V Záporožskej oblasti zničila Ukrajina ruský vlak so 40 vozňami s cisternami

Išlo podľa nich o teroristický čin. Pri zrútení mostov v Brianskej a Kurskej oblasti prišlo o život sedem ľudí, ďalších 113 potrebovalo lekársku starostlivosť. Boli medzi nimi aj deti.

V nedeľu ruskí vyšetrovatelia oznámili, že sa mosty v noci zo soboty na nedeľu zrútili v dôsledku explózie. V Brianskej oblasti spadol cestný most na rýchlik do Moskvy, ktorá pod ním prechádzal. Táto udalosť si vyžiadala všetky obete na životoch a väčšinu zranených.

Len o niekoľko hodín sa v Kurskej oblasti zrútil železničný most, po ktorom prechádzal nákladný vlak. Súprava sa zosunula na cestu pod mostom. Zranenia utrpel rušňovodič a dvaja jeho pomocníci.

Kurská a Brianská oblasť susedí s Ukrajinou. (ČTK)

Podľa agentúry RIA Novosti úrady tiež pozastavili plavbu civilných lodí pri krymskom prístave Sevastopoľ.

Ukrajina patrí k najväčším producentom obilia a olejnín na svete, úrody však závisia od podmienok počas sejby a zberu. Teraz sa k výkyvom počasia pridala vojna a obsadenie niektorých poľnohospodárskych oblastí Ruskom.

„Čaká nás náročná sezóna. Neprirodzene teplá zima, nedostatok vlahy a neskôr dlhšie obdobie dažďov spôsobili v niektorých regiónoch odklad sejby o dva týždne. Očakávame preto, že objem úrod bude nižší,“ povedal ukrajinský minister pôdohospodárstva Vitalij Kovaľ v rozhovore pre Reuters.

Dodal však, že najpesimistickejší odhad počíta s poklesom úrod obilia o 10 percent zhruba na 51 miliónov ton. V prípade olejnín ministerstvo odhaduje pokles úrod o 5 percent v porovnaní s minulým rokom.

Pri prezentácii prvého detailnejšieho odhadu na rok 2025 uviedol, že Ukrajina by mohla vyprodukovať približne 26 miliónov ton kukurice, 20 miliónov, prípadne až 22 miliónov ton pšenice a 4,5 milióna ton jačmeňa.

Okrem toho predpokladá, že vyprodukuje 11,5 milióna ton slnečnicových semien a 11 miliónov ton cukrovej repy. Dodal, že úrody olejnín by mohli klesnúť na 20,16 milióna ton z 21,18 milióna ton v minulom roku, čiastočne v dôsledku poklesu úrod semien repky olejnej o 600-tisíc ton.

Kovaľ odmietol poskytnúť odhad exportu ukrajinského obilia v sezóne 2025/2026 (júl - jún), podľa analytikov by však vývoz mal dosiahnuť 40,9 milióna ton. Z toho 15 miliónov až 15,5 milióna ton by mala predstavovať pšenica. (TASR)

„Pozvali nás na samit NATO. Myslím si, že je to dôležité,“ povedal ukrajinský prezident Zelenskyj. Ukrajinský líder neuviedol, kto bude krajinu na samite v Holandsku zastupovať, ani či sa ho zúčastní osobne.

Vyhlásenie prichádza po špekuláciách, že spojenci sa rozhodli nepozvať Ukrajinu na výročný samit pre nesúhlas administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio neskôr tieto tvrdenia poprel a Holandsko uviedlo, že Zelenského na samite privíta. (SITA)

"Agenti SBU zamínovali podpery tohto nelegálneho zariadenia. A dnes, bez akýchkoľvek obetí medzi civilným obyvateľstvom, o 4:44 ráno boli aktivované prvé výbušné zariadenie," uviedla tajná služba.

SBU tvrdí, že most podmínovala 1100 kilami výbušnín v ekvivalente TNT. "Most je v stave núdze," uviedli služba.

Most postavený Ruskom po okupácii Krymského polostrova v roku 2014 Ukrajina vníma ako symbol vojenskej rozpínavosti svojho suseda.

Po začiatku vojny vo februári 2022 bol poškodený dvoma rôznymi explóziami. Jednu spôsobili výbušniny umiestnené v nákladnom vozidle, ďalšiu potom námorný dron.

Most cez Kerčský prieliv je dôležitou infraštruktúrou pre cestné a železničné spojenie medzi Ruskom a okupovaným polostrovom. (SME, ČTK)

Priame rokovanie medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským požaduje Kyjev.

Turecko by považovalo za prínosné, keby sa rokovaní zúčastnil aj americký prezident Donlad Trump a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

"V blízkej budúcnosti sa to javí málo pravdepodobné," povedal o schôdzke vo formáte Putin, Trump a Zelenskyj hovorca Kremľa Peskov.

V pondelok sa v Istanbule uskutočnilo ďalšie priame rokovanie medzi ruskými a ukrajinskými diplomatmi. Ruskí predstavitelia okrem iného odovzdali ukrajinskej delegácii memorandum s požiadavkami na ukončenie vojny.

Dokument napríklad požaduje medzinárodné uznanie Krymu, Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti ako súčasť Ruskej federácie.

Podľa vyhlásenia po stretnutí delegácie dojednali ďalšiu výmenu vojnových zajatcov.

"Bolo by chybou očakávať okamžité rozhodnutie a pokrok," uviedol ohľadom rokovaní s Ukrajinou Peskov. "Otázka urovnania (konfliktu) je mimoriadne zložitá," dodal hovorca Kremľa.

Zopakoval potom obvyklé ruské tvrdenie, že je nutné odstrániť "hlboké príčiny konfliktu". Tým Rusko mieni napríklad snahu Kyjeva vstúpiť do NATO.

Peskov tiež povedal, že na programe zatiaľ nie sú žiadne priame rokovania medzi Putinom a Trumpom. Ruský prezident sa tomu však nebráni, ak rozhovory budú vhodne pripravené, povedal Putinov hovorca. (ČTK)

Delegáciu vedie podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková, ktorú sprevádza vedúci kancelárie prezidenta Andrij Jermak aj zástupcovia rezortu obrany.

Delegácia z Kyjeva sa stretne s tímom amerického prezidenta Donalda Trumpa iba deň po druhom kole priamych rokovaní s Ruskom v Istanbule, ktoré sa skončili bez prelomu.

Trump, ktorý sľuboval, že vojnu na Ukrajine urýchlene ukončí, dal v poslednom čase opakovane najavo, že je frustrovaný z postojov Kyjeva aj Moskvy v čase, keď sa Spojené štáty pokúšajú urovnať konflikt medzi nimi.

„Plánujeme hovoriť o podpore obrany a situácii na bojisku, o sprísnení sankcií voči Rusku,“ uviedol na sociálnych sieťach Jermak s tým, že ukrajinská delegácia sa stretne s predstaviteľmi Demokratickej a Republikánskej strany, ako aj členmi Trumpovho tímu. Diskutovať budú aj o „vrátení deportovaných ukrajinských detí Ruskom“.