ING Banking Group predáva svoju dcéru v Rusku

Uviedol to zdroj webu Ukrajinská pravda v spravodajských službách Ukrajiny.

Podľa ruských telegramových kanálov bolo na mieste čerpacej stanice Uneča a v okolí v noci počuť sériu výbuchov. Následne na čerpacej stanici ropy vypukol rozsiahly požiar a na miesto vyslali záchranárov.

Zdroj Ukrajinskej pravdy sa vyjadril, že útok podnikli ukrajinské samovražedné drony. Ropný terminál Uneča je najväčším uzlom ropovodného systému Družba, ktorý vlastní holdingová spoločnosť Transnefteproduct a podieľa sa na zásobovaní ruskej vojensko-priemyselnej základne.

"To je pre Slovensko aj Európsku úniu kľúčové, pretože naším cieľom je dosiahnuť, aby Donald Trump presadzoval aj naše záujmy. Musí si byť vedomý toho, že to, aký dopad bude mať jeho prípadná dohoda s Ruskom, bude mať dôsledky aj pre USA. Nesmie sa totiž stať, že dôjde k dohode mimo Európy a mimo Ukrajiny a práve o tom sa dnes rozhoduje," napísal exminister zahraničia na sociálnej sieti.

Ukrajinský prezident to vyhlásil pred rokovaniami, ktoré v Berlíne absolvuje s európskymi lídrami a americkým lídrom Donaldom Trumpom.

„Na Rusko treba vyvíjať tlak v záujme spravodlivého mieru. Musíme sa poučiť zo skúseností Ukrajiny a našich partnerov, aby sme zabránili klamstvu zo strany Ruska. V súčasnosti neexistujú žiadne náznaky, že by sa Rusi pripravovali na ukončenie vojny,“ upozornil Zelenskyj vo vyhlásení na sociálnych sieťach.

Zelenskyj vyjadril presvedčenie, že koordinované úsilie a spoločný postup Ukrajiny, Spojených štátov, Európy a všetkých krajín, ktoré sa usilujú o mier, môžu určite prinútiť Rusko k uzavretiu mieru. Vyjadril vďaku všetkým, ktorí v tom pomáhajú.

Doplnil, že v uplynulých dňoch sa uskutočnilo viac ako 30 rozhovorov a konzultácií s partnermi z rôznych častí sveta, počas ktorých obe strany deklarovalo spoločné postoje vo vzťahu k Rusku a vojne na Ukrajine.

Podľa britskej stanice BBC sa Zelenskyj v stredu v Berlíne zúčastní na videokonferenčnom hovore s prezidentom USA Donaldom Trumpom. Tento videohovor sa bude konať len niekoľko dní pred avizovanou Trumpovou schôdzkou s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške.

Agentúra Reuters napísala, že v súvislosti so summitom na Aljaške chcú lídri EÚ v Berlíne poukázať na „nebezpečenstvo zrady záujmov Kyjeva s cieľom dosiahnuť prímerie.“ Nepredvídateľnosť summitu, ktorý sa uskutoční v piatok na vojenskej základni v Anchorage, totiž zvýšila obavy Európanov, že americkí a ruskí lídri by mohli prijať rozhodnutia, ktoré by mali ďalekosiahle dôsledky, a pokúsiť sa prinútiť Ukrajinu k nepriaznivej dohode.

„Naša pozornosť sa sústreďuje na to, aby sa tak nestalo, aby sme spolupracovali s americkými partnermi a udržiavali koordináciu a jednotu na európskej strane. Do piatku je ešte dlhá cesta,“ povedal agentúre Reuters vysokopostavený východoeurópsky predstaviteľ.

Očakáva sa, že videokonferencia medzi Trumpom, ukrajinským prezidentom Zelenským a lídrami Nemecka, Fínska, Francúzska, Británie, Talianska, Poľska a EÚ sa uskutoční o 14:00 h SELČ, uviedol hovorca nemeckej vlády.

Na konferencii, ktorú bude hostiť nemecký kancelár Friedrich Merz, sa zúčastní aj generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Ukrajina dúfa, že stretnutie v Berlíne sa aspoň čiastočne stane európskou protiváhou summitu na Aljaške, informuje Reuters.

Podľa hovorcu nemeckej vlád&y je ďalší online rozhovor naplánovaný na 15:00 h SELČ, keď Trump a viceprezident USA J.D. Vance budú rokovať samostatne s európskymi lídrami.

Neskôr sa uskutoční aj online stretnutie „koalície ochotných“ - skupiny krajín, ktoré pracujú na plánoch na podporu Ukrajiny v prípade prímeria.

Putin v uplynulých dňoch rokoval s mnohými hlavami štátov a vlád vrátane svojich najbližších partnerov: s prezidentom Číny Si Ťin-pchingom, indickým prezidentom Naréndrom Módího, brazílsky prezidentom Luizom Ináciom Lulu da Silvom a severokórejským vodcom Kim Čong-unom.

V porovnaní s predchádzajúcou správou zo začiatku júla pribudli na zoznam mŕtvych mená 2 353 ruských vojakov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Žurnalisti upozorňujú, že skutočné čísla sú pravdepodobne výrazne vyššie. Ich overené údaje pochádzajú z verejných zdrojov, ako sú nekrológy, príspevky príbuzných, správy regionálnych médií a vyhlásenia miestnych úradov.

Potvrdený počet mŕtvych podľa médií zahŕňa 33 100 dobrovoľníkov, 18-tisíc naverbovaných väzňov, 13 300 mobilizovaných vojakov a viac ako 5 400 dôstojníkov. Ukrajinský generálny štáb v stredu odhadol, že od začiatku vojny stratilo Rusko na Ukrajine 1 066 110 vojakov. Tieto údaje sa vo veľkej miere zhodujú s odhadmi západných spravodajských služieb. (SITA)

Nachádza sa v Anchorage na Aljaške a spája leteckú základňu Elmendorf a základňu Fort Richardson. Obýva ju zhruba 32-tisíc ľudí, čo predstavuje desať percent populácie Anchorage.

Oblasť je významná aj pre Rusko: USA kúpili Aljašku od Ruského impéria pred 158 rokmi.

Počas studenej vojny bola základňa podľa Kongresovej knižnice považovaná za „obzvlášť dôležitú“ pri obrane USA proti vtedajšiemu Sovietskemu zväzu.

Napriek blízkosti s Ruskom bude Vladimir Putin prvým ruským prezidentom, ktorý navštívi Elmendorf-Richardson

Základňa má lietadlá F-22 Raptor – stíhačky, o ktorej americké letectvo hovorí, že „sa nemôže porovnávať so žiadnym známym alebo plánovaným stíhacím lietadlom“.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Obsah samitu je neistý, Zelenskyj je vraj ochotný rokovať o územiach Čítajte 

Trumpovo rozhodnutie viesť rokovania o rusko-ukrajinskom konflikte na Aljaške sa nepáči všetkým. „Je ľahké si predstaviť, ako by Putin počas stretnutia s Trumpom argumentoval: ‚Pozrite, územia môžu zmeniť majiteľa,‘“ povedal Nigel Gould-Davies, bývalý britský veľvyslanec v Bielorusku.

„‚Dali sme vám Aljašku. Prečo by nám Ukrajina nemohla dať časť svojho územia?,‘ mohla by znieť Putinova argumentácia. (Sky News)

Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že ruská armáda počas noci vypustili 49 útočných dronov typu Šahíd a iných bezpilotných lietadiel, ako aj dve balistické strely Iskander-M alebo KN-23.

Protivzdušná obrana údajne zničila alebo zneškodnila 32 dronov a dve strely nad severnou a východnou Ukrajinou.

V Chersonskej oblasti bola podľa gubernátora Oleksandra Prokudina jedna osoba zabitá a štyri ďalšie osoby zranené pri sérii útokov dronov, delostrelectva a leteckých útokov zameraných na obytné oblasti a infraštruktúru.

Ruské sily poškodili výškovú budovu, päť domov, vysielač mobilnej siete, vozidlá a garáž.

Útoky zničili dom v Čornobajevke, pričom zabili jednu osobu, a zasiahli civilné auto v okrese Beryslav s následkom. Zomreli dvaja ľudia.

V Záporožskej oblasti bola jedna osoba zranená pri útoku v okrese Vasylivka, informoval gubernátor Ivan Fedorov.

Ruské sily počas dňa vykonali 529 útokov na 11 osád, vrátane šiestich leteckých útokov a viac ako 380 útokov dronmi.

V Doneckej oblasti ruské sily zabili v Kostjantinovke dvoch ľudí a zranili ďalších 10, uviedol gubernátor Vadym Filaškin. (Kyiv Independent)

Na tomto cvičení sa zúčastňuje približne 350 vojakov a 50 kusov techniky. V programe cvičenia je nácvik obranných operácií v obývaných oblastiach s použitím bojových vozidiel pechoty a inej bojovej techniky. Počas druhého týždňa cvičenia sú na cvičisku Gaižiúnai naplánované bojové streľby.

Cvičenie Aršus Vilkas 2025 (Zúrivý vlk) ,sa koná niekoľko dní po tom, čo 6. augusta do Bieloruska dorazili prvé ruské jednotky, aby sa pripravili na nadchádzajúce spoločné vojenské cvičenie s názvom Západ 2025.

Tieto manévre, naplánované v čase od 12. do 16. septembra, patria medzi najväčšie organizované spoločne Ruskom a Bieloruskom: zatiaľ čo bieloruské ministerstvo obrany potvrdilo účasť „viac než 13.000 vojakov“, Severoatlantická aliancia (NATO) odhaduje, že by sa na nich mohlo zúčastniť až 150.000 vojakov.

Cvičenie Západ 2021 sa konalo v septembri 2021 na deviatich cvičiskách v Rusku a piatich v Bielorusku. Oficiálne sa na bieloruskej strane zúčastnilo približne 13.000 vojakov, na ruskej strane približne 200.000. Následne eskalovala migračná kríza na hranici Bieloruska s Európskou úniou, ktorá sa na Západe kvalifikuje ako prvok hybridnej vojny.

Následne, v decembri 2021, prišlo ultimátum, ktoré dal ruský prezident Vladimir Putin vedeniu NATO, a krátko na to - 24. februára 2022 - vstúpili ruské jednotky na Ukrajinu, a to aj z územia Bieloruska, kde sa sústreďovali od vojenských cvičení - vrátane manévrov Zväzová rozhodnosť konaných vo februári 2022.

Aj vzhľadom na túto skúsenosť Kyjev a NATO vyjadrili obavy, že cvičenie Západ 2025 by mohlo byť použité ako krytie pre ďalšiu agresiu. (TASR)

Informuje o tom agentúra DPA.

Videokonferencie, na ktorých budú európski, ukrajinskí a americkí predstavitelia hovoriť o situácii na Ukrajine, organizuje spolkový kancelár Friedrich Merz.

Príchod Zelenského sa v nemeckej metropole očakáva na poludnie, dodáva DPA s odvolaním sa na zdroje z prostredia spolkovej vlády.

Na videokonferenciách by sa mali okrem Zelenského a Trumpa zúčastniť aj americký viceprezident J. D. Vance, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, generálny tajomník NATO Mark Rutte a lídri Francúzska, Spojeného kráľovstva, Talianska, Poľska a Fínska.

Berlín uviedol, že rokovania sa budú zameriavať na súčasnú situáciu na Ukrajine s ohľadom na plánované piatkové stretnutie amerického prezidenta Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina na Aljaške.

Dodal, že diskusia sa bude týkať aj „ďalších krokov na vyvíjanie tlaku na Rusko“, ako aj na „prípravy na možné mierové rokovania a súvisiace otázky územných nárokov a bezpečnosti“. (TASR)