Ropa z poškodených tankerov už zasiahla aj Sevastopoľ

Súdny proces sa konal s vylúčením verejnosti, takže podrobnosti o obvinení Skvorcova nie sú známe. Informovala o tom agentúra AFP.

Z rozhovorov s ľudskoprávnymi aktivistami, ktoré Skvorcov absolvoval počas vyšetrovania, vyplýva, že bol zrejme stíhaný za to, že americkému novinárovi poskytol knihu historika Dmitrija Jurkova o bunkroch zo sovietskej éry, ako aj ďalšie architektonické plány a dobové fotografie.

Daná kniha i ďalšie materiály boli pritom verejne dostupné v kamenných predajniach i na internete a obsahovali len odtajnený materiál.

Od rozpútania vojny proti Ukrajine vo februári 2022 sa v Rusku vystupňovali represie proti kritikom súčasného vedenia. Úrady sú čoraz podozrievavejšie aj voči novinárom, vedcom a akademikom s väzbami na Západ, poznamenáva AFP.

Skvorcov, ktorý sa špecializuje na fotografovanie architektúry, sa verejne vyjadril proti ruskej vojenskej ofenzíve na Ukrajine.

Uviedol tiež, že príslušníci ruskej tajnej služby FSB ho v čase zadržania v novembri 2023 zbili. Tvrdil aj, že sa snažili vynútiť si jeho priznanie k vlastizrade. (TASR)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že Ukrajina dopravila domov skupinu vojakov z ruského zajatia.

"Dnes sa vojaci ozbrojených síl, národnej gardy a pohraničnej stráže vracajú domov," oznámil Zelenskyj, ktorý rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch nespresnil počet navrátených zajatcov.

Ruské ministerstvo obrany podľa tlačovej agentúry TASS oznámilo návrat skupiny ruských vojakov "z územia kontrolovaného Kyjevom" výmenou za vrátenie ukrajinských vojakov.

Dnešnej výmene zajatcov predchádzalo v posledných týždňoch päť podobných výmen v súlade s istanbulskými dohodami Kyjeva a Moskvy z 2. júna. Obe strany sa dohodli na postupnej výmene zajatcov aj repatriácii padlých vojakov.

Dohoda z 2. júna nasledovala po zatiaľ najväčšej výmene zajatcov z konca mája, ktorá sa týkala tisícky mužov na každej strane. (ČTK)

"Pokiaľ ide o dopad tohto päťpercentného cieľa, nemyslím si, že bude významný," povedal Lavrov na tlačovej konferencii.

"My vieme, aké ciele sledujeme, neskrývame ich, otvorene ich oznamujeme, sú úplne zákonné z hľadiska akejkoľvek interpretácie zásad Charty OSN a medzinárodného práva a vieme, akými prostriedkami týchto cieľov vždy dosiahneme," cituje Reuters šéfa ruskej diplomacie.

Krajiny NATO sa dohodli na zvýšení výdavkov na obranu pod tlakom amerického prezidenta Donalda Trumpa na európskych členov aliancie a tiež kvôli obavám z rastúcej ruskej hrozby po invázii Moskvy na Ukrajinu v roku 2022.

Rusko, ktoré podľa Reuters z tohtoročného rozpočtu vydáva viac ako 40 percent na obranu a bezpečnosť, popiera, že by chcelo zaútočiť na niektorý zo štátov NATO. Kremeľ tento týždeň alianciu obvinil, že Rusko vykresľuje ako "pekelníka", aby ospravedlnila svoju "bezuzdnú militarizáciu". (ČTK)

V rozhovore pre agentúry PAP, DPA a AFP vyzdvihol, že Rusko bolo vo vyhlásení označené za dlhodobú hrozbu. Zdôraznil tiež dohodu spojencov na zvýšení obranných výdavkov a spoluprácu vlády s prezidentom Andrzejom Dudom, ktorú označil za spoločný úspech.

Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa správy agentúry PAP.

Sikorski upozornil, že Putin „kráča po Brežnevovej ceste“, keďže vedie nákladnú vojnu a núti Západ zvyšovať výdavky na obranu. Pripomenul, že podobné preťaženie Sovietskeho zväzu viedlo k jeho rozpadu. Európske štáty počas poľského predsedníctva v Rade EÚ podľa neho prijali argumenty Varšavy, že Rusko predstavuje trvalú hrozbu.

Šéf poľskej diplomacie ocenil postoj USA a prezidenta Donalda Trumpa, ktorý podľa neho chápe, že Rusko nechce ukončiť vojnu na Ukrajine. Vyjadril presvedčenie, že zvýšenie výdavkov zo strany Európy bolo pre Trumpa uspokojivé.

Ocenil aj úlohu USA pri prepustení väzňov v Bielorusku a zdôraznil, že Poľsku záleží na oslobodení všetkých politických väzňov, najmä bielorusko-poľského novinára Andrzeja Poczobuta.

Minister zároveň potvrdil ochotu spolupracovať s novozvoleným poľským prezidentom Karolom Nawrockým. V otázke Ukrajiny podľa neho medzi hlavnými politickými silami panuje zhoda. Jeho ministerstvo ponúklo Nawrockému možnosť informovať sa, aby sa mohol oboznámiť s postojom vlády a jej zahraničnou politikou, ktorú má podľa Sikorského reprezentovať. (TASR)

Za existenčnú výzvu pre úniu označili ruskú agresiu proti Ukrajine a jej dopady na európsku aj globálnu bezpečnosť.

Na zvýšení obranných výdavkov na päť percent hrubého domáceho produktu do roku 2035 sa v stredu dohodli členovia Severoatlantickej aliancie na summite v Haagu.

Lídri krajín EÚ dnes v záveroch summitu vzali záväzok krajín NATO na vedomie. Dohoda dosiahnutá v Haagu počíta s tým, že výdavky na armádu do desiatich rokov dosiahnuť najmenej 3,5 percenta HDP a ďalších až 1,5 percenta HDP bude smerovať na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na ochranu kritickej infraštruktúry, kybernetickú bezpečnosť či budovanie zdravotníckych zariadení.

"Európska rada vyzýva členské štáty, aby medzi sebou koordinovali plnenie príslušných záväzkov," stojí v záveroch únijného summitu. Schopnejšia a silnejšia EÚ v oblasti obrany podľa nich prispeje ku globálnej a transatlantickej bezpečnosti a dopĺňa NATO, ktoré pre svoje členské štáty zostáva základom kolektívnej obrany.

Obrana a bezpečnosť bola prvou témou dnešného summitu. Zástupcovia štátov podľa nemenovaného únijného predstaviteľa diskutovali o tom, ako zabezpečiť, aby zvýšenie rozpočtov na obranu členských krajín viedlo k efektívnemu výsledku pre všetkých, a aby mal zo zvýšenia prospech európsky obranný priemysel.

Premiéri a prezidenti krajín EÚ dnes tiež opätovne zdôraznili, že Európa sa musí stať zodpovednejšou za svoju vlastnú obranu a byť lepšie vybavená na koordinované riešenie bezprostredných i budúcich výziev a hrozieb. Za existenčnú výzvu pre EÚ označili ruskú agresiu proti Ukrajine a jej dopady na globálnu a európsku bezpečnosť.

Európska rada v záveroch privítala nový finančný nástroj Európskej únie SAFE, vďaka ktorému budú môcť štáty EÚ spoločne nakupovať vojenské vybavenie a získať pôžičky na obranu vo výške až 150 miliárd eur. Návrh Európskej komisie odsúhlasili ministri pre európske záležitosti EÚ na svojom rokovaní na konci mája.

V záveroch summitu sa premiéri a prezidenti zhodli aj na dôležitosti mobilizácie súkromného financovania pre obranný priemysel. Vyzvali tiež Európsku investičnú banku, aby pokračovala v úsilí o úpravu svojich postupov pri poskytovaní pôžičiek obrannému priemyslu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová v stredu k téme obrany lídrom adresovali list, obsahujúci štyri strategické priority. Sú nimi využitie všetkých dostupných nástrojov na posilnenie investícií do obranných schopností, pokrok smerom k skutočnému celoeurópskemu obrannému trhu, zabezpečenie trvalej a včasnej vojenskej podpory Ukrajine a posilnenie medzinárodného partnerstva v oblasti obrany a bezpečnosti.

K téme obrany sa na zástupcov dvadsaťsedmičky pred summitom obrátili prvýkrát, v minulosti ich šéfka EK oslovovala len v súvislosti s migráciou. (ČTK)

Plyn potvrdila v siedmich vzorkách získaných z oblastí bojov v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti. Vzorky poskytol Kyjev, správa OPCW ale neviní Ukrajinu ani Rusko z použitia látky, ktorá je vo vojnových zónach zakázaná. 

OPCW tak už tretíkrát potvrdila použitie CS-plynu v oblastiach na Ukrajine, kde prebiehajú boje. Predtým sa tak stalo vlani v novembri a potom vo februári tohto roka.

Zakázaná látka bola podľa najnovšej správy prítomná vo vzorkách z dvoch granátov, dvoch vzoriek pôdy, dvoch vzoriek vegetácie a zvyškov dronu. Organizácia sídliaca v holandskom Haagu zhromaždila aj dokumenty, digitálne súbory a priame svedectvá.

Obe strany konfliktu sa od jeho začiatku navzájom obviňujú z nasadenia chemických zbraní. Západní spojenci Kyjeva taktiež tvrdia, že Moskva používa zakázané zbrane. Rusko tieto obvinenia popiera.

Dohovor OPCW zakazuje používanie plynu známeho ako CS (2-chlorobenzylidenemalononitril), ktorý síce nie je smrteľný, ale spôsobuje podráždenie pľúc, pokožky a očí, objasnila AFP.

„Opakovaný nález granátov s látkami na potláčanie nepokojov v blízkosti aktívnych konfliktných zón v Dnepropetrovskej oblasti je hlboko znepokojujúci,“ uviedol generálny riaditeľ OPCW Fernando Arias. (TASR)

Predseda maďarskej vlády podľa servera insfostart.hu dodal, že „Európa sa prebúdza!“.

Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

Premiér reagoval na výsledky prieskumu verejnej mienky v Poľsku, podľa ktorých podpora vstupu Ukrajiny do EÚ a NATO v uplynulých troch rokoch výrazne klesla.

Podľa prieskumu verejnej mienky uskutočneného inštitútom IBRiS pre poľský spravodajský server defence24.pl a mimovládnu organizáciu Stand With Ukraine si iba 35 percent Poliakov myslí, že ich krajina by mala podporovať úsilie Ukrajiny o vstup do EÚ.

Za jej vstup do NATO je 37 percent. V roku 2022 podporovalo prijatie Ukrajiny do EÚ 85 percent Poliakov a 75 percent bolo za jej vstup do NATO, konštatoval server infostart.hu.

Predseda maďarskej vlády oznámil, že na vládou iniciovanom hlasovaní o členstve Ukrajiny v Európskej únii VOKS 2025 sa zúčastnilo 2 278 000 Maďarov. Z nich 2 168 431 nepodporilo prijatie Ukrajiny, s odvolaním sa na server infostart.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Orbán spresnil, že z platných hlasov bol počet občanov, ktorí nepodporili vstup Ukrajiny do EÚ 2 168 431, čo je 95 percent.

„Prišiel som sem so silným mandátom, môj hlas sa stal silnejším a mužnejším, dnes na rokovaniach hlasom vyše dvoch miliónov Maďarov oznámim, že Maďarsko nepodporuje vstup Ukrajiny do EÚ,“ povedal premiér, ktorý pricestoval do belgického hlavného mesta na summit EÚ. Dodal, že „toto sú holé fakty“.

Na hlasovaní sa občania Maďarska mohli zúčastniť od 15. apríla do 20. júna v papierovej i online forme.

Orbán v Bruseli podčiarkol, že Maďarsko nemožno obísť, pretože pre členstvo Ukrajiny v EÚ, ale aj pre otvorenie každého bodu rokovania je potrebné jednomyseľné rozhodnutie.

„Dnes sa nemôže stať nič, čo by malo právny účinok týkajúci sa členstva Ukrajiny v EÚ. Možno urobiť vyhlásenie (...). Môžu si rozprávať, čo len chcú, aj tu je sloboda,“ zdôraznil maďarský premiér, ktorý v tejto otázke argumentoval tým, že problémom je vojna.

„Nemôžete prijať krajinu, ktorá je vo vojne, pretože by to znamenalo, že by Únia vstúpila do vojny,“ dodal Orbán. (TASR)