Rusko prišlo v novembri o takmer 46-tisíc vojakov a techniku za vyše tri miliardy dolárov

Maďarský premiér Viktor Orbán po telefonáte s Trumpom potvrdil, že prípravy na summit USA - Rusko už prebiehajú.

Moskva sa podľa neho teraz ponáhľa, aby obnovila dialóg, keď počuje o strelách Tomahawk. Narážal tak výsledky dnešného telefonátu medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruskou hlavou štátu Vladimirom Putinom a tiež na ukrajinské snahy získať americké strely dlhého doletu Tomahawk.

"Na zajtra je plánované stretnutie s prezidentom Trumpom - a očakávame, že dynamika obmedzovania teroru a vojny, ktorá sa osvedčila na Blízkom východe, pomôže ukončiť ruskú vojnu proti Ukrajine. Putin rozhodne nie je odvážnejší ako Hamas alebo akýkoľvek iný terorista," napísal Zelenskyj v odkaze na Trumpom dojednané prímerie medzi Izraelom a Hamásom.

Ukrajinský prezident, ktorého Trump v piatok prijme v Bielom dome, tiež poznamenal, že nesmie existovať iná alternatíva ako mier a spoľahlivo garantovaná bezpečnosť. (ČTK)

Jeho kolega Jurij Vojtkevič bol ťažko zranený, uviedli ruské médiá s odvolaním sa na vyhlásenie ruskej štátnej spoločnosti Rossija segodňa. Jej súčasťou je štátna tlačová agentúra RIA Novosti, pre ktorú obaja novinári pracovali.

Zujev podľa agentúry TASS pôsobil na východe Ukrajiny od roku 2014, keď Moskva po zvrhnutí proruského prezidenta Viktora Janukovyča v Kyjeve anektovala ukrajinský polostrov Krym a v Donbase na východe krajiny podporila ozbrojené povstanie separatistov proti novej prozápadnej vláde v Kyjeve.

Údaje o počte novinárov, ktorí v konflikte na Ukrajine prišli o život od začiatku ruskej invázie vo februári 2022, sa líšia. UNESCO uvádza, že pri výkone svojho povolania na Ukrajine zahynulo 22 novinárov, francúzske mediálne odbory hovoria o 17 obetiach a RSF informuje o 14 zabitých. (ČTK)

V Bielom dome sa plánuje v piatok stretnúť s prezidentom Trumpom.

Zelenskyj pricestoval do USA len krátko po Trumpovom telefonáte  Putinom, ktorý uviedol, že dodanie rakiet Tomahawk Kyjevu by ohrozilo mierové riešenie konfliktu na Ukrajine.

Schôdzku so Zelenským naznačil samotný Trump už v utorok. Zelenskyj oznámil, že stretnutie je naplánované na 17. októbra vo Washingtone, kde sa pripojí k ukrajinskej delegácii vedenej premiérkou Julijou Svyrydenkovou a tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustemom Umerovom.

Zelenskyj na sieti X informoval, že v USA ho čakajú stretnutia s predstaviteľmi zbrojných a energetických spoločností, prípadne aj s kongresmanmi a senátormi.

Rokovania s Trumpom sa zamerajú na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany a možnosti úderov hlboko v ruskom vnútrozemí.

Zelenskyj uviedol, že Trumpovi počas telefonátov v uplynulých dňoch predostrel víziu o počte amerických rakiet Tomahawk, ktoré Ukrajina potrebuje na pokračovanie vojenských operácií proti Rusku. (TASR)

Povedal to novinárom Putinov poradca Jurij Ušakov. 

Telefonát Putina s Trumpom podľa Ušakova trval dve a pol hodiny. „Mimochodom, toto bol ich ôsmy telefonát,“ poznamenal Ušakov s tým, že iniciatíva na tento rozhovor vyšla z Kremľa.

„Počas tohto rozhovoru si vymenili množstvo informácií a zároveň to bolo veľmi otvorené a dôverné,“ zdôraznil poradca ruského prezidenta.

Ako pokračoval, Putin podrobne oboznámil Trumpa so svojím hodnotením vývoja „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine, kde majú podľa neho ruské jednotky strategickú iniciatívu na celej frontovej línii. „(Putin) pritom zdôraznil záujem Ruska na dosiahnutí mierového, politického a diplomatického riešenia,“ informoval Ušakov.

Prezidenti Ruska a USA sa podľa neho zhovárali aj o prípadnej dodávke výkonných amerických rakiet s plochou dráhou letu typu Tomahawk Ukrajine. Očakáva sa, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bude v piatok na stretnutí s Trumpom v Bielom dome žiadať práve o tieto ďalekonosné útočné strely.

„Putin zopakoval svoje stanovisko, že rakety Tomahawk nezmenia situáciu na bojisku, avšak výrazne poškodia vzťahy medzi našimi krajinami, nehovoriac o vyhliadkach na mierové urovnanie (konfliktu na Ukrajine),“ upozornil Ušakov.

„Trump povedal, že sa zajtra stretne so Zelenským a pri rokovaní s ním bude brať do úvahy postoje ruského prezidenta, ktoré vyjadril v dnešnom telefonáte,“ odpovedal Ušakov na novinársku otázku, či Trump o dodávke tomahawkov Ukrajine rozhodne už pred schôdzkou v Budapešti. 

Podľa Ušakova Trump počas telefonátu opakovane zdôrazňoval dôležitosť čo najskoršieho dosiahnutia mieru na Ukrajine. Zároveň vraj priznal, že tento ozbrojený konflikt je najťažší zo všetkých, ktoré vo funkcii prezidenta USA riešil. (TASR)

Oznámil prevádzkovateľ štátnej rozvodnej siete Ukrenerho. Dôvodom je zintenzívňovanie ruských útokov na energetickú sieť krajiny a klesajúce teploty.

Ruské sily vo štvrtok skoro ráno zaútočili na plynové zariadenia na východe Ukrajiny, čo spôsobilo rozsiahle narušenie siete.

Zelenskyj povedal, že Rusko cez noc vypustilo viac ako 300 útočných dronov – vrátane niektorých s kazetovou muníciou – a 37 rakiet. „Túto jeseň Rusi každý deň útočia na našu energetickú infraštruktúru,“ povedal.

„Vzhľadom na náročnú situáciu v energetickom systéme boli vo všetkých oblastiach Ukrajiny núdzovo prerušené dodávky prúdu,“ uvádza sa vo vyhlásení spoločnosti Ukrenerho.

Postupné výpadky prúdu sú navrhnuté tak, aby sa v celej krajine prideľovala elektrina, pričom miestne úrady apelujú na obyvateľstvo, aby obmedzilo spotrebu.

Ukrajinský prevádzkovateľ energetickej siete oznámil po štvrtkových útokoch núdzové výpadky prúdu v ôsmich oblastiach krajiny. Správy v médiách naznačovali, že pri nedávnych ruských útokoch bolo odstavených približne 60 percent ukrajinskej produkcie plynu a útoky na elektrárne vyradili dodávku elektriny pre státisíce ľudí. (TASR)

Informujú agentúry AP a Reuters s odvolaním sa na vyjadrenia amerického prezidenta po jeho telefonáte s Putinom.

Kedy sa stretnutie uskutoční, zatiaľ nie je jasné. Na budúci týždeň sa však majú stretnúť vysokopostavení zástupcovia Washingtonu a Moskvy.

"Som presvedčený, že dnešná telefonická konverzácia viedla k veľkému pokroku," napísal Trump, ktorý rozhovor označil za veľmi produktívny. Vyjadril presvedčenie, že mier na Blízkom východe, k dosiahnutiu ktorého mu ruský prezident zablahoželal, pomôže v snahe ukončiť vojnu na Ukrajine.

Na záver konverzácie, ktorú Trump už počas telefonátu označil za dlhú, sa prezidenti dohodli, že sa na budúci týždeň stretnú delegácie oboch strán. Tú americkú povedie minister zahraničia Marco Rubio. Kde sa rokovania uskutočnia, zatiaľ nie je jasné.

"Prezident Putin a ja sa potom stretneme na dohodnutom mieste, v Budapešti, v Maďarsku, aby sme zistili, či môžeme túto 'neslávnu' vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou ukončiť," vyhlásil Putin. Uviedol tiež Trump, ktorý chce v piatok o rozhovore s Putinom informovať ukrajinského prezidenta Zelenského, ktorého prijme v Bielom dome.

Vo svojom príspevku Trump tiež spomenul, že veľká časť konverzácie s Putinom sa točila okolo obchodu medzi Ruskom a USA po skončení vojny.

„Plánované stretnutie amerického a ruského prezidenta je skvelou správou pre mierumilovné národy sveta. Sme pripravení,“ reagoval maďarský premiér Viktor Orbán na platforme X. Na Facebooku zas skonštatoval, že je to ďalšia skvelá šanca na mier. „A to je ešte iba štvrtok!“ dodal.
(ČTK)

Popová skupina Stoptime hrala skladby kapiel známych svojím nesúhlasom s vojnou na Ukrajine.

Videá zverejnené na sociálnych sieťach zachytili, že hudobníci hrajú pred desiatkami ľudí, pričom niektorí diváci sa k spevu pridali, čo je na Rusko ojedinelý prejav nesúhlasu s vládnou politikou, informovala agentúra AFP.

Súd v Petrohrade však trojicu hudobníkov - speváčku Dianu Loginovovú (18), známu pod umeleckým menom Naoko, bubeníka Vladislava Leontieva a gitaristu Alexandera Orlova - vo štvrtok uznal za vinných z „narušenia verejného poriadku“ zorganizovaním „zhromaždenia viac ako 70 ľudí“.

Súd hudobníkom vytkol aj to, že ich pouličné vystúpenie malo negatívne dôsledky v podobe narušenia plynulosti pohybu chodcov a prístupu k vchodu do stanice metra, a odsúdil ich na 12 a 13 dní odňatia slobody.

Ruské médiá zároveň dodali, že speváčka Loginovová je vyšetrovaná pre údajnú diskreditáciu ruskej armády, čo je závažnejší trestný čin.

Toto obvinenie bolo v Rusku vznesené voči tisícom ľudí a stovky ich boli odsúdené na tresty odňatia slobody, často aj niekoľkoročné. AFP doplnila, že vo väzení alebo v exile sú už takmer všetci predstavitelia ruskej opozície. Verejná kritika vlády či vojny, ktorú Rusko vedie na Ukrajine, je v Rusku veľmi ojedinelá.