Vojna na Ukrajine je podľa Dudu globálny konflikt, ktorý vyžaduje globálne riešenia

Najmenej osem ľudí utrpelo zranenia po najnovších útokoch, ktoré znova narušili prevádzku na niekoľkých moskovských letiskách.

Ministerstvo obrany tvrdí, že od štvrtka 20.00 h miestneho času „protivzdušná obrana zničila a zachytila 112 ukrajinských dronov“ vrátane 24, ktoré smerovali na Moskvu. Ruské sily zničili drony nad viac než desiatimi ruskými oblasťami.

Gubernátor Lipeckej oblasti Igor Artamonov na platforme Telegram uviedol, že trosky zostrelených dronov spadli do priemyselnej zóny v meste Jelec a spôsobili požiar. Zranenia podľa gubernátora utrpelo osem ľudí a poškodených je 20 bytov.

Ukrajina podnikla dronové útoky na susedné Rusko už tri noci po sebe. Obe strany na seba útočia takmer denne počas už viac ako tri roky trvajúcej vojny. AFP tvrdí, že Moskva je terčom útokom len zriedkavo. Ukrajinské drony však smerovali na Moskovskú oblasť aj v noci na štvrtok, pričom ruské sily zostrelili 35 dronov nad touto oblasťou.

Pre ukrajinské útoky boli vo štvrtok zastavené lety na viacerých moskovských letiskách, rovnako ako v predošlý deň. (TASR)

Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, informovala o tom ukrajinská železničná spoločnosť Ukrzaliznycia.

„Nepriateľ opäť útočí na železnicu. Tentoraz napadol Černovickú oblasť. Poškodená bola železničná infraštruktúra," uviedla železničná spoločnosť.

Dodala, že nebol zranený nikto zo zamestnancov ani z cestujúcich. „Pokračujeme v premávke," poznamenala.

Varovanie pred náletom ruských dronov v Černovickej oblasti vydali ráno o 4:14. Ukrajinské médiá a miestne telegramové kanály informovali o prvej explózii vo 4:26 a o 4:39 sa objavili správy o ďalších explóziách. (SITA)

Štáty s najsilnejšími ekonomikami sa tak zaviazali v spoločnom vyhlásení, v ktorom odsúdili „pokračujúcu brutálnu vojnu Ruska proti Ukrajine“ a ocenili „obrovskú odolnosť ukrajinského ľudu a ekonomiky“.

 „G7 zostáva odhodlaná neochvejne podporovať Ukrajinu pri obrane jej územnej celistvosti a práva na existenciu a jej slobody, zvrchovanosti a nezávislosti smerom k spravodlivému a trvalému mieru,“ píše sa v stanovisku G7.

Okrem toho lídri G7 privítali „pokračujúce úsilie o dosiahnutie prímeria“ a sľúbili, že preskúmajú možnosti „maximalizácie tlaku, ako napríklad ďalšie sprísnenie sankcií“ na Rusko, ak sa prímerie nedohodne.

Svetová banka odhadla, že obnova Ukrajina po ukončení vojny bude stáť 524 miliárd dolárov v priebehu nasledujúceho desaťročia.

Štáty G7 sa zaviazali „pomôcť budovať dôveru investorov prostredníctvom bilaterálnych a multilaterálnych iniciatív“ a pokračovať v koordinácii podpory obnovy Ukrajiny.

Skupina G7 sa ďalej vyhlásila, že v spolupráci s Ukrajinou zabezpečí „aby sa na obnove Ukrajiny nemohli podieľať žiadne krajiny ani subjekty, ktoré pomáhali Rusku.

G7 v súčasnosti tvoria Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty. V skupine je zastúpená aj Európska únia. (Kyiv Independent)

Tlak vyvinú prostredníctvom ďalších sankcií, informuje agentúra AFP.

„Ak sa na takomto prímerí nedohodneme, budeme pokračovať v skúmaní všetkých alternatív vrátane možnosti maximalizovať tlak a zvýšiť sankcie,“ uvádza sa v záverečnom komuniké.

Ministri odsúdili „pokračujúcu brutálnu vojnu Ruska proti Ukrajine“ a zhodli sa, že každý subjekt, ktorý počas konfliktu podporoval Rusko, nebude môcť získať zákazky pri povojnovej obnove Ukrajiny.

„Budeme spolupracovať s Ukrajinou, aby sme zabezpečili, že žiadne krajiny alebo subjekty, alebo subjekty z týchto krajín, ktoré financovali alebo zásobovali ruskú vojnovú mašinériu, nebudú mať nárok profitovať z obnovy Ukrajiny,“ uvádza sa v dokumente. (TASR)

Obyvatelia prihraničných regiónov potrebujú podľa Putina ďalšiu podporu, a preto padlo rozhodnutie o vytvorení nárazníkovej zóny.

Ruské ozbrojené sily ničia pozície ukrajinskej armády, tvrdil ruský prezident. "Práca pokračuje" povedal šéf Kremľa bez ďalších podrobností podľa ruskojazyčného servisu BBC.

Podľa Putina je už teraz v miestach v Kurskej, Belgorodskej a Brianskej oblasti, ak to bezpečnostná situácia dovolí, potreba zosilniť práce na obnove dedín a infraštruktúry zničených pri ukrajinských útokoch.

Rusko v uplynulých mesiacoch výrazne zosilnelo útoky na ukrajinskú Sumskú oblasť, ktorá susedí s tromi spomínanými ruskými regiónmi. Jeho armáda prenikla aj do niekoľkých obcí na ukrajinskej strane hranice a postupuje aj v susednej Charkovskej oblasti.

BBC píše, že jeden regionálny činiteľ Kurskej oblasti Putina pri jeho návšteve v regióne vyzval, aby Rusko k svojmu územiu pripojilo ukrajinskú Sumskú oblasť. Podľa telegramového kanála Astra sa minulý týždeň pri rusko-ukrajinskom rokovaní v Istanbule šéf ruskej delegácie Vladimir Medinskij údajne vyhrážal ukrajinskej strane zabraním Sumskej a Charkovskej oblasti.

Putin o potrebe vytvoriť na ukrajinskej strane hranice nárazníkovú zónu hovoril už pred vpádom ukrajinských jednotiek do Kurskej oblasti vlani v auguste. Vysvetľoval to potrebou ochrániť ruské pohraničie pred ostreľovaním.

Moskva na konci apríla oznámila, že ukrajinské jednotky boli z Kurskej oblasti úplne vytlačené. Ukrajina, ktorá sa štvrtým rokom bráni ruskej invázii, to poprela.

Dočasný gubernátor Kurskej oblasti Alexander Chinštejn podľa agentúry TASS informoval, že ukrajinská armáda podnikla masívny útok na mesto Lgov ležiace niekoľko desiatok kilometrov od hraníc. Dvanásť ľudí, vrátane dvoch dospievajúcich, utrpelo zranenia. Poškodené sú štyri autá a niekoľko domov. Informácie nemožno nezávisle overiť. (ČTK)

Fínske ozbrojené sily a medzinárodné médiá zaznamenali rozširovanie ruskej vojenskej infraštruktúry v blízkosti hraníc.

Minister obrany Antti Häkkänen pre agentúru AFP uviedol, že spolu so spojencami Fínsko „pozorne sleduje a vyhodnocuje ruské aktivity a zámery“. Podľa neho „kroky Ruska na posilnenie ozbrojených síl Fínsko neprekvapili“.

Satelitné snímky zverejnené v denníku New York Times naznačujú rozširovanie ruskej vojenskej infraštruktúry pri hraniciach. „Rusko buduje viac infraštruktúry, aby mohlo po skončení vojny (na Ukrajine) priviesť viac vojakov,“ uviedli fínske ozbrojené sily pre AFP.

Häkkänen zdôraznil, že Fínsko má „vynikajúce schopnosti na pozorovanie ruských operácií“ a ako člen Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) disponuje silnou bezpečnostnou pozíciou. „Naša celá spoločnosť investovala do pripravenosti na všetky typy narušení a kríz,“ dodal. Fínsko má podľa neho „robustnú národnú obranu“ založenú na brannej povinnosti a rozsiahlych záložných silách, odvode a veľkej zálohe.

Zástupca náčelníka štábu obranných síl pre stratégiu, generálmajor Sami Nurmi, pre fínsku televíziu Yle uviedol, že nahromadenie ruských síl v blízkosti hraníc sa očakávalo.

„To je v súlade s tým, čo bolo posúdené. Nejde o masívne stavebné úsilie,“ povedal pre Yle. Podľa neho aktuálne aktivity nepredstavujú pre Fínsko bezprostrednú hrozbu.

Fínsko od vstupu do NATO posilnilo investície do obrany a v apríli oznámilo zvýšenie obranných výdavkov na minimálne tri percentá HDP do roku 2029. Fínsko v decembri 2023 uzavrelo hranicu s Ruskom po príchode približne tisícky migrantov bez víz. Helsinki tvrdia, že prílev bol organizovaný Moskvou, čo Rusko poprelo. (SITA)

Pohraničníci z Čopského oddielu miestneho obyvateľa zadržali na okraji ukrajinského mesta Užhorod.

Referuje o tom Espreso TV s odvolaním sa na západné regionálne riaditeľstvo ukrajinskej pohraničnej stráže.

Muž viac ako mesiac zvažoval plán, ako sa dostať na štátnu hranicu bez toho, aby vzbudil podozrenie u príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní.

Obliekol sa preto do ležérneho oblečenia, nevzal si so sebou žiadne ďalšie veci, ktoré by mohli naznačovať jeho úmysly, namiesto toho nasadol na jednokolku a zamieril k hranici.Jeho pohyb sledoval dron.

Potom sa muž rozhodol ísť po prašnej ceste a predstieral, že je na prechádzke v okolí mesta. Keď sa priblížil k štátnej hranici, zaznamenala ho fotopasca. Mužovi zostávalo už len 300 metrov do prekročenia hranice, ale zastavila ho pohraničná hliadka z Užhorodu.

Muža odviezli na policajnú stanicu, kde voči nemu vzniesli obvinenie z nezákonného prekročenia alebo pokusu o nezákonné prekročenie štátnej hranice Ukrajiny.

O jeho prípade rozhodne súd. (SITA)

Ďalšie dve osoby sú zranené, oznámila prokuratúra Doneckej oblasti.

Ruské jednotky ostreľovali Kostjantynivku delostrelectvom približne o 7:30 ráno. Žena vo veku 54 rokov bola zabitá po zásahu obytného domu . Jej 27-ročná dcéra utrpela zranenia na hlave krku a nohách.

O 10:35 miestneho času vybuchol kamikadze dron Lancet neďaleko obchodu v Rajhorodoku v okrese Kramatorsk. Zahynula 51-ročná žena, pracujúca v stánku, a 39-ročná žena predávajúca tovar na trhu bola prevezená do nemocnice po zraneniach od črepín.