Ruské útoky v Doneckej i Záporožskej oblasti si vyžiadali šesť obetí na životoch

Zelenskyj večer na sociálnej sieti uviedol, že vo štvrtok bude osobne v Turecku, aby sa zúčastnil na rokovaniach s ruským vládcom Vladimirom Putinom. Očakáva, že od pondelka začne platiť bezpodmienečné prímerie, predstavujúce nevyhnutný základ pre diplomaciu.

"Očakávame, že zajtra bude uzavreté prímerie - úplné a trvalé, ktoré poskytne nevyhnutný základ pre diplomaciu. Nemá zmysel zabíjanie naťahovať. A na Putina budem čakať vo štvrtok v Turecku. Osobne. Dúfam, že tentoraz Rusi nebudú hľadať dôvody, prečo nemôžu," napísal Zelenskyj na Telegrame.

„Ruský prezident Putin nechce dohodu o prímerí s Ukrajinou, chce sa však stretnúť vo štvrtok v Turecku na rokovaniach o možnom ukončení KRVIPRELIEVANIA. Ukrajina by s tým mala OKAMŽITE súhlasiť,“ napísal Trump.

Kyjev podľa neho bude takto aspoň bude schopný zistiť, či je dohoda možná, v opačnom prípade „budú európski lídri a USA vedieť, ako sa veci majú, a môžu podľa toho postupovať“.

„Začínam pochybovať, že Ukrajina uzavrie dohodu s Putinom, ktorý je príliš zaneprázdnený oslavami víťazstva v druhej svetovej vojne, ktorú by bez Spojených štátov amerických nebolo (ani zďaleka!) možné vyhrať,“ konštatoval šéf Bieleho domu. (TASR)

Tie boli naplánované na pondelok na úrovni expertov a mali sa týkať jazykových práv maďarskej menšiny v Zakarpatskej oblasti na západe Ukrajiny. Stalo sa tak po tom, ako ukrajinská tajná služba SBU v piatok ohlásila, že odhalila maďarskú špionážnu sieť v Zakarpatskej oblasti, a obe krajiny si navzájom vyhostili diplomatov. Maďarsko-ukrajinské vzťahy sú už dlhšie napäté, Budapešť udržiava vzťahy s Moskvou a odmieta vojenskú pomoc Ukrajine, ktorá čelí ruskej vojenskej agresii.

Námestník Magyar uviedol, že ešte na konci apríla sa dohodol s podpredsedníčkou ukrajinskej vlády Olhou Stefanišynovou na oživení bilaterálnych rokovaní o jazykových právach maďarskej menšiny v Zakarpatí. Rozhovory sa mali konať 12. mája, ale Budapešť ich musela zrušiť kvôli dianiu v posledných dňoch, ktoré bráni čestným a konštruktívnym rokovaniam v takej dôležitej a citlivej otázke, akou sú práva menšiny, uviedol maďarský diplomat.

Ochotu Kyjeva vyriešiť problémy podľa neho spochybňuje skutočnosť, že tri dni pred dôležitým rokovaním Ukrajina urobila verejný rozruch okolo obvinenia zo špionáže. "Uvidíme, čo sa bude diať v najbližších dňoch. Zostávame otvorení dialógu," dodal Magyar. (ČTK)

„Ako prezident Trump opakovane povedal, zastavte zabíjanie!! Najprv bezpodmienečné 30-dňové prímerie a počas neho prejdite na komplexné mierové rokovania. Nie naopak," vyhlásil na sociálnej sieti X osobitný splnomocnenec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu.

Už v sobotu Kellogg naznačil, že proces ukončenia rusko-ukrajinskej vojny sa začne komplexným 30-dňovým prímerím. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však odmietol Kelloggov návrh na 30-kilometrovú demilitarizovanú zónu pozdĺž súčasnej línie kontaktu ako nereálny.

Ruský líder sa podľa hovorkyne jasne vyjadril, že najprv sa majú konať rokovania o "základných príčinách" konfliktu a až počas rozhovorov bude možné rokovať o prímerí.

Rusko za "základné príčiny" konfliktu označuje snahu Ukrajiny vstúpiť do NATO a politický systém, ktorý vznikol na Ukrajine po prozápadnej revolúcii v roku 2014. Ukrajina a jej západní spojenci pokladajú tieto ruské tvrdenia za útok na suverenitu krajiny; okrem toho Charta OSN zaväzuje všetky krajiny riešiť rozpory mierovou cestou, a nie vojnou, napísal server BBC News.

Uviedla to ukrajinská skupina vojenských analytikov DeepState, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.

V prvý deň „prímeria“ ruská armáda na Ukrajine podnikla 193 útočných akcií. Na druhý deň ich bolo 196 a na tretí deň sa odohralo 161 ruských útokov. V apríli pritom Rusi na fronte v priemere útočili 155-krát denne.

„Takmer na žiadnom z frontov nebolo nijaké prímerie," konštatovali vojenskí analytici. Pokoj zbraní „sa vyskytol len v ojedinelých prípadoch, to je všetko," dodali. (SITA)

„Od Moskvy očakávame, že pristúpi na prímerie, ktoré umožní skutočné rozhovory,“ uviedol Merz v Berlíne. „Najprv musia zmĺknuť zbrane, potom sa môžu začať rokovania,“ dodal.

Ukrajina s takýmto postupom bez námietok súhlasila, pripomenul. „Keď ruská strana teraz signalizuje pripravenosť na rokovania, je to spočiatku dobré znamenie. Zďaleka to však nestačí,“ upozornil Merz. V podobnom duchu sa v nedeľu vyjadril aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.