Ukrajina aj Rusko zostrelili desiatky dronov, Kyjev hlási tri obete

Uviedli to úrady tejto malej západoafrickej krajiny.

Tamojšie ministerstvo zahraničných vydalo vyhlásenie, v ktorom tvrdí, že väčšina Togčanov, a to najmä mladých študentov, odišla zo svojej vlasti za štipendiami, ktoré im údajne ponúkali ruské inštitúcie.

Rezort vyzval svojich občanov, obzvlášť mladých ľudí, ktorí chcú študovať v zahraničí, aby boli „maximálne ostražití“.

Apeloval na nich, aby si vždy najskôr overili pravosť ponúkaných štipendií a pred odchodom do zahraničia, obzvlášť do Ruska, sa obrátili na príslušné úrady a získali tak bezpečné informácie.

AFP pripomína, že popredná togská organizácia na ochranu ľudských práv Hnutie Martina Luthera Kinga (MMLK) upozornila v marci tamojšie úrady na prípad istého togského študenta, ktorý bol zajatý na bojisku a uväznený na Ukrajine.

Muž podľa jej vyhlásenia získal študijné víza na ruskom veľvyslanectve a následne v auguste 2024 odišiel do Ruska.

„Po príchode do Ruska bol nútený vstúpiť do armády a odísť bojovať na front do Ukrajiny. Práve tam bol vážne zranený, zajatý a uvrhnutý do väzenia,“ uviedlo MMLK.

V ostatných mesiacoch bolo medializovaných viacero prípadov Afričanov bojujúcich na Ukrajine na strane ruských síl. Často išlo o študentov či bývalých väzňov, a to najmä z Konžskej demokratickej republiky, Kamerunu a Beninu. (TASR)

Informovala o tom televízia Markíza. Európska odnož spomínaného motorkárskeho klubu predtým uviedla, že jazda bude zo Slovenska pokračovať do Česka, koniec sa podľa dostupných informácií plánuje v Berlíne. Klub je známy svojím blízkym vzťahom s ruským vodcom Vladimirom Putinom, ktorý pred viac ako tromi rokmi nariadil vojenskú inváziu na Ukrajinu.

Motorkári v sprievode slovenskej polície podľa Markízy navštívili pamätník vo Svidníku na severovýchodnom Slovensku, ako aj pamätník na Dukle na slovensko-poľskom pomedzí. Ten pripomína jednu zo zrejme najkrvavejších bitiek proti Nemcom za druhej svetovej vojny. Na bitke sa významne podieľala aj československá jednotka pod velením generála a neskoršieho československého prezidenta Ľudovíta Svobodu.

Podľa Markízy na rozdiel od podobných skorších jázd Noční vlci na Slovensku tentoraz nesprevádzali davy priaznivcov. Na Dukle niektorí prítomní držali v rukách slovenské, české či niekdajšie sovietske vlajky, motorkári tam položili vence. Jeden z motorkárov televízii povedal, že pochádza z Ruska, ale žije v Nemecku.

Európska odnož Nočných vlkov predtým informovala, že jazda nazvaná "Cesta víťazstva" bude na Slovensku pokračovať v sobotu, keď motorkári plánujú navštíviť okrem iného bratislavský pamätník Slavín. Jeho súčasťou je aj vojenský cintorín s vojakmi Červenej armády, ktorí sa podieľali na oslobodení Bratislavy. Motorkári by potom mali pokračovať do Česka.

Niektoré krajiny výpravy motorkárskeho klubu považujú za provokáciu a hodnotia ich ako bezpečnostné riziko. Šéf Nočných vlkov Alexander Zaldostanov je navyše na sankčnom zozname USA i EÚ za podporu ruskej anexie ukrajinského Krymu. (ČTK, tvnoviny.sk)

Andrij Sybiha konštatoval, že Ukrajina neprijme „mier za každú cenu“, pričom načrtol červené čiary v mierových rokovaniach, ktoré označil za „jasné a nemenné“.

„Predovšetkým nebudeme súhlasiť s uznaním žiadnych dočasne okupovaných území Ukrajiny ako ruských,“ povedal minister.

Dodala, že Ukrajina nebude súhlasiť so žiadnymi obmedzeniami týkajúcimi sa štruktúry alebo veľkosti svojich ozbrojených síl, s redukciou obranného priemyslu ani s obmedzeniami vo vojenskej pomoci od spojencov či v prítomnosti spojeneckých jednotiek.

„Po tretie, nebudeme akceptovať žiadne obmedzenia suverenity Ukrajiny v domácej a zahraničnej politike vrátane práva zvoliť si aliancie a bloky, do ktorých chceme vstúpiť,“ zdôraznil Sybiha. (SITA)

A to na upevnenie svojej pozície na územiach, ktoré jeho vojská obsadili, a posilnenie upadajúcej ruskej ekonomiky.

Referuje o tom web spravodajskej televízie CNN s odvolaním sa na najnovšie spravodajské informácie, ktoré preskúmali americkí a západní predstavitelia.

Americké a západné spravodajské služby nedávno zhodnotili, že Putin považuje súčasný vývoj za výhodný pre seba a má dostatok ľudských zdrojov na vedenie dlhšieho boja a dobytie celej Ukrajiny.

Myšlienka, že Putin zmenil svoj postoj, nahrávala americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi a jeho vyjednávačom, ktorí sa domnievajú, že ruský vodca by mohol byť ochotnejší zvážiť mierovú dohodu, uviedli dva americké zdroje.

Americkí predstavitelia sú však zároveň naďalej skeptickí voči Putinovi a jeho opakovaným vyhláseniam o jeho túžbe dosiahnuť mier. Existuje tiež presvedčenie, že aj keby Rusko súhlasilo s navrhovanou dohodou, mohlo by sa pokúsiť o obnovenie vojny a v dlhodobom horizonte sa pokúsiť o získanie väčšej časti Ukrajiny.

„Myslím si, že možno premýšľa, nechcem povedať o menších cieľoch, ale skôr realistickejších cieľoch pre blízku budúcnosť. Všetko naozaj závisí od toho, čo sú USA ochotné predložiť, aby si nielen pripísal víťazstvo na domácej pôde, ale aby mal naozaj pocit, že dosiahol niečo, čo si zaslúži výraznú pauzu v bojoch,“ povedal vysokopostavený predstaviteľ západných spravodajských služieb.

Ten tiež poukázal na Putinove opakované zmienky o historickom pôvode ruského ľudu a povedal, že si zachováva „dlhodobý cieľ“ obsadiť väčšinu Ukrajiny, „aspoň tie časti, ktoré sú v Putinových očiach kolískou ruskej civilizácie“.

Jeden európsky predstaviteľ sa domnieva, že Moskva je ochotná „hrať spolu“ s USA a obmedziť svoje bezprostredné ciele kvôli zlepšeniu vzťahov s Washingtonom, ale „zjavne sa vo vojne nevzdala svojich maximalistických cieľov“.

Kremeľ dúfa, že zlepšenie vzťahov „po taktickej pauze odvedie pozornosť a potom môžu použiť kombináciu vojenských, ekonomických, informačných a politických nástrojov na dosiahnutie Putinových cieľov na Ukrajine a mimo nej,“ povedal.

Podľa jedného zdroja začiatkom tohto roka americkí spravodajskí predstavitelia varovali Trumpových poradcov, že kontrola nad Ukrajinou zostáva Putinovou najvyššou prioritou aj po zachovaní režimu, a varovali pred akýmikoľvek uponáhľanými rokovaniami zo strany novej administratívy.

„Putinovo myslenie sa zmenilo, pretože verí, že má sympatického amerického prezidenta, ktorý nechápe, čo robí, a viac sa zaujíma o krátkodobé víťazstvá,“ povedal demokratický kongresman Jason Crow, člen Výboru pre spravodajské služby Snemovne reprezentantov. Dodal, že Putin „verí, že je možné dosiahnuť dohodu, ktorú jednoducho nikto nebude implementovať“.

Zároveň vysokopostavený americký predstaviteľ poznamenal, že cieľom Ruska je dosiahnuť uznanie čo najväčšieho množstva okupovaného územia a mať „čo najslabšiu Ukrajinu“. Zároveň nič nenasvedčuje tomu, že by sa Putinovi skutočne podarilo dobyť zvyšok Ukrajiny, keďže jeho vojská už dlho nezaznamenali výrazné prielomy na fronte. (SITA)

Uviedla to ukrajinská poradenská spoločnosť pre energetické trhy ExPro.

ExPro zverejnila, že v apríli doviezla Ukrajina 187 gigawatthodín elektrickej energie. To je o 31,3 percenta menej než v marci, v ktorom sa dovoz oproti februáru zvýšil o 11 percent. K obmedzeniu dovozu prispelo najmä priaznivé počasie, ktoré znížilo dopyt po vykurovaní.

Firma ExPro zároveň dodala, že najviac sa na dodávkach na Ukrajinu podieľalo Maďarsko. Dovoz elektriny z tejto krajiny predstavoval 44 percent z celkového objemu ukrajinského dovozu. Okrem Maďarska doviezla Ukrajina elektrinu aj zo Slovenska a z Poľska.

Ukrajinská vláda uviedla, že čo sa týka energetiky, ruské útoky zredukovali produkčnú kapacitu Ukrajiny zhruba na 50 percent. Časť z nej sa však Kyjevu podarilo obnoviť. (TASR)