Skupina pre obranu Ukrajiny vo formáte Ramstein sa uskutoční 9. januára

Na začiatku summitu G7 v Kanade to vyhlásili predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Antonio Costa.

Summit lídrov G7 prebieha od 15. júna v kanadskom Kananaskise.  Zatiaľ čo Ukrajina dúfa, že získa ekonomickú podporu a jednotný tlak na Rusko, dominovať môže téma rýchlo sa stupňujúceho konfliktu medzi Izraelom a Iránom.

„Musíme vyvinúť väčší tlak na Rusko, aby pristúpilo na skutočné prímerie a priviesť Kremeľ k rokovaciemu stolu. Sankcie sú na tento účel kľúčové,“ povedala von der Leyenová.

Poznamenala, že kombinované sankcie G7 a Európskej únie znížili ruské príjmy z ropy a plynu od februára 2022 o takmer 80 percent. (Kyiv Independent)

Poukazuje na to, že Moskva napriek sľubom šéfa Kremľa Vladimira Putina naďalej útočí na civilné energetické zariadenia na Ukrajine. Informovala o tom agentúra DPA.

„Tento teror sa stáva čoraz zákernejším,“ povedal Zelenskyj po stretnutí s predstaviteľmi armády v príspevku zverejnenom na platforme Telegram. Obvinil Rusko, že zneužíva pozornosť, ktorá sa momentálne venuje konfliktu medzi Iránom a Izraelom, na zintenzívnenie útokov na Ukrajinu.

„Nič nenasvedčuje tomu, že by sa niekto v Moskve pripravoval na ukončenie vojny alebo bral diplomaciu vážne,“ konštatoval.

Zelenskyj tiež bez ďalších podrobností oznámil, že Kyjev odovzdal informácie o hrozbe pre ukrajinskú infraštruktúru na výrobu jadrovej energie zo strany Ruska Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu a USA. Poznamenal, že je cynické, že sa práve Putin snaží prezentovať ako mediátor na Blízkom východe.

Proti obchádzaniu sankcií uvalených na Rusko treba podľa neho bojovať metodicky a krajiny G7 by to mohli dosiahnuť. Proti bankám a finančnému sektoru sú potrebné represívne opatrenia, ktoré by Rusko tvrdo zasiahli.

Zelenskyj tiež zopakoval svoju výzvu na zavedenie „skutočného cenového stropu“ na ruskú ropu, ktorý by znížil príjmy Ruska z jej predaja.

Zelenskyj sa osobne zúčastní na summite G7, ktorý sa koná od nedele do utorka. (TASR)

Údajne tam používajú aj chemické zbrane. Uviedla to 4. brigáda Rubiž Národnej gardy Ukrajiny, informuje web Ukrajinská pravda.

Ukrajinské jednotky hlásia, že ruské sily sa pokúšajú o prielomy v malých mobilných skupinách.

„Počet nepriateľských delostreleckých útokov sa zvýšil na zhruba 200 denne, čo môže naznačovať, že Rusi plánujú rozsiahle útočné operácie. Naši obrancovia už pripravujú primeranú reakciu," uviedla brigáda Rubiž.

Osobitnú hrozbu na fronte pri Siversku predstavujú chemické zbrane. „Už tretí týždeň nepriateľ na tomto fronte používa chemické zbrane, ktoré, žiaľ, spôsobujú našim obrancom veľké škody. Táto munícia uvoľňuje jedovaté látky, ktoré sa extrémne rýchlo šíria do podzemných krytov a nízko položených oblastí," dodala brigáda. (SITA, Ukrajinská pravda)

Napriek útokom ale nedošlo k "porušeniu prevádzky" a nikto zo zamestnancov nebol zranený, uviedli zdroje agentúry Reuters.

Ukrajinskú stranu už požiadal, aby pripravila konkrétnosti k tomu, aby jeho návšteva „mala nejaký obsah“ a „nebola to len zdvorilostná návšteva“.

Dodal, že z dlhodobého hľadiska je rozvíjajúca sa Ukrajina veľkou príležitosťou pre východné Slovensko.

"Ďalších 1 200 tiel, o ktorých ruská strana tvrdí, že patria ukrajinským občanom vrátane vojenského personálu, bolo vrátených na Ukrajinu," napísalo kyjevské koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami. V súčasnosti prebieha ich identifikácia.

Kyjev a Moskva sa dohodli na odovzdaní až 6000 tiel na každej strane a na výmene chorých a ťažko zranených vojnových zajatcov a osôb mladších ako 25 rokov.

Rusko tvrdí, že doteraz odovzdalo Ukrajine telá takmer 5000 ukrajinských vojakov, ale oznámilo, že na oplátku dostalo len 27 ruských vojakov. Obe krajiny doteraz uskutočnili aj tri výmeny vojnových zajatcov, ale ich presný počet nezverejnili.

AFP pripomína, že dohody o odovzdaní tiel padlých vojakov a výmene zajatcov sú jedinými dohodami, ktoré vyplynuli z dvoch kôl rusko-ukrajinských mierových rokovaní v Istanbule.

Ukrajinská a ruská delegácia zatiaľ nedokázali nájsť zhodu na prímerí, ktoré by mohlo viesť k ukončeniu viac ako tri roky trvajúcej vojny.

Ukrajinské úrady informovali o jednej obeti v Chersonskej oblasti a troch zranených.

Kombinované masívne útoky Ruska raketami a dronmi boli zamerané najmä na Kremenčuk v Poltavskej oblasti. Nikto nebol zranený ani zabitý, ale útoky zasiahli energetické a poľnohospodárske zariadenia, uviedol vojenský predstaviteľ oblasti.

Drony lietali tiež cez ďalších osem ukrajinských oblastí od juhu cez východ až na sever.

Ukrajinská protivzdušná obrana neutralizovala 159 zo 183 dronov, ktoré Rusko vypustilo, uviedli vzdušné sily vo svojej rannej aktualizácii. Ukrajina podľa hlásenia armády zostrelila aj dve strely Kinžal a šesť z ôsmich striel s plochou dráhou letu.

Premiér chce, aby minister zahraničných vecí Juraj Blanár na stredajšom stretnutí ministrov žiadal odloženie rozhodnutia o sankčnom balíku proti Rusku, pokiaľ sa nevyrieši otázka ruského plynu.

„Chceme požiadať, aby sme teraz nerokovali o sankciách, ale najprv o tejto téme,“ hovorí Fico.

Najskôr má byť vyriešená otázka úplného zákazu dovozu ruského plynu po roku 2027 a náhrada škôd, ktorá by v takom prípade Slovensku vznikla. Fico sa pýtal, či bude mať Slovensko garancie, že bude mať dostatok plynu. „To len preto, že Ukrajina, majú trpieť naše domácnosti?“ pýtal sa.