Švédsko posilní prítomnosť NATO v Baltskom mori tromi vojenskými loďami

Oznámila to v utorok vláda v Osle.

Iniciatívu PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny) oznámil v júli americký prezident Donald Trump. V jej rámci Spojené štáty povolia predaj amerických zbraní európskym krajinám NATO, ktoré ich následne dodajú Ukrajine.

Balík predstavený trojicou severských krajín zahŕňa rakety Patriot a ďalšie vybavenie protivzdušnej obrany. Švédsko podľa podpredsedníčky vlády Ebby Buschovej poskytne 237 miliónov eur.

„Pokračujúce dodávky tohto druhu amerického obranného materiálu, ktorý Európa nedokáže dodávať v dostatočnom množstve, sú rozhodujúce pre obrannú schopnosť Ukrajiny,“ povedala v utorok Buschová novinárom.

Švédsky minister obrany Pal Jonson na tlačovej konferencii povedal, že finančné prostriedky bude použité na dodávky zbraní na Ukrajinu už v septembri.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v mene aliancie vyjadril vďaku Švédsku, Nórsku a Dánsku za rýchlu reakciu pri financovaní balíka. NATO uviedlo, že bude koordinovať iniciatívu PURL, ktorú okrem európskych členov NATO financuje aj Kanada a ktorá bude rozdelená do balíkov v hodnote približne 500 miliónov dolárov.

Holandsko v pondelok oznámilo ako prvá krajina NATO svoju účasť v PURL v hodnote 500 miliónov eur na americké systémy protivzdušnej obrany.

„Tieto zbrane sú veľmi potrebné. Ukrajina stále bojuje každý deň, aby sa ubránila ruskej agresii, ako sú napríklad rozsiahle útoky dronmi. Ukrajina tým bojuje aj za slobodu a bezpečnosť v Európe,“ napísal holandský premiér Dick Schoof na sieti X. (TASR)

Ruský prezident Vladimir Putin sa pravdepodobne nepodvolí ultimátu šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa a naďalej sa bude usilovať o úplné obsadenie štyroch anektovaných ukrajinských oblastí.

Putin podľa zdrojov agentúry Reuters blízkych Kremľu nepredpokladá, že ďalšie ekonomické sankcie zo strany Spojených štátov budú mať veľký vplyv.

Putin je tiež presvedčený, že Rusko má aktuálne na bojisku navrch.

Trump začiatkom minulého týždňa zopakoval, že je nespokojný s konaním Putina, ktorý podľa neho chce, aby vojna na Ukrajine pokračovala. Skrátil preto svoju 50-dňovú lehotu, ktorú mu dal na ukončenie vojny.

Stanovený termín uplynie už vo štvrtok 8. augusta. V prípade jeho nedodržania Spojené štáty podľa Trumpa uvalia 100-percentné clá na obchodných partnerov Moskvy.

Ruský líder podľa zdrojov Reuters nechce nahnevať Trumpa a uvedomuje si, že tým možno premrhá šancu na zlepšenie vzťahov s Washingtonom a Západom, ale jeho vojnové ciele majú prednosť. Putinovým cieľom je úplne obsadiť Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť, ktoré Moskva v roku 2022 anektovala, hoci územie troch z nich plne nekontroluje. Mierové rokovania Putin pripúšťa až po ich úplnom obsadení, uviedol jeden zdroj.

Ruský prezident podľa zdroja stále dúfa, že s Washingtonom bude môcť udržiavať dobré vzťahy a obchodovať so Západom. Vzhľadom na súčasný postup na bojisku sa však Putin domnieva, že čas na ukončenie vojny nenastal a tento krok by nepochopili občania v Rusku ani armáda.

Druhý zdroj tiež uviedol, že Putin si cení vzťahy s Trumpom a nechce si ho pohnevať. „Má však priority. Putin si nemôže dovoliť ukončiť vojnu len preto, že to chce Trump,“ vysvetlil.

Súčasné rokovania, v rámci ktorých sa ruskí a ukrajinskí vyjednávači od mája stretli trikrát v tureckom Istanbule, boli pokusom Moskvy presvedčiť Trumpa, že Putin neodmieta mier, uviedol prvý zdroj. Stretnutia podľa neho neboli hĺbkové a slúžili iba ako platforma na diskusie o humanitárnych otázkach.

Rusko oficiálne tvrdí, že v rokovaniach sa snaží dohodnúť na dlhodobom mieri. Prízvukuje však, že proces je komplikovaný, keďže postoje oboch strán sú veľmi vzdialené.

Medzi požiadavky Moskvy patrí úplné stiahnutie sa Ukrajiny zo štyroch anektovaných regiónov, vyhlásenie neutrality a obmedzenie veľkosti ukrajinskej armády. Všetky požiadavky Kyjev jednoznačne odmietol, pripomína Reuters. (TASR)

Informoval o tom vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na sociálnej sieti Telegram.

Podľa Jermaka ruská armáda tieto drony využíva na údery proti civilnému obyvateľstvu aj na frontovej línii.

„Je potrebné zbaviť Rusov možnosti prijímať komponenty z iných krajín a zastaviť zabíjanie Ukrajincov. Aj nákup ruských energetických zdrojov je financovaním vojny, čo neprispieva k mieru,“ dodal. Agentúra Reuters upozorňuje, že informáciu nebolo možné nezávisle overiť.

Americký prezident Donald Trump pritom v pondelok pohrozil, že výrazne zvýši clá na tovar z Indie. Dôvodom je podľa neho pokračovanie nákupu „masívnych objemov“ ropy z Ruska.

Trump Indii varovanie adresoval niekoľko dní po tom, ako minulý týždeň rozhodol o zavedení ciel na indické výrobky vo výške 25 percent. Už vtedy kritizoval Indiu za nákupy vojenskej techniky a energií z Ruska. (TASR)

Špeciálna jednotka ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby (HUR) odrazila ruský pokus o postup v Sumskej oblasti a počas boja „zničila viac ako osem ruských jednotiek“.

„Celkové ruské straty sú najmenej 334 mŕtvych a viac ako 550 zranených,“ uviedla v utorok HUR. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Vojaci špeciálnej jednotky Tymur prenikli do tylu nepriateľa, vyčistili ruské pozície, čím narušili dodávky potravín a munície na tejto časti frontu, uviedla spravodajská služba.

„Podľa zachytených komunikácií ruskí vojaci odmietli zaútočiť na pozície špeciálnej jednotky Tymur a uvádzali vymyslené dôvody,“ napísala HUR na komunikačnej platforme Telegram. Spravodajská služba však neuviedla presný dátum ani miesto boja. (SITA)

V ruských jednotkách bojujúcich pri meste Vovčansk v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny sú aj zahraniční žoldnieri z Číny, Tadžikistanu, Uzbekistanu, Pakistanu a viacerých afrických krajín.

Ako referuje web Kyiv Independent, v pondelok to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Odvolával sa na správy z frontu od ukrajinských vojakov.

Počas návštevy 57. samostatnej motorizovanej pešej brigády, ktorá bráni sektor Vovčansk, Zelenskyj diskutoval s veliteľmi o situácii na bojisku, potrebách jednotiek a vedení bojových operácií vrátane používania dronov a priameho financovania brigád.

Vovčansk, vzdialený len päť kilometrov od ruskej hranice, je od mája 2024 miesto intenzívnych bojov po tom, ako Rusi spustili novú ofenzívu v Charkovskej oblasti.

„Vojaci na tomto fronte zaznamenali prítomnosť žoldnierov z Číny, Tadžikistanu, Uzbekistanu, Pakistanu a afrických krajín. Odpovieme na to,“ uviedol Zelenskyj vo vyhlásení.

Pakistan medzičasom odmietol ukrajinské obvinenia ako „nepodložené a nepravdivé“ a vyhlásil, že ukrajinské úrady zatiaľ oficiálne nekontaktovali Islamabád. „Pakistanská vláda túto záležitosť otvorí s ukrajinskými úradmi a vyžiada si vysvetlenie,“ uviedlo v utorok pakistanské ministerstvo zahraničných vecí.

Zelenskyj dodal, že s veliteľmi diskutoval aj o otázkach náboru a zlepšení prístupu k bezpilotným technológiám, ktoré sú kľúčové pre obranné a prieskumné operácie Ukrajiny. Prezident už v apríli uviedol, že na strane Ruska bojuje „niekoľko stoviek“ čínskych občanov.

Čína akúkoľvek účasť poprela a tvrdí, že svojich občanov vyzýva, aby sa vyhýbali ozbrojeným konfliktom. Rusko podľa viacerých správ nasadilo aj približne 12-tisíc severokórejských vojakov na obranu proti ukrajinským útokom v Kurskej oblasti.

Viaceré vyšetrovania potvrdzujú, že Rusko verbuje cudzincov do svojej armády. Podľa ruskej nezávislej redakcie Važnye istorii sa od apríla do vojny na strane Ruska zapojilo viac ako 1 500 bojovníkov zo 48 krajín. (SITA)

Od začiatku júla ide už o tretiu obec v regióne, z ktorej Rusko údajne vytlačilo ukrajinské sily. 

Na rozdiel od Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti Rusko Dnepropetrovskú oblasť neanektovalo a počas viac než tri roky trvajúcej vojny sa mu prvýkrát podarilo preniknúť za jej hranice až začiatkom júla, keď jeho jednotky dobyli dedinu Dačne.

Koncom minulého mesiaca tiež ruské orgány hlásili obsadenie obce Malijivka.

Agentúra AFP pripomína, že Dnepropetrovská oblasť je významnou baníckou oblasťou. Uhlie vyťažené v tejto oblasti je dôležité aj pri výrobe elektriny.

Ďalší posun ruskej armády by tak mohol poškodiť ukrajinskú ekonomiku a obmedziť dodávky elektriny. (TASR)

Ide o to, ako rýchlo USA dokážu nahradiť batérie, ktoré pošlú na Ukrajinu. Informuje o tom portál Espreso TV.

Ukrajina už dostala šesť systémov, a to od Spojených štátov, Nemecka, Rumunska a Holandska. Európske zásoby sú však obmedzené. Nemecko, Grécko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko a Španielsko pokrýva približne 24 batérií.

Existujú obavy, že ak budú dodávky z USA pomalé, tieto krajiny by mohli zostať dlhší čas bez účinnej protivzdušnej obrany. Berlín preto požiadal o pevné záruky, že nové Patrioty dorazia do Nemecka do ôsmich mesiacov.

Rýchlosť výroby zostáva vážnou výzvou. Dopyt po systémoch protivzdušnej obrany výrazne prevyšuje kapacity dodávok. Jedna batéria stojí približne miliardu dolárov a každá raketa okolo štyroch miliónov dolárov. (SITA)