Ukrajinské sily zaútočili v Kurskej oblasti na západe Ruska

Podľa Steinmeiera je potrebné otvoriť diskusiu o návrate brannej povinnosti vzhľadom na meniacu sa bezpečnostnú situáciu v Európe, najmä v súvislosti ruskou agresiou na Ukrajine a postojom súčasnej administratívy USA k transatlantickým vzťahom.

„Som za povinnú vojenskú službu,“ zdôraznil prezident v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ZDF, ktorý by mali odvysielať v nedeľu večer.

Nemecko zaviedlo povinnú vojenskú službu rok po opätovnom získaní suverenity v roku 1956. Zrušilo ju v roku 2011, keď ukončilo odvody brancov a zatvorilo odvodové úrady, ktoré ich registrácie spracúvali. Branná povinnosť však pre prípad núdze dodnes zostala zakotvená v nemeckej ústave.

Minister obrany Boris Pistorius podľa prezidenta správne pracuje na tom, aby služba v ozbrojených silách (Bundeswehre) bola atraktívnejšia. Nie je však podľa neho jasné, či to bude stačiť. „Aj preto potrebujeme diskusiu o brannej povinnosti, hoci sa nedá zaviesť zo dňa na deň,“ poznamenal Steinmeier.

Vláda kancelára Friedricha Merza sa v koaličnej dohode zaviazala podporovať dobrovoľnú vojenskú službu, pripomenula DPA. (TASR)

Diskutovali spolu o vyhliadkach na ukončenie konfliktu na Ukrajine, vzťahoch so Spojenými štátmi, ako aj o situácii v Pásme Gazy a na Kórejskom polostrove. Rokovanie sa uskutočnilo pred stretnutím šéfov diplomacií Šanghajskej organizácie pre spoluprácu.

„Na stretnutí bol zdôraznený význam posilnenia úzkej koordinácie medzi oboma krajinami na medzinárodnej scéne,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení. Zdôraznilo najmä potrebu spolupráce s Pekingom v Organizácií Spojených národov (OSN) a jej Bezpečnostnej rade, ako aj v zoskupeniach ŠOS, BRICS alebo G20.

Peking, ktorý je podľa AFP diplomatickým a ekonomickým spojencom Moskvy, tvrdí, že je v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou neutrálny. Čínska vláda však neodsúdila ruskú inváziu v roku 2022 ani ho Moskvu nevyzvala, aby stiahlo svoje jednotky. Mnohí spojenci Ukrajiny sa domnievajú, že Čína poskytuje Rusku podporu. (TASR)

Na sociálnej sieti X napísal, že Moskva na Ukrajinu v priebehu tohto týždňa vyslala najmenej 1800 dronov, viac ako 1200 kĺzavých bômb a 83 rakiet-

„Rusi zintenzívňujú teror proti mestám a obciam, aby čoraz viac zastrašovali našich ľudí,“ vyhlásil Zelenskyj. „Napriek plánom Moskvy však naše sily protivzdušnej obrany dosahujú dobré výsledky. Zvlášť dobre si počínajú stíhacie drony, ktoré za uplynulý týždeň zostrelili stovky rusko-iránskych Šáhidov.“

Zelenskyj v príspevku ozrejmil, že tento týždeň absolvoval viacero stretnutí so svojimi západnými partnermi, s ktorými diskutoval o ďalšom vývoji stíhacích dronov. „Dúfame v realizáciu všetkých dohôd, ktoré posilnia našu obranu. Spoliehame sa na rázne rozhodnutia Spojených štátov, Európy, skupiny G7 a všetkých našich partnerov,“ dodal.

Rusko v uplynulých dňoch zintenzívnilo vzdušné údery na ciele naprieč Ukrajinou. V stredu podniklo najväčší útok od začiatku celoplošnej invázie a na Ukrajinu vypustilo viac ako 700 bezpilotných lietadiel.

„Vzhľadom na mimoriadne blízke vzťahy medzi našimi krajinami som ho požiadal, aby Slovensko prehodnotilo svoj postoj k 18. sankčnému balíku a prispelo k zachovaniu jednoty a odhodlania, s ktorými demokratický svet čelí ruskej agresii,“ napísal Fiala.

Český premiér v liste podľa správy stanice ČT24 ďalej uviedol, že pri videokonferencii s predstaviteľmi západných krajín či medzinárodnej konferencii o obnove Ukrajiny v Ríme tento týždeň bolo jasne vidieť, že Slovensko sa blokovaním sankčného balíka dostáva do stále väčšej izolácie.

Poukázal na to, že Slovensko je pre Česko najbližším partnerom v regióne a vyjadril nádej, že slovenská vláda „zohľadní zodpovednosť voči spoločným európskym hodnotám slobody, bezpečnosti a solidarity“.

„Nielen kvôli ukrajinským civilistom, ktorí čelia stále silnejšiemu bombardovaniu zo strany Ruska. Máme spoločnú históriu a tiež spoločnú bolestnú skúsenosť s agresívnou politikou Moskvy a s okupáciou nariadenou kremeľským režimom. Máme predsa spoločný záujem zabezpečiť bezpečnosť našich krajín a našich občanov. Spolupráca štátov v rámci EÚ a NATO je na to základnou podmienkou,“ poznamenal.

Rozhodnutie Slovenska vetovať nový sankčný balík kritizoval litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys, predtým aj nemecký kancelár Friedrich Merz. (TASR)

Rutte by mal pricestovať na dvojdňovú návštevu v pondelok a v pláne má aj rokovania s tamojším ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom a ministrom obrany Peteom Hegsethom.

Tlačové vyhlásenie NATO neuvádza konkrétny dôvod návštevy. Trump v nedávnom rozhovore pre NBC News však vyhlásil, že Spojené štáty budú dodávať zbrane Ukrajine prostredníctvom Severoatlantickej aliancie. Zároveň avizoval, že má v pláne v pondelok urobiť „zásadné vyhlásenie“ voči Rusku.

Trumpova administratíva doteraz posielala na Ukrajinu iba zbrane schválené bývalým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý bol podľa Reuters oddaným podporovateľom Kyjeva. (TASR)

Uviedol to jeho prezidentský úrad.

Obranné úsilie sa musí vynaložiť tvárou v tvár rastúcim hrozbám a rozpadajúcemu sa svetovému poriadku, uviedli predstavitelia Elyzejského paláca pred prezidentovým prejavom k ozbrojeným silám o 19:00, ktorý sa tradične koná v predvečer francúzskeho štátneho sviatku Dňa dobytia Bastily. Napriek ťažkej rozpočtovej situácii Francúzska budú prezidentove oznámenia dôležité, uviedli.

Francúzski vojenskí a bezpečnostní predstavitelia varovali pred globálnymi hrozbami, ktoré na Francúzsko doliehajú. Náčelník generálneho štábu obrany Thierry Burkhard v piatok povedal, že Rusko predstavuje trvalú hrozbu pre Európu, a že poradie európskych krajín v zajtrajšom svete sa rozhoduje na Ukrajine, ktorú Rusko napadlo v roku 2022.

"Rusko v súčasnosti považuje Francúzsko za svojho hlavného protivníka v Európe." povedal Burkhard. Varoval tiež pred dôsledkami zníženého záväzku USA voči Európe, spolu s kybernetickými hrozbami, dezinformačnými kampaňami a rizikom teroristických útokov.

Francúzsky rozpočet na obranu sa od nástupu Macrona k moci prudko zvýšil, z 32,2 miliardy eur v roku 2017 na súčasných 50,5 miliardy a predpokladá sa, že v roku 2030 dosiahne 67 miliárd eur. (SITA)

Jednotky Moskvy napredujú smerom k susednej Dnepropetrovskej oblasti. 

Ofenzíva Moskvy na Ukrajine trvá už viac ako tri roky, pričom útoky sa za uplynulú dobu zintenzívnili a rokovania o prímerí pod vedením USA zatiaľ nepriniesli zastavenie bojov.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ruské jednotky dobyli dedinu Myrne, pričom použili jej sovietsky názov „Karl Marx“. Obec leží pri hranici Doneckej a Dnepropetrovskej oblasti.

Ministerstvo tvrdí, že jednotky postúpili „hlbšie do obranného pásma nepriateľa“, aby mohli zabrať dedinu. Myrne je jednou z dvoch obcí, ktoré sa Moskve podarilo získať v nedeľu. Druhou dedinou je Mykolajivka.

AFP pripomína, že Rusko už celé mesiace odmieta dohodu o prímerí vo vojne na Ukrajine, ktorú navrhli Washington spolu s Kyjevom. (TASR)