Litva zvyšuje bezpečnosť svojho energetického prepojenia s Poľskom

Predseda maďarskej vlády podľa servera insfostart.hu dodal, že „Európa sa prebúdza!“.

Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

Premiér reagoval na výsledky prieskumu verejnej mienky v Poľsku, podľa ktorých podpora vstupu Ukrajiny do EÚ a NATO v uplynulých troch rokoch výrazne klesla.

Podľa prieskumu verejnej mienky uskutočneného inštitútom IBRiS pre poľský spravodajský server defence24.pl a mimovládnu organizáciu Stand With Ukraine si iba 35 percent Poliakov myslí, že ich krajina by mala podporovať úsilie Ukrajiny o vstup do EÚ.

Za jej vstup do NATO je 37 percent. V roku 2022 podporovalo prijatie Ukrajiny do EÚ 85 percent Poliakov a 75 percent bolo za jej vstup do NATO, konštatoval server infostart.hu.

Predseda maďarskej vlády oznámil, že na vládou iniciovanom hlasovaní o členstve Ukrajiny v Európskej únii VOKS 2025 sa zúčastnilo 2 278 000 Maďarov. Z nich 2 168 431 nepodporilo prijatie Ukrajiny, s odvolaním sa na server infostart.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Orbán spresnil, že z platných hlasov bol počet občanov, ktorí nepodporili vstup Ukrajiny do EÚ 2 168 431, čo je 95 percent.

„Prišiel som sem so silným mandátom, môj hlas sa stal silnejším a mužnejším, dnes na rokovaniach hlasom vyše dvoch miliónov Maďarov oznámim, že Maďarsko nepodporuje vstup Ukrajiny do EÚ,“ povedal premiér, ktorý pricestoval do belgického hlavného mesta na summit EÚ. Dodal, že „toto sú holé fakty“.

Na hlasovaní sa občania Maďarska mohli zúčastniť od 15. apríla do 20. júna v papierovej i online forme.

Orbán v Bruseli podčiarkol, že Maďarsko nemožno obísť, pretože pre členstvo Ukrajiny v EÚ, ale aj pre otvorenie každého bodu rokovania je potrebné jednomyseľné rozhodnutie.

„Dnes sa nemôže stať nič, čo by malo právny účinok týkajúci sa členstva Ukrajiny v EÚ. Možno urobiť vyhlásenie (...). Môžu si rozprávať, čo len chcú, aj tu je sloboda,“ zdôraznil maďarský premiér, ktorý v tejto otázke argumentoval tým, že problémom je vojna.

„Nemôžete prijať krajinu, ktorá je vo vojne, pretože by to znamenalo, že by Únia vstúpila do vojny,“ dodal Orbán. (TASR)

Informujú o tom agentúry Reuters a TASS.

„(Trump) povedal, že ak Putin príde do Istanbulu alebo Ankary s cieľom nájsť riešenie, príde potom aj on,“ citovala kancelária tureckého prezidenta Erdoganove slová novinárom počas spiatočného letu zo summitu NATO.

„Naším cieľom je usporiadať v našej krajine summit popredných predstaviteľov a dosiahnuť dlho očakávaný mier. Budeme udržiavať potrebné kontakty a s Božou pomocou sa toto stretnutie uskutoční čo najskôr,“ dodal.

Erdogan sa s americkým lídrom stretol na summite Severoatlantickej aliancie v holandskom Haagu prvýkrát od začiatku druhého Trumpovho funkčného obdobia v úrade prezidenta. (TASR)

Lídri Dánska, Estónska, Fínska, Lotyšska, Litvy a Švédska – známi ako Seversko-baltická šestka – sa vo štvrtok v Bruseli pred začiatkom summitu Európskej únie stretli so zástupcami Írska, Poľska a Nemecka.

Hlavnými témami spoločného rokovania bola podpora Ukrajiny v jej boji proti ruskej agresii a posilňovanie obranyschopnosti Európy.

„Krajiny pri tomto stole patria medzi lídrov v podpore Ukrajiny a vo zvyšovaní výdavkov na vlastnú bezpečnosť. Vyzývame všetky členské štáty, aby robili viac a rýchlejšie,“ vyhlásil švédsky premiér Ulf Kristersson. Ak členské krajiny berú ruskú hrozbu vážne, nemôžu si dovoliť neposilňovať ich vlastné obranné schopnosti a zároveň posilňovať Ukrajinu, spresnil.

„A ak si chceme dovoliť zvýšiť našu vlastnú bezpečnosť, popri viacerých ďalších výzvach, ako sú sociálne zabezpečenie a klíma, potrebujeme rastúcu ekonomiku. Budeme naďalej tlačiť na Komisiu, aby uľahčila podnikanie v Európe,“ dodal Kristersson. (TASR)

V rozhovore pre Sky News uviedol, že Európa bude na sebaobranu potrebovať milióny dronov: „Rusko by mohlo mať okolo päť miliónov dronov, takže na víťazstvo potrebujeme viac.“

Kubilius upozornil, že ruská invázia na Ukrajinu spôsobila revolúciu v používaní dronov a Ukrajinci s obmedzenými zdrojmi dokázali efektívne využívať lacné a adaptívne technológie.

Po návšteve frontu na Ukrajine opísal situáciu na 1 200 kilometrov dlhej línii ako „Údolie smrti“, kde „sa nič nemôže pohnúť“ a „všetko je riadené dronmi“. Podľa Kubiliusa tradičný tank v tejto zóne prežije len šesť minút.

Ako príklad uviedol Litvu, ktorá má s Ruskom a Bieloruskom hranicu dlhú 900 kilometrov: „Ak Ukrajinci potrebujú štyri milióny dronov na 1 200 km, my potrebujeme niečo viac ako tri milióny dronov na jeden rok, ak sa začne vojna,“ povedal.

Podľa neho by EÚ mala namiesto hromadenia dronov vytvoriť tímy pilotov, inžinierov a výrobcov pripravených v prípade potreby rýchlo spustiť výrobu.

Kubilius zdôraznil, že Európa sa má od Ukrajiny čo učiť, najmä v oblasti organizácie obrany proti dronom a inovácií v obrannom priemysle. (SITA, Sky News)

Predseda holandskej vlády Dick Schoof vyjadril nádej, že opatrenia budú schválené aj napriek výhradám týchto krajín.

Fico však avizoval, že pripravovaný balík zatiaľ nepodporí a bude požadovať odloženie hlasovania, kým sa nevyriešia výhrady Slovenska týkajúce sa zabezpečenia dodávok zemného plynu po roku 2027.

Tiež zopakoval, že ide o veľký problém, ktorý by výrazne poškodil Slovensko. Ešte pred summitom preto mal rokovať aj s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Na tomto stretnutí chce oceniť, že v záveroch summitu má byť jeden odsek, ktorý zohľadní obavy Slovenska. Tento text je však podľa Fica len rámcový a zatiaľ nehovorí nič o tom, čo sa dá pre SR v tejto situácii urobiť.

Snaha Európskej únie obmedziť príjmy Ruska z predaja fosílnych palív, ktoré Moskva podľa nej využíva na financovanie vojny proti Ukrajine, je práve jednou z hlavných tém štvrtkového summitu. V hre sú dve iniciatívy – plán REPowerEU, ktorého cieľom je úplne zastaviť dovoz ruského plynu do členských štátov EÚ od 1. januára 2028, a nový sankčný balík.

Hoci ani jeden z návrhov nevyžaduje okamžité schválenie na summite, podpora zo strany lídrov členských krajín je podľa portálu Politico rozhodujúca pre ďalší vývoj. Maďarsko a Slovensko však vyjadrili nesúhlas s niektorými aspektmi návrhov a požadujú výnimky alebo finančnú podporu, ktorá by im pomohla znížiť závislosť od ruských energií.

Komisár pre energetiku Dan Jörgensen pred zasadnutím poznamenal, že EK je v tejto súvislosti pevne odhodlaná podporovať všetky členské štáty, najmä tie, pre ktoré môže byť postupné vyraďovanie ruského plynu z prevádzky náročnejšie, pri hľadaní alternatív a optimalizácii využívania infraštruktúry. (TASR)

Podľa Syrkého sa síce Kyjevu podarilo zastaviť postup ruských vojsk v tomto pohraničnom regióne, naďalej však predstavujú hrozbu.

Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

„Postup ruských vojsk v pohraničných častiach Sumskej oblasti bol zastavený a bojová línia sa stabilizovala,“ vyhlásil Syrskyj.

Napriek tomu Kyjev tvrdí, že Rusko zhromaždilo približne 50-tisíc vojakov s cieľom postúpiť hlbšie do Sumskej oblasti. „Práce pokračujú, ale vzhľadom na požiadavky modernej vojny ich treba urýchliť,“ dodal ukrajinský veliteľ odkazujúc na budovanie obranných línií.

Syrskyj uviedol, že na ochranu ukrajinských jednotiek a logistických trás sú potrebné „protidronové koridory“ a zdôraznil, že rýchlosť, akou sa tieto práce vykonávajú, „sa musí výrazne zvýšiť“.

Putin tento mesiac vyhlásil, že Moskva by sa mohla pokúsiť mesto Sumy vzdialené asi 30 kilometrov od ruskej hranice. (TASR)

Reálne podľa neho je, že sa Maďarsko nepripojí, povedal pred odletom na summit. S európskymi kolegami chce riešiť najmä výraznú úpravu systému emisných povoleniek, na ktorú už podľa jeho slov získal kvalifikovanú väčšinu štátov, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„V prípade rokovania Európskej rady neočakávam, že by sme závery, ktoré sa týkajú Ukrajiny, schválili so všetkými štátmi. Skôr sa obávam, že to bude tak, ako sme toho boli svedkami už asi dvakrát, že sa Maďarsko nepripojilo. Uvidíme, ako sa zachová Slovensko. Tu to nemá žiadny faktický dôsledok, ale v prípade sankcií potrebujeme hlasy aj týchto štátov,“ podotkol Fiala.

Dodal, že o 18. balíku protiruských sankcií bude výbor stálych zástupcov rokovať zrejme v piatok. „Zatiaľ sú informácie také, že Maďarsko aj Slovensko neboli pripravené finálnu podobu 18. sankčného balíčka podporiť. Ale zatiaľ sa nám vždy podarilo zhodu nájsť, tak verím, že sa to podarí aj v tomto prípade. Tu je skutočne potrebná jednomyseľnosť,“ podotkol český premiér.

Okrem geopolitických tém či bezpečnosti budú lídri hovoriť aj o ekonomických otázkach, najmä o konkurencieschopnosti EÚ. Jej základnou podmienkou je podľa Fialu znižovanie cien energií, ku ktorému by mala pomôcť úprava niektorých rozhodnutí z minulosti. V tejto súvislosti sa ČR snaží o zmenu systému emisných povoleniek, obzvlášť v systéme ETS 2. Fiala zdôraznil, že ČR nebude zavádzať nové povolenky, ak by to znamenalo zdraženie bývania alebo pohonných hmôt.

Cieľom je podľa neho povolenky úplne zrušiť, ale ak to v tejto chvíli nie je možné, aspoň ich systém zásadne upraviť. „Snažíme sa o to, aby ten systém dospel k podstatným zmenám. Nemáme v tejto chvíli väčšinu na to, aby sme ich zrušili, ale máme kvalifikovanú väčšinu štátov na ich podstatnú úpravu. K našej iniciatíve sa pripojilo už 18 štátov,“ uviedol predseda českej vlády.

Konkurencieschopnosť EÚ podľa neho okrem emisných povoleniek ohrozuje aj pripravovaný plán Európskej komisie na stanovenie cieľa pre zníženie emisií CO2 do roku 2040 o 90 percent.

Česko ho odmieta, lebo podľa neho nejde o realistický cieľ. Naopak podporuje kroky EÚ na odstraňovanie závislosti na ruských fosílnych palivách tak, ako to je stanovené v pláne REPowerEU. Fiala dodal, že ČR si v ňom už svoje úlohy splnila. (TASR)