Zapojenie Severnej Kórey do vojny na Ukrajine by bola podľa Lukašenka eskalácia konfliktu

V sklade, kde sa údajne kompletizovali drony, sa v pondelok uskutočnila razia ruskej polície a príslušníkov špeciálnych služieb.

Sklad v meste Čeľabinsk na západe ázijskej časti Ruska lokalizovali pomocou záberov zverejnených ukrajinskou tajnou službou SBU po operácii nazvanej „Pavučina“, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Lokálna čeľabinská webová stránka 74.ru a ruskí vojnoví blogeri tvrdia, že nájomcovia a prenajímatelia priestorov boli zadržaní. Oficiálne táto informácia nebola potvrdená.

Zelenskyj však predtým uviedol, že všetci Ukrajinci zapojení do operácie Pavučina opustili ruské územie ešte pred jej začiatkom.

Oficiálne nateraz nie je potvrdená ani správa o pátraní po majiteľovi nákladných áut použitých pri dronových útokoch, ktorým je údajne 37-ročný muž pôvodom z ukrajinského mesta Žytomyr žijúci v Čeľabinskej oblasti.

Šéf SBU Vasyľ Maľuk v statuse na Telegrame označil operáciu Pavučina za bezprecedentnú a jedinečnú. Uskutočnila sa súčasne v troch časových pásmach a bola z logistického hľadiska mimoriadne zložitá.

Jej príprava aj priebeh však podľa Maľuka boli v súlade so zákonmi a pravidlami vedenia vojny a aj jej ciele sú „absolútne legitímne, lebo „šlo o vojenské letiská a lietadlá, ktoré bombardujú ukrajinské mestá obývané civilistami.“

„Z našej strany dochádza k skutočnej demilitarizácii Ruskej federácie, pretože ničíme vojenské ciele. A naše útoky budú trvať presne tak dlho, ako Ruská federácia terorizuje Ukrajincov raketami a šáhidmi (dronmi iránskeho typu),“ varoval Maľuk.

Aj preto na platforme Telegram v pondelok koluje video nasnímané v blízkosti obce Srednij, ktorá sa nachádza asi osem kilometrov od leteckej základne Belaja - jedného z terčov útoku v rámci operácie Pavučina. Žena, ktorá dané video natáčala, do záberu hovorí o niekoľkokilometrovej kolóne nákladných vozidiel odstavených na krajnici kvôli ich kontrolám políciou a bezpečnostnými zložkami.

Iné zverejnené video ešte z nedele zachytáva niekoľko mužov, ktorí si na parkovisku všimli, ako sa otvára nákladný priestor odstaveného kamióna, a snažili sa silou zablokovať otvárací mechanizmus a zabrániť vzletom dronov. Igor Kobzev, gubernátor Irkutskej oblasti, kde k tomu došlo, navrhol odmeniť týchto všímavých občanov.

Ruskí protivojnoví blogeri v súvislosti s operáciou Pavučina hovoria aj o karme a spomínajú aj potopenie raketového krížnika Моskva, vlajkovej lode ruskej Čiernomorskej flotily, v apríli 2022 a pripomínajú, aká dôležitá bola táto udalosť pre Ukrajinu a jej sympatizantov. (TASR)

Ukrajinskú delegáciu vedie šéf rezortu obrany Rustem Umerov, ruskú blízky spolupracovník ruského prezidenta Vladimira Putina Vladimir Medinskij.

Delegácie Kyjeva a Moskvy sa stretávajú v paláci Čiragan na brehu Bosporského prielivu za účasti tureckých predstaviteľov. Podľa očakávaní si vymenia memorandá, ktoré načrtávajú ich predstavu mierového ukončenia prebiehajúcej vojny na Ukrajine.

Ukrajina tento dokument zverejnila vopred a žiadala rovnaký krok od Ruska, ktoré tak napokon nespravilo.

Ukrajinskí a ruskí predstavitelia si pri príchode podľa zdroja TASS nepodali ruky.

„Celý svet sa pozerá,“ vyhlásil na úvod rozhovorov ich predsedajúci, turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan. Taktiež vyjadril presvedčenie, že toto stretnutie prinesie „konkrétne“ výsledky a priblíži všetky strany k mieru.

Dúfa, že delegácie budú tiež hovoriť o ďalšej výmene vojnových zajatcov, prípadne aj o prípravách na stretnutie hláv oboch štátov.

Zelenskyj v pondelok z litovského Vilniusu odkázal, že pre Ukrajinu je veľmi dôležité bezpodmienečné prímerie a humanitárne otázky. Zdôraznil však, že kľúčové otázky môžu vyriešiť iba lídri. Túto možnosť Kremeľ opakovane odmietol a uviedol, že stretnutie prezidentov by sa mohlo uskutočniť až po tom, čo rokovacie delegácie dosiahnu širšie dohody.

Prvé priame rusko-ukrajinské rokovania po viac ako troch rokoch sa v Istanbule konali 16. mája. (SME)

Ruská armáda v máji 2025 obsadila 507 štvorcových kilometrov po tom, ako v apríli získala 379 štvorcových kilometrov a v marci 240 štvorcových kilometrov.

V máji 2025 sa ruský postup opäť zameral na Donecku oblasť, kde ruská armáda dobyla takmer 400 štvorcových kilometrov. Ukrajinské jednotky v máji nezískali žiadne územie.

Od júna 2024 do mája 2025 Rusko získalo celkovo 5 107 štvorcových kilometrov, čiže menej ako jedno percento ukrajinského územia pred vojnou. Koncom mája tohto roka Rusko úplne alebo čiastočne kontrolovalo takmer 19 percent ukrajinského územia pred vojnou vrátane Krymu a Donbasu.

Podobná situácia ako na jar tohto roka bola na fronte aj pred rokom. Ruskí vojaci vlani v máji obsadili 449 štvorcových kilometrov po tom ako v apríli dobyli 111 štvorcových kilometrov a v marci 50 štvorcových kilometrov. (SITA)

Vyjadril sa tak pred samitom lídrov Bukureštskej deviatky (B9) v litovskom Vilniuse.

Zelenskyj deklaroval, že ak bude Rusko podkopávať rokovania v Istanbule a nedôjde na nich k žiadnemu prelomu, budú potrebné ďalšie sankcie.

„Nie som si istý, či sú Rusi pripravení na produktívne stretnutia. Pre nás je veľmi dôležité bezpodmienečné prímerie a humanitárne otázky, najmä návrat unesených ukrajinských detí a výmena vojnových zajatcov,“ uviedol Zelenskyj, ktorý upozornil, že Ukrajina urobí všetko preto, aby sa domov dostali aj väznení civilisti, novinári a politickí väzni.

Na rokovaniach vo Vilniuse sa okrem lídrov východného krídla NATO zúčastňujú na pozvanie Litvy aj predstavitelia severských spojencov - Dánska, Fínska, Švédska, Nórska a Islandu. Prítomný je aj generálny tajomník NATO Mark Rutte a Zelenskyj. Slovensko zastupuje prezident Peter Pellegrini. (TASR)

„Strany sa pred dnešným stretnutím ruskej a ukrajinskej delegácie dohodli na svojich pozíciách,“ informoval hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj.

Členovia ukrajinskej delegácie - vrátane námestníka ministra zahraničných vecí Serhija Kyslyciu - podľa Tychého podrobne informovali svojich európskych partnerov o programe rokovaní, ktorý zahŕňa diskusiu o organizácii stretnutia prezidentov Ruska a Ukrajiny, úplnom prímerí vo vojne na Ukrajine a humanitárnych opatreniach.

Rokovania sa uskutočnia popoludní v paláci Čiragan na brehu Bosporského prielivu. Ruskú delegáciu vedie blízky spolupracovník ruského prezidenta Vladimira Putina Vladimir Medinskij.

Podľa AFP sa očakáva, že obe strany si vymenia plány o tom, ako chcú ukončiť vojnu rozpútanú Ruskom na Ukrajine - najväčší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.

Zdroj ukrajinskej delegácie pre AFP uviedol, že ukrajinská strana prišla do Istanbulu „s jasným programom a pripravenosťou podniknúť veľké kroky smerom k mieru“.

V písomnom vyjadrení pre AFP zdroj dodal, že Rusko stále neposkytlo Ukrajine, Spojeným štátom ani Turecku svoj plán, ako zastaviť boje.

„Ak prišli s flexibilitou podniknúť skutočné kroky smerom k mieru, z našej strany sme pripravení. Ak sú pripravení ísť ďalej, nielen opakovať tie isté predchádzajúce ultimáta, potom dnes môžu prísť dobré a veľké správy,“ doplnil zdroj. (TASR)

Vo svojom vyhlásení označil Poľsko za kľúčového aktéra regionálnej a európskej bezpečnosti.

Zelenskyj zdôraznil, že Poľsko bolo a zostáva oporou obrany slobody a dôstojnosti národov a zároveň silným hlasom spravodlivosti. Vyzdvihol význam spoločného posilňovania pozícií európskych krajín na globálnej scéne ako prostriedku k dosiahnutiu trvalého mieru.

„Teším sa na pokračujúcu plodnú spoluprácu s Poľskom a osobne s prezidentom Nawrockým,“ napísal Zelenskyj. (TASR)

Podľa britskej stanice BBC to potvrdil hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj.

Stretnutie ukrajinskej a ruskej delegácie je naplánované na druhú polovicu dňa, spresnil Tychyj.

Ruská delegácia vedená asistentom ruského prezidenta Putina Vladimirom Medinským pricestovala do Istanbulu v nedeľu večer.

Rokovania sa uskutočnia v paláci Čiragan na brehu Bosporského prielivu. Podľa ruskej agentúry TASS by sa mali začať o 12.00 h SELČ.

V rámci prvého kola rokovaní v polovici mája sa obe strany dohodli na veľkej výmene vojnových zajatcov a na výmene dokumentov o tom, ako by mohla vyzerať ich vízia mierovej dohody.

Turecký denník Hürriyet na svojom webe v pondelok napísal, že Rusko oznámilo, že memorandum o svojich podmienkach predloží až priamo na rokovaniach.

Ukrajina medzičasom deklarovala, že ruskej strane navrhne prímerie v trvaní najmenej 30 dní, po ktorom má nasledovať návrat všetkých zajatcov zadržiavaných oboma stranami a ukrajinských detí odvlečených na územie ovládané Ruskom.

Následne by sa malo uskutočniť stretnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.

Zelenskyj posledný bod ukrajinského plánu ozrejmil tým, že „kľúčové otázky môžu vyriešiť iba lídri.“ Kremeľ túto možnosť opakovane odmietol a uviedol, že stretnutie Putina a Zelenského by sa mohlo uskutočniť až po tom, čo rokovacie delegácie dosiahnu širšie dohody. Rusko pritom počas celej vojny spochybňuje Zelenského legitimitu. Putin v marci vyhlásil, že Zelenskyj by moc na Ukrajine mal pod dohľadom OSN odovzdať prechodnej vláde, ktorá by zorganizovala voľby.

Moskva tvrdí, že sa chce zaoberať „základnými príčinami“ konfliktu – tento pojem používa na označenie kombinácie rôznorodých požiadaviek vrátane obmedzenia ukrajinskej armády, zákazu vstupu Ukrajiny do NATO a rozsiahlych územných ústupkov.

Kyjev a Západ tieto výzvy odmietli a označili útok Ruska na Ukrajinu za imperiálne zaberanie cudzích území, konštatoval denník Hürriyet. (TASR)