Ukrajinské námorníctvo zasiahlo vlani približne 50 ruských vojenských cieľov

Pre agentúru Reuters to uviedli tri zdroje z energetického priemyslu.

V súčasnosti sa obmedzenia týkajú iba malého podielu vývozu benzínu, a to prostredníctvom ďalších predajcov, pričom reštrikcie platia do 31. augusta. Samotní ropní producenti licencie na predaj paliva do zahraničia majú.

Návrh protimonopolného úradu na zavedenie úplného zákazu vývozu benzínu z Ruska prišiel po tom, ako domáce veľkoobchodné ceny paliva na komoditnej burze vyskočili počas júna na približne 65.000 rubľov, čo predstavuje 828,55 USD (708,47 eura), za tonu.

Za ostatné dva roky pristúpila ruská vláda už niekoľkokrát k dočasnému zákazu exportu benzínu, ktorým riešila nedostatok palív a vysoké ceny.

Momentálne obmedzenia na vývoz benzínu neplatia pre dodávky paliva do krajín Eurázijskej ekonomickej únie, skupiny piatich bývalých štátov Sovietskeho zväzu, ani do štátov ako Mongolsko, s ktorými má Rusko uzatvorené medzivládne dohody o dodávkach pohonných látok. K najväčším dovozcom benzínu z Ruska patria Líbya, Tunisko, Nigéria a Spojené arabské emiráty. (TASR)

Zhruba 17 % Ukrajincov je za dočasné prímerie a 21,4 % chce pokračovať v boji za obnovenie hraníc z roku 1991 alebo 2022.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnil Janusov inštitút strategických štúdií a prognóz, Centrum pre sociálny a marketingový výskum SOCIS a publikácia Barometer verejnej mienky.

Prieskum uskutočnili od 6. do 11. júna. Celkovo bolo osobne oslovených 2-tisíc respondentov vo veku od 18 rokov na celej Ukrajine okrem okupovaných území a území, kde prebiehajú vojenské akcie. (SITA)

Dohodu o jeho vytvorení v stredu v Štrasburgu podpísali generálny tajomník Rady Európy Alain Berset a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Práca a rozhodnutia tohto orgánu budú pre nás neplatné.Pristúpenie akéhokoľvek štátu k nemu budeme považovať za nepriateľský demarš, ktorý odráža snahu nie urovnať, ale prehĺbiť súčasnú krízu okolo Ukrajiny,“ vyhlásila hovorkyňa ruského zahraničných vecí Marija Zacharovová vo štvrtok na tlačovej konferencii v Moskve.

Agentúra TASS doplnila, že podľa Zacharovovej budú proti „takýmto nástrojom justície na objednávku prijaté reštriktívne opatrenia“ v súlade s legislatívou Ruskej federácie. (TASR)

V dôsledku Ficovej zahraničnej politiky podľa slov Šimečku nemá SR v EÚ prakticky už žiadnych spojencov s výnimkou Maďarska. 

„Fico, keď sa dnes vyhráža, že zablokuje sankčný balík, tak ani nevie povedať, kvôli čomu to robí - aj pri tej samotnej hrozbe veta alebo nehlasovania každú chvíľu mení svoje stanoviská,“ povedal Šimečka, pričom poukázal na podľa neho meniace sa vyjadrenia premiéra i šéfa slovenskej diplomacie Juraja Blanára.

Predseda PS vyjadril obavu, že prebiehajúci summit lídrov krajín EÚ „opäť len potvrdí a obnaží izoláciu, v ktorej sa Slovensko ocitlo v rámci EÚ“.

„Premiér išiel na tento summit s hrozbou, že zablokuje 18. sankčný balík EÚ. A musí to hovoriť a vyhrážať sa tým, pretože už nemá ani spojencov a nemá ani výsledky. Chcem skonštatovať, že toto je dôkaz toho, ako nefunguje, ako zlyháva jeho takzvaná suverénna zahraničná politika na štyri svetové strany,“ uviedol ďalej Šimečka.

Rovnako tvrdil, že všetky členské štáty EÚ okrem SR a Maďarska si v prípade REpowerEU „splnili svoju domácu úlohu“ diverzifikáciou energetických zdrojov, a teda na prijatie tejto iniciatívy sú pripravené.

„Mali sme byť dávno inde,“ povedal s tým, že vraj ani sám premiér nevie, čo by vlastne mal od eurokomisie žiadať. „Či sú to nejaké kompenzácie pre Slovensko, či je to nejaký odklad. Je to presne takáto nejasná, zmätočná politika, ktorá stavia Slovensko do kúta, kde sa s nami už nikto reálne nerozpráva,“ dodal Šimečka. (TASR)

Súdny proces sa konal s vylúčením verejnosti, takže podrobnosti o obvinení Skvorcova nie sú známe. Informovala o tom agentúra AFP.

Z rozhovorov s ľudskoprávnymi aktivistami, ktoré Skvorcov absolvoval počas vyšetrovania, vyplýva, že bol zrejme stíhaný za to, že americkému novinárovi poskytol knihu historika Dmitrija Jurkova o bunkroch zo sovietskej éry, ako aj ďalšie architektonické plány a dobové fotografie.

Daná kniha i ďalšie materiály boli pritom verejne dostupné v kamenných predajniach i na internete a obsahovali len odtajnený materiál.

Od rozpútania vojny proti Ukrajine vo februári 2022 sa v Rusku vystupňovali represie proti kritikom súčasného vedenia. Úrady sú čoraz podozrievavejšie aj voči novinárom, vedcom a akademikom s väzbami na Západ, poznamenáva AFP.

Skvorcov, ktorý sa špecializuje na fotografovanie architektúry, sa verejne vyjadril proti ruskej vojenskej ofenzíve na Ukrajine.

Uviedol tiež, že príslušníci ruskej tajnej služby FSB ho v čase zadržania v novembri 2023 zbili. Tvrdil aj, že sa snažili vynútiť si jeho priznanie k vlastizrade. (TASR)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že Ukrajina dopravila domov skupinu vojakov z ruského zajatia.

"Dnes sa vojaci ozbrojených síl, národnej gardy a pohraničnej stráže vracajú domov," oznámil Zelenskyj, ktorý rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch nespresnil počet navrátených zajatcov.

Ruské ministerstvo obrany podľa tlačovej agentúry TASS oznámilo návrat skupiny ruských vojakov "z územia kontrolovaného Kyjevom" výmenou za vrátenie ukrajinských vojakov.

Dnešnej výmene zajatcov predchádzalo v posledných týždňoch päť podobných výmen v súlade s istanbulskými dohodami Kyjeva a Moskvy z 2. júna. Obe strany sa dohodli na postupnej výmene zajatcov aj repatriácii padlých vojakov.

Dohoda z 2. júna nasledovala po zatiaľ najväčšej výmene zajatcov z konca mája, ktorá sa týkala tisícky mužov na každej strane. (ČTK)

"Pokiaľ ide o dopad tohto päťpercentného cieľa, nemyslím si, že bude významný," povedal Lavrov na tlačovej konferencii.

"My vieme, aké ciele sledujeme, neskrývame ich, otvorene ich oznamujeme, sú úplne zákonné z hľadiska akejkoľvek interpretácie zásad Charty OSN a medzinárodného práva a vieme, akými prostriedkami týchto cieľov vždy dosiahneme," cituje Reuters šéfa ruskej diplomacie.

Krajiny NATO sa dohodli na zvýšení výdavkov na obranu pod tlakom amerického prezidenta Donalda Trumpa na európskych členov aliancie a tiež kvôli obavám z rastúcej ruskej hrozby po invázii Moskvy na Ukrajinu v roku 2022.

Rusko, ktoré podľa Reuters z tohtoročného rozpočtu vydáva viac ako 40 percent na obranu a bezpečnosť, popiera, že by chcelo zaútočiť na niektorý zo štátov NATO. Kremeľ tento týždeň alianciu obvinil, že Rusko vykresľuje ako "pekelníka", aby ospravedlnila svoju "bezuzdnú militarizáciu". (ČTK)

V rozhovore pre agentúry PAP, DPA a AFP vyzdvihol, že Rusko bolo vo vyhlásení označené za dlhodobú hrozbu. Zdôraznil tiež dohodu spojencov na zvýšení obranných výdavkov a spoluprácu vlády s prezidentom Andrzejom Dudom, ktorú označil za spoločný úspech.

Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa správy agentúry PAP.

Sikorski upozornil, že Putin „kráča po Brežnevovej ceste“, keďže vedie nákladnú vojnu a núti Západ zvyšovať výdavky na obranu. Pripomenul, že podobné preťaženie Sovietskeho zväzu viedlo k jeho rozpadu. Európske štáty počas poľského predsedníctva v Rade EÚ podľa neho prijali argumenty Varšavy, že Rusko predstavuje trvalú hrozbu.

Šéf poľskej diplomacie ocenil postoj USA a prezidenta Donalda Trumpa, ktorý podľa neho chápe, že Rusko nechce ukončiť vojnu na Ukrajine. Vyjadril presvedčenie, že zvýšenie výdavkov zo strany Európy bolo pre Trumpa uspokojivé.

Ocenil aj úlohu USA pri prepustení väzňov v Bielorusku a zdôraznil, že Poľsku záleží na oslobodení všetkých politických väzňov, najmä bielorusko-poľského novinára Andrzeja Poczobuta.

Minister zároveň potvrdil ochotu spolupracovať s novozvoleným poľským prezidentom Karolom Nawrockým. V otázke Ukrajiny podľa neho medzi hlavnými politickými silami panuje zhoda. Jeho ministerstvo ponúklo Nawrockému možnosť informovať sa, aby sa mohol oboznámiť s postojom vlády a jej zahraničnou politikou, ktorú má podľa Sikorského reprezentovať. (TASR)