Dve ženy prežili sedem hodín pochované pod troskami kliniky po ruskom útoku na Záporožie

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová hovorí, že dohoda s Teheránom o jeho nukleárnom programe mala vzniknúť prostredníctvom dialógu.

Izrael a Spojené štáty pohrozili Iránu opätovným zničením jadrových zariadení, ak sa ich krajina rozhodne obnoviť. Izrael a USA sa obávajú, že Irán sa usiluje o jadrové zbrane. Podobné obavy vyslovujú aj ďalšie západné krajiny.

"Pravidelné vyhrážky Iránu novými raketovými útokmi a bombardovaním vyvolávajú vážne obavy. Cynizmus takéto vyhlásení umocňuje skutočnosť, že sú robené pod rúškom vymyslenej obavy zo šírenia jadrových zbraní, "povedala Zacharovová. Poznamenala, že bombardovanie jadrových zariadení by sa nemalo stať bežnou medzinárodnou praxou.

Moskva podporuje právo Teheránu na mierové využitie jadrovej energie. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu však v minulosti vo svojich správach opakovane uviedla, že Irán obohacuje urán na úroveň, ktorá ho podľa agentúry približuje k možnej výrobe jadrovej zbrane.

Rusko je dlhodobým spojencom Iránu, s ktorým tento rok podpísalo dohodu o strategickom partnerstve. Rusko navyše používa iránske drony Šáhid pri útokoch proti Ukrajine.

Systém, ktorý bol pôvodne prezentovaný za zatvorenými dverami na výstave Army-2015, sa podľa portálu Defense Express nikdy nedostal do operačného nasadenia.

Napriek tvrdeniam o prebiehajúcich testoch a vývoji je Furor dnes len statickou ukážkou, nie aktívnym vojenským prostriedkom. Systém je navrhnutý na ničenie dronov a presne navádzaných zbraní pomocou silných mikrovlnných impulzov. Ruské zdroje uvádzajú, že dokáže zabezpečiť 360-stupňovú obranu v okruhu viac ako 10 kilometrov, čo výrazne prevyšuje dosah amerického systému Leonidas od firmy Epirus, ktorý má dosah do dvoch kilometrov.

Ambiciózne parametre Furoru pripomínajú predchádzajúce ruské projekty, ako dron S-70 Ochotnik, bezposádkové BMP-3 či laserový systém Peresvet – platformy často prezentované s pokročilými schopnosťami, no s obmedzeným reálnym využitím. Furor je postavený na podvozku systému Buk a údajne obsahuje relativistický generátor, odrazovú anténu, riadiace rozhranie a prenosový systém. Ruské médiá špekulovali o možnej integrácii do existujúcich protivzdušných sietí, no ide skôr o hypotézy než o reálny plán.

Vývoj viedol Moskovský rádiotechnický inštitút (Vega Group), známy výrobou radarov pre lietadlá včasného varovania A-50, A-50U a A-100, ktorých produkcia v posledných rokoch stagnuje. Hoci ruské médiá stále hovoria o testovaní Furoru, jeho umiestnenie v múzeu vyvoláva pochybnosti o životaschopnosti projektu. Analytici zostávajú skeptickí, či Rusko dokáže dodať funkčný systém s deklarovanými parametrami.

Medzitým ruskí vojaci improvizujú. Na húfnice 2S19 Msta-S a obrnené vozidlá MT-LB pripevňujú drevené kláty v snahe chrániť ich pred ukrajinskými útokmi bezpilotných lietadiel, čo podľa analytikov len podčiarkuje nedostatok modernej techniky a rastúce problémy Ruska čeliť novým hrozbám. (SITA)

„Minister (zahraničných vecí Antonio) Tajani považuje zaradenie hlavy štátu na tento zoznam za provokáciu voči republike a talianskemu národu,“ uviedol taliansky rezort diplomacie .

Podľa agentúry ANSA Rusko na spomínaný zoznam „rusofóbov“ zahrnulo okrem Mattarellu aj ďalších talianskych predstaviteľov. AFP objasňuje, že ide o zoznam zostavený ruským ministerstvom zahraničných vecí, na ktorom sa nachádzajú predstavitelia západných štátov údajne používajúci nenávistný jazyk voči Rusku.

Na zozname sa napríklad nachádza aj nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz.

Mattarella ako prezident Talianska zastáva prevažne reprezentatívnu funkciu. Moskva však uviedla, že talianskeho prezidenta pridala na zoznam preto, že prirovnal inváziu Ruska na Ukrajinu k činom nacistického Nemecka.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová je počas prebiehajúcej vojny podporovateľkou Kyjeva a Taliansko tento mesiac usporiadalo konferenciu o obnove Ukrajiny. Od začiatku ruskej invázie do susednej krajiny vo februári 2022 prijalo Taliansko tisíce Ukrajincov utekajúcich pred touto vojnou. (TASR)

Rusi sa snažia odrezať hlavnú zásobovaciu cestu pre ukrajinské sily na pokrovskom fronte, ktorá vedie z mesta Dobropilľa. Podľa ukrajinskej skupiny vojenských analytikov DeepState sú ruské jednotky teraz asi sedem kilometrov od tejto cesty. Vojenské zdroje v rozhovore pre Ukrajinskú pravdu však uviedli, že k 29. júlu boli ruské sily spozorované len jeden a štvrť kilometra od cesty.

„Obávame sa, že to môže skončiť ako v Avdijivke alebo Vuhledare, kde sme držali pozície do posledného dňa a nakoniec sme stratili mestá aj vojakov," povedal veliteľ ukrajinskej jednotky.

V samotnom Pokrovsku, do ktorého Rusi prenikli asi pred týždňom, stále prebiehajú boje. (SITA, Ukrajinská pravda)

Informovala o tom ukrajinská armáda.

„Nepriateľ v utorok podnikol raketový útok na územie jedného z výcvikových stredísk pozemných síl,“ uviedla armáda na Facebooku. Neinformovala však, kde k útoku došlo.

Veľký počet obetí si ruské útoky vyžiadali aj počas predošlej noci. Pri sérii ruských útokov v noci na utorok zahynulo najmenej 25 civilistov a viac ako 70 osôb sa zranilo. Najviac ľudí zahynulo pri útoku na väzenie v meste Záporožie, pri ktorom prišlo o život 15 väzňov.

Podpredsedníčka ukrajinského parlamentu Olena Kondraťuková v utorok kritizovala prítomnosť predsedníčky hornej komory ruského zákonodarného zboru Valentiny Matvijenkovej. Predsedníčka ruskej Rady federácie sa na podujatí zúčastňuje napriek tomu, že sú na ňu uvalené sankcie zo strany Západu.

Kondraťuková uviedla, že z prítomnosti ruskej delegácie v Ženeve je „šokovaná“. „Osoby, na ktoré sa vzťahujú sankcie, sa nemôžu slobodne zúčastňovať na medzinárodných stretnutiach!“ napísala na Facebooku.

Obe predstaviteľky legislatívnych zborov sa zúčastňujú na šiestej svetovej konferencii predsedov parlamentov, ktorá sa koná v Ženeve viac ako tri roky od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Medziparlamentná únia (IPU), ktorá zvolala trojdňové stretnutie, naliehala na delegácie znepriatelených štátov, aby sa stretli, avšak bezvýsledne.

„Ako celosvetový zvolávateľ parlamentov by sme takéto stretnutie podporili, pretože si zakladáme na dialógu,“ povedal generálny tajomník IPU Martin Chungong. Novinárom povedal, že organizácia zriadila aj pracovnú skupinu zameranú na dosiahnutie mierového riešenia konfliktu na Ukrajine a „prinajmenšom obe strany s IPU hovoria“.

Kondraťuková však vyzvala účastníkov konferencie a rečníkov, aby bojkotovali všetky verejné podujatia s účasťou Matvijenkovej. „Akákoľvek spoločná fotografia alebo podanie ruky s ňou znamená postaviť sa na stranu agresora,“ povedala. (TASR)

Prezident Zelenskyj očakáva, že by mohla byť skompletizovaná už tento týždeň, píše DPA.

„Tento týždeň pribudne na účtoch ukrajinských výrobcov ďalších 400 miliónov eur, určené budú pre ukrajinské spoločnosti, pre našich ukrajinských výrobcov dronov,“ vysvetlil v pravidelnom večernom videopríhovore.

DPA pripomína, že Ukrajina sa v súčasnosti usiluje rozširovať vlastnú produkciu bezpilotných lietadiel. O investičnej dohode v súvislosti s výrobou dronov Kyjev rokuje aj so Spojenými štátmi.

Zelenskyj tiež vo videu upozornil, že v utorok Rusko pokračovalo v smrteľných útokoch na ciele naprieč Ukrajinou. K najvážnejšiemu došlo v meste Záporožie, kde Rusko zasiahlo väznicu. Pri vzdušnom útoku zahynulo 17 väzňov a ďalších 42 sa zranilo.

Útoky podľa Zelenského pokračujú aj napriek vyhláseniu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý skrátil svoju lehotu pre Rusko na ukončenie konfliktu na Ukrajine.

„Každý takýto ruský úder, každý akt ruského barbarstva v reakcii na výzvy sveta na zastavenie vojny dokazuje len jedno: nátlak je potrebný,“ deklaroval Zelenskyj.