti Ukrajine. Poslanec tvrdí, že v bojoch na strane Ruska padlo asi 600 severokórejských vojakov a ďalšie tisíce utrpeli zranenia. (TASR)

Ďalšie rozhovory v rovnakej zostave označil za nezmyslené a kritizoval aj ruské podmienky na začatie prímeria, ktoré označil za ultimátum. 

„Sme pripravení na výmenu (väzňov), ale pokračovať v diplomatických stretnutiach v Istanbule na úrovni, ktorá nič ďalej nerieši, je podľa mňa zbytočné,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident zloženie ruskej delegácie kritizoval aj pred prvým kolom rokovaní v Istanbule. Delegáciu vedenú poradcom ruského prezidenta Vladimirom Medinským vtedy označil za „atrapu“ s nejasným mandátom.

Zelenskyj sa kriticky postavil aj k ruskému memorandu, v ktorom Moskva ukrajinskej delegácii predstavila svoje podmienky na začatie prímeria. Kremeľ v ňom podľa AFP potvrdil svoje maximalistické požiadavky.

Okrem iného požaduje, aby sa Ukrajina stiahla zo štyroch svojich oblastí, ktoré anektovala Moskva, žiada medzinárodné uznanie anektovaného Krymského polostrova ako súčasti Ruska, neutralitu Ukrajiny a stanovenie limitov na veľkosť jej ozbrojených síl a množstvo vojenského vybavenia.

„Nie je to memorandum o porozumení. Memorandum o porozumení by mali podpísať aspoň dve strany, nielen jedna strana, ktorá niečo požaduje,“ uviedol Zelenskyj.

„Preto sa to nemôže nazývať memorandom. Je to predsa ultimátum ruskej strany voči nám,“ vysvetlil.

Ukrajinský líder tiež zopakoval, že je pripravený „kedykoľvek“ sa osobne stretnúť s Putinom za prítomnosti šéfa Bieleho domu Trumpa a tureckého prezidenta Erdogana.

Navrhol však, aby takejto schôdzke predchádzalo prímerie. (TASR)

Moskva sa podľa Matthewa Whitakera pripravuje na svoj „ďalší ťah“ mimo Ukrajiny. Toto varovanie vyslovil pred štvrtkovým stretnutím ministrov obrany členských štátov NATO, ktorého cieľom bude dosiahnuť dohodu o zvýšení vojenských výdavkov.

Táto istá téma má byť jednou z kľúčových aj na summite NATO koncom júna v Haagu.

"Už teraz vidíme, že Kremeľ sa usiluje o obnovu svojej armády. Spojenci v NATO musia Rusko predbehnúť. Nemáme inú možnosť. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril jasne – treba to urobiť hneď," zdôraznil Whitaker.

„Spojené štáty očakávajú, že každý spojenec predloží konkrétne plány, rozpočty, časový harmonogram aj očakávané výsledky na splnenie päťpercentného cieľa,“ dodal.

"Nebude to len prísľub. Bude to záväzok. Každý spojenec sa musí zaviazať, že bude investovať aspoň päť percent HDP do obrany a bezpečnosti... Budeme brániť každý centimeter spojeneckého územia a budeme to robiť z pozície bezkonkurenčnej sily,“ povedal Whitaker.

Ministri obrany členských štátov NATO na svojom zasadnutí v Bruseli podpíšu nové ciele v oblasti vojenských kapacít, aby mohli čeliť hrozbám zo strany Ruska.

„Urobíme obrovský krok vpred,“ povedal generálny tajomník NATO Mark Rutte. Podľa neho Spojené štáty „úplne jasne vyjadrili svoj záväzok dodržiavať článok 5“.

Podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy sa každá zmluvná strana zaväzuje považovať ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým členským krajinám za útok proti všetkým. V takom prípade sa členské štáty zaväzujú individuálne alebo v súlade s ostatnými zmluvnými stranami "podniknúť kroky, ktoré budú považovať za nevyhnutné, vrátane použitia ozbrojenej sily“.

Na summite v Haagu chce Rutte presvedčiť hlavy štátov a vlád, aby viac než zdvojnásobili súčasný cieľ výdavkov na obranu z dvoch percent HDP na päť percent: 3,5 percenta by malo byť k dispozícii len pre armádu, 1,5 percenta na výdavky v súvisiacich oblastiach. (TASR)