Putin je pripravený diskutovať s Trumpom o zmrazení vojny a prímerí
Putin je pripravený diskutovať s Trumpom o zmrazení vojny a prímerí. Vylučuje akékoľvek veľké územné ústupky.
Ruský líder trvá na tom, aby sa Kyjev vzdal ambícií vstúpiť do NATO. Pre agentúru Reuters to uviedlo päť ruských predstaviteľov blízkych Kremľu, ktorí si neželali byť menovaní.
Tieto zdroje tvrdia, že Kremeľ by mohol vo všeobecnosti súhlasiť so zmrazením konfliktu pozdĺž frontovej línie. Podľa nich existuje priestor na rokovania o presnom rozdelení štyroch oblastí na východe Ukrajiny - Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej. Ruské sily ich čiastočne okupujú a Moskva tvrdí, že tieto štyri regióny sú súčasťou Ruska.
Dvaja predstavitelia uviedli, že Rusko môže byť otvorené stiahnutiu svojich jednotiek z relatívne malých území v Charkovskej a Mykolajivskej oblasti ležiacich na severe, respektíve juhu Ukrajiny.
Loading
...Zároveň konštatovali, že rozhodnutie Bidena povoliť Ukrajine nasadenie amerických rakiet ATACMS do útokov na ciele vo vnútrozemí Ruska, by mohlo skomplikovať a oddialiť urovnanie konfliktu a posilniť požiadavky Moskvy.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že variant zmrazenia ukrajinského konfliktu Rusku nevyhovuje a zopakoval, že Putin je otvorený rokovaniam.
Reuters píše, že Rusko okupuje 18 percent územia Ukrajiny vrátane polostrova Krym, ktorý anektovalo v roku 2014, 80 percent Donbasu (Doneckej a Luhanskej oblasti), viac ako 70 percent Záporožskej a Chersonskej oblasti, ako aj necelé tri percentá Charkovskej oblasti a malú časť Mykolajivskej oblasti. Celkovo má pod kontrolou vyše 110 000 km2 ukrajinského územia. Ukrajinské sily v auguste obsadili asi 650 km2 ruskej Kurskej oblasti.
Podľa jedného zo zdrojov môže Putin na domácej scéne prezentovať dohodu o prímerí, podľa ktorej si Rusko ponechalo väčšinu územia Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti a most na Krym. O budúcnosti samotného Krymu sa podľa všetkých piatich zdrojov nediskutuje.
Jeden z predstaviteľov, oboznámený s diskusiami na najvyššej úrovni v Kremli, povedal, že Západ bude musieť prijať "tvrdú pravdu", že ani všetka podpora, ktorú poskytol Ukrajine, nemôže zabrániť Rusku vyhrať vojnu.
Na otázku, ako by mohlo vyzerať možné prímerie, sa dvaja ruskí predstavitelia odvolávali na návrh, ktorý bol takmer schválený v apríli 2022 po rokovaniach v Istanbule a o ktorom Putin hovoril ako o možnom základe pre dohodu. Podľa tohto návrhu, ktorý má k dispozícii agentúra Reuters, musí Ukrajina súhlasiť s trvalou neutralitou výmenou za medzinárodné bezpečnostné záruky od piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN - Veľkej Británie, Číny, Francúzska, Ruska a Spojených štátov.
Jeden z ruských predstaviteľov povedal, že k dohode nedôjde, pokiaľ Ukrajina nedostane bezpečnostné záruky.
Ukrajina územné ústupky odmieta a tvrdí, že akékoľvek mierové rozhovory by sa mali zakladať na jej desaťbodovom pláne, ktorý zahŕňa stiahnutie ruských síl z jej územia a úplnú územnú celistvosť. Jej predstavitelia pripustili, že niektoré územia by sa mohli vrátiť skôr prostredníctvom diplomatických rokovaní ako vojenskými prostriedkami. Kyjev tiež trvá na tom, že členstvo v NATO je jediným spôsobom, ako zabrániť ďalšej agresii Ruska. (TASR)
Ďalšie príspevky na tému: Vojna na Ukrajine
Sybiha označil dohodu o nerastných surovinách za dôležitý míľnik v partnerstve medzi Ukrajinou a USA. Čítaj ďalej
Trump očakáva, že dohoda o nerastoch s Ukrajinou môže USA priniesť príjmy vo výške viac ako 350 miliárd dolárov. Čítaj ďalej
Dve osoby prišli o život a ďalších päť utrpelo zranenia pri rozsiahlom ruskom dronovom útoku na mesto Odesa. Čítaj ďalej
Spojené štáty a Ukrajina podpísali dohodu o nerastných surovinách. Čítaj ďalej
V Moskve sa bude 20. septembra konať hudobná súťaž s názvom Intervízia, je ruským rivalom medzinárodnej Eurovízie. Čítaj ďalej
Ukrajinský rabín piesňou nabáda Trumpa bojovať v mene dobra a pomôcť Ukrajine dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier.
EÚ podľa Kallasovej pripravuje plán B na zachovanie sankcií Rusku v prípade, že USA upustia od mierových rokovaní. Čítaj ďalej
Estónsko dostalo šesť amerických salvových raketometov, ide o jeden z najväčších nákupov zbraní v krajine. Čítaj ďalej
