Nový európsky sankčný balík proti Rusku nemá žiaden vplyv na Slovákov

Témami budú aj obranné kapacity Únie a stupňujúce sa napäieí na Blízkom východe.

Očakáva sa, že šéfovia diplomacie EÚ v utorok podpíšu 17. balík sankcií EÚ proti Moskve za inváziu na Ukrajinu. Opatrenia sa budú okrem iného týkať tzv. ruskej tieňovej flotily. Moskva používa tieňovú flotilu na obchádzanie sankcií, napríklad pri vývoze ropy.

Lode, ktoré sú jej súčasťou, sú často v zlom technickom stave a v uplynulých mesiacoch uskutočnila flotila zrejme viacero sabotáží v Baltskom mori.

Podľa agentúry DPA by v utorok mohlo dôjsť aj k uvaleniu sankcií na konkrétne osoby, napríklad k zmrazeniu ich majetku či zákazu vstupu do EÚ. Podľa všetkého sa niektoré opatrenia zamerajú aj na spoločnosti, ktoré sa podieľajú na obchádzaní zavedených sankcií proti Rusku.

Predpokladá sa, že sa uskutoční aj rozhovor prostredníctvom videohovoru medzi ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom a rezortnými partnermi z EÚ po tom, čo rokovania o prímerí v Turecku medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou nepriniesli žiadne konkrétne výsledky.

Ministri zahraničných vecí by podľa všetkého mali rokovať aj o najnovšom vývoji na Blízkom východe vrátane situácie v Pásme Gazy a Sýrii.

Šéfovia rezortu obrany v utorok začnú diskusiu o vojenskej podpore EÚ pre Kyjev. Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov sa k rokovaniam pripojí prostredníctvom videohovoru, zatiaľ čo generálny tajomník NATO Mark Rutte do Bruselu zrejme pricestuje osobne. Ministri obrany budú takisto viesť rozhovory o zlepšení obranných kapacít EÚ a zvýšení vojenských výdavkov vrátane návrhu na vytvorenie fondu na obranu vo výške 150 miliárd eur. (TASR)

Čo sa nám to teda v rokovaniach vlastne deje, hýbeme sa smerom k mieru a aká je dnes pozícia Ameriky a samotného Trumpa? Čo bude ďalej?

Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozprávala s bývalým veľvyslancom Slovenska vo Veľkej Británii Róbertom Ondrejcsákom.

Pracuje sa na variante počítajúcom s výmenou "deväť za deväť", uviedol Putinov poradca Jurij Ušakov podľa serveru Kommersant.

"Je to dôležitá humanitárna akcia. Niekoľko podobných sa počas nedávnych mesiacov uskutočnilo," povedal Ušakov.

Spojené štáty a Rusko si minulý mesiac v Abú Zabí vymenili dvoch väzňov: Rusko odovzdalo Američanom Kseniji Karelinovú s ruským a americkým občianstvom. USA vydali Rusom Artura Petrova, ktorý je občanom Ruska a Nemecka.

Karelinovú vlani v auguste poslal ruský súd na 12 rokov do väzenia za vlastizradu, ktorej sa podľa súdu dopustila tým, že dobročinnej organizácii v Spojených štátoch poskytla príspevok asi 50 dolárov na podporu Ukrajiny.

Karolinová sa narodila v Rusku, ale v roku 2012 emigrovala do USA a v roku 2021 získala americké občianstvo. Petrova zadržala cyperská polícia v roku 2023 kvôli podozreniu z nelegálneho vývozu citlivej americkej mikroelektroniky do Ruska. Vlani potom cyperské súdy súhlasili s jeho vydaním do USA.

Rusko a USA sa už vo februári dohodli na výmene, kedy Rusi prepustili Američana Marka Fogela a Američania Rusa Alexandra Vinnika, ktorý bol v USA stíhaný za pranie špinavých peňazí prostredníctvom kryptomeny bitcoin a vlani sa priznal k jednému obvineniu.

Fogela súd v Rusku poslal na 14 rokov do väzenia za pašovanie drog. Na moskovskom letisku Šeremeťjevo u neho polícia našla 17 gramov konope, čo Fogel vysvetľoval tým, že ich má na liečebné účely.

V posledných rokoch ruské úrady zadržali pod rôznymi zámienkami niekoľko západných občanov, predovšetkým Američanov. Washington za predchádzajúceho prezidenta Joea Bidena kritizoval Moskvu, že zadržiava západných občanov v snahe dosiahnuť oslobodenie ruských agentov chytených na Západe.

Vlani 1. augusta sa odohrala doteraz najväčšia výmena väzňov medzi Ruskom a Západom od konca studenej vojny. Na slobodu sa tak okrem iného dostal americký novinár Evan Gershkovich či bývalý príslušník americkej námornej pechoty Paul Whelan, ale tiež dôstojník ruskej tajnej služby Vadim Krasikov, odsúdený v Nemecku za vraždu odporcu ruského režimu; nemecký súd zločin označil za "štátom objednanú vraždu". Všetci zadržiavaní západní občania ale vymenení neboli. (ČTK)

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zdôraznil, že pre prípravu memoranda o budúcich mierových rozhovoroch medzi Ruskom a Ukrajinou, o ktorom v telefonáte s Trumpom hovoril Putin, nemôže byť stanovená žiadna lehota, dokedy by dokument mal byť dohodnutý.

"Samozrejme, diskutovalo sa o téme priameho kontaktu a o téme pokračovania priamych kontaktov medzi Ruskom a Ukrajinou," odpovedal Peskov novinárom na otázku, či sa počas telefonátu hovorilo o možnom usporiadaní bilaterálneho stretnutia ruského a ukrajinského prezidenta. 

Na doplňujúcu otázku, či sa diskutovalo o schôdzke na najvyššej úrovni, Peskov prisvedčil bez ďalších podrobností.

Ruská a ukrajinská delegácia sa - prvýkrát po vyše troch rokoch - stretla minulý piatok v Istanbule. O tom, kde sa uskutočnia ďalšie rokovania, sa doteraz nerozhodlo, uviedol Peskov v súvislosti s ponukou Vatikánu ako miestom na priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom.

Americký prezident Donald Trump v utorok podľa agentúry Reuters uviedol, že by bolo skvelé, keby Rusko a Ukrajina viedli rozhovory o prímerí vo Vatikáne, a dodal, že by to rokovaniam dodalo na význame.

Trump predtým na svojej sieti Truth Social po telefonáte s Putinom oznámil, že Ukrajina a Rusko okamžite začnú rokovania, ktoré povedú k prímeriu a ku koncu vojny. Ukrajina od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii a Trump sa snaží vyjednať prímerie.

Ale vypracovať memorandum o mierovej dohode a prímerie bude ťažké, pripustil Peskov. "Návrhy bude formulovať ako ruská, tak ukrajinská strana. Tieto návrhy si vymenia a potom sa uskutočnia zložité rokovania na vypracovanie spoločného textu. Žiadne termíny nie sú a ani nemôžu byť. Je jasné, že všetci chcú, aby sa to stalo čo najrýchlejšie, ale diabol tkvie v detailoch," povedal hovorca podľa agentúry RIA Novosti.

"Je pochopiteľné, že USA majú záujem o čo najrýchlejšie dosiahnutie výsledkov. Hovoril o tom aj prezident Trump. Prezident Putin má rovnaký názor. Všetci majú záujem na čo najrýchlejšom urovnaní. My máme v prvom rade záujem o čo najrýchlejšie urovnanie cestou odstránenia základných príčin tohto konfliktu," uviedol hovorca Kremľa podľa agentúry TASS.

"Vladimir Putin vie, ako rokovať s Donaldom Trumpom," napísal o telefonáte oboch prezidentov ruský denník Kommersant a dodal, že ruskému prezidentovi sa opäť podarilo získať čas na rokovania s Ukrajinou, tentoraz na prípravu memoranda.

Moskva za "základné príčiny" vojny, ktorú z Putinovho rozhodnutia vedie proti Ukrajine štvrtý rok, teraz označuje napríklad zámer Kyjeva vstúpiť do NATO a prozápadnej revolúcie v roku 2014, ktorá viedla k zvrhnutiu ukrajinského proruského režimu. (ČTK)

Brániť zvrchovanosť a územnú celistvosť je podľa prezidenta ústavnou povinnosťou ako hlavy štátu, tak aj vojakov.

Rusko podľa skorších vyjadrení Putina a aj podľa vyjadrení ruských predstaviteľov pri mierových rokovaniach v Istanbule trvá na tom, aby Ukrajina stiahla svojich vojakov zo štyroch ukrajinských regiónov, ktoré Rusko čiastočne okupuje a ktoré Moskva na jeseň 2022 vyhlásila za pripojené k Rusku: Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti

Rusko tiež chce, aby Ukrajina uznala za súčasť Ruska polostrov Krym, ktorý Rusko nelegálne anektovalo na jar 2014. Vtedy sa začal konflikt, ktorý vpádom ruských vojsk vo februári 2022 prerástol v najkrvavejšiu vojnu v Európe od druhej svetovej vojny.

"Problém sa tu netýka prezidenta Trumpa. Prečo? Pri všetkej úcte preto, lebo je to naša krajina, náš štát, naša armáda a naša nezávislosť. Problém tkvie v tom, na čo si môže Ukrajina dovoliť pristúpiť, a na čo nemôže. Sťahovať naše vojská z nášho územia nikto nebude. To je ústavná povinnosť, ako moja, tak je aj ústavnou povinnosťou našich vojakov brániť zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny," povedal Zelenskyj novinárom podľa serveru RBK-Ukrajina.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas brífingu pred novinármi. (zdroj: TASR/AP)

Zelenskyj pripustil, že Rusko svojou agresiou dosiahlo to, že získalo "dočasne okupované územia". Žiadne ultimáta ale podľa neho Ukrajina nesplní a nevzdá sa svojho územia a svojich ľudí.

"Ak Rusko kladie podmienku, že sa naše vojská stiahnu z našej krajiny, znamená to, že nechce prímerie a ani ukončiť vojnu," zdôraznil prezident s tým, že to isté už opakovane hovoril prezidentovi Trumpovi a jeho tímu aj lídrom ďalších krajín. Moskva podľa Zelenského dobre vie, že to Ukrajina neurobí.

Zelenskyj podľa serveru BBC News tiež uviedol, že len po tom, ako Ukrajina dostane od Rusov Putinom spomínané memorandum či iné návrhy, bude môcť sformulovať svoje stanovisko. Ruský prezident predtým uviedol, že Rusko je pripravené s Ukrajinou pracovať na memorande o budúcich mierových rozhovoroch. Zelenskyj tvrdí, že žiadne podrobnosti o dokumente nepozná.

Opäť tiež vyzval na zvýšenie tlaku na Rusko, ktorý by Moskvu prinútil usilovať o mier. "Ak Rusko nepristúpi na ukončenie vraždenia, ak neoslobodí zajatcov a rukojemníkov, ak Putin bude klásť nerealistické podmienky, bude to znamenať, že Rusko ďalej naťahuje vojnu a zaslúži si, aby Európa, Amerika a celý svet reagovali zodpovedajúcim spôsobom, najmä dodatočnými sankciami. Rusko musí ukončiť vojnu, ktorú samo začalo, a môže s tým začať kedykoľvek. Ukrajina je vždy pripravená na mier," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti podľa BBC News.

Ukrajinský prezident uviedol, že s americkým prezidentom Trumpom hovoril dvakrát - pred a po jeho telefonáte s Putinom. Druhého rozhovoru sa zúčastnili tiež lídri Francúzska, Talianska, Nemecka, Fínska a Európskej únie.

Zelenskyj dodal, že počas prvého bilaterálneho rozhovoru ubezpečil o pripravenosti Ukrajiny na úplné a bezpodmienečné prímerie, ako ho navrhli USA.

Ak Rusi nie sú pripravení zastaviť zabíjanie, mali by nasledovať silnejšie sankcie, aby prinútili Rusko k mieru, povedal Zelenskyj.

Ubezpečil tiež, že Ukrajina je pripravená viesť s Ruskom priame rozhovory v akomkoľvek formáte, ktorý povedie k výsledku. Je však potrebné, aby bolo pripravené aj Rusko, dodal. (ČTK)

"Obaja prezidenti majú o takéto stretnutie záujem. Ale obaja prezidenti majú záujem aj na tom, aby táto schôdzka nebola bezobsažná, ale zameraná na výsledok," povedal Putinov poradca s tým, že obaja štátnici sa zhodli na potrebe takéto stretnutie starostlivo pripraviť.

Termín ani miesto schôdzky zatiaľ podľa Ušakova nie sú stanovené.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump telefonoval s Putinom. USA aj Rusko hovoria o mierových rozhovoroch Čítajte 

Ušakov ďalej povedal, že Putin s Trumpom sa vyslovili za normalizáciu vzťahov svojich krajín. Americký prezident upozornil, že Rusku kvôli pokračujúcej vojne s Ukrajinou hrozia nové sankcie, hoci sám ich priaznivcom nie je, poznamenal Putinov poradca.

Nový balík sankcií pripravuje Európska únia, aby Moskvu prinútila pristúpiť na prímerie, a návrh tvrdých protiruských sankcií vzniká tiež v Senáte USA, kde má širokú nadstranícku podporu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov k telefonátu povedal, že Putin ho viedol zo Soči. Dodal, že európski predstavitelia sa Trumpa, ktorý zastáva neutrálnu pozíciu, snažia získať na svoju a proukrajinskú stranu.

Moskva v minulých týždňoch opakovane ocenila Trumpov postoj ako vyvážený a naopak kritizovala európske krajiny, ktoré podľa nej stoja o ďalšie pokračovanie vojny a oslabovanie Ruska. (SITA)

Pre agentúru AFP to uviedol anonymný vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ.

„Je potrebné také prímerie, aké navrhol sám prezident Trump, a ak sa tak nestane, budú potrebné ďalšie sankcie,“ vyhlásil podľa zdroja AFP Zelenskyj. Ukrajinský prezident údajne s Trumpom hovoril približne desať až pätnásť minúť predtým, ako zavolal Putinovi.

Po telefonáte medzi šéfmi Bieleho domu a Kremľa Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom to podľa agentúry Reuters vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zároveň uviedol, že takéto rokovanie by sa mohlo uskutočniť čo najskôr a že hostiť by ho mohlo Turecko, Švajčiarsko či Vatikán.

Server denníka Ukrajinská pravda napísal, že Trump krátko hovoril so Zelenským ešte pred telefonátom s Putinom.

Zelenskyj telefonát s Trumpom využil podľa AFP na to, že amerického prezidenta požiadal, aby nerobil žiadne rozhodnutie týkajúce sa Ukrajiny bez súhlasu Kyjeva. (ČTK)