Trump sa rozhodol stretnúť sa v New Yorku so Zelenským

Uviedol to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že ruský prezident sa na podujatí zúčastní, no podľa Moskvy zatiaľ nie je zrejmé, či tak spraví aj americký prezident.

„Viete, že sa pripravujeme na cestu do Pekingu, náš prezident sa pripravuje na túto cestu... Ale nepočuli sme, že by sa tam, do Pekingu, chystal aj prezident Trump,“ odpovedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku, či by sa obaja lídri mohli stretnúť, prípadne aj s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

„Ak sa stane, že (Trump) tam bude, potom, samozrejme, nemôžeme vylúčiť, že sa otvorí otázka účelnosti uskutočnenia stretnutia,“ dodal Peskov.

Denník The Times minulý týždeň informoval, že Čína sa pripravuje na usporiadanie summitu medzi Trumpom a Putinom, pripomína Reuters.

Putin sa s Trumpom od jeho januárového návratu do Bieleho domu rozprávali podľa Reuters najmenej šesťkrát. Kremeľ sa vyslovil za ich osobné stretnutie, ktoré by si však vyžadovalo dôkladnú prípravu, aby prinieslo výsledky. (TASR)

Zariadenie v priemyselnom parku Alabuga neďaleko Kazane v Tatarstanskej oblasti je jedným z hlavných výrobných centier Ruska, ktoré mu umožňuje od mája vyrobiť mesačne údajne 5 200 útočných dronov a návnad typu Šahíd.

„Toto je najväčší a najtajnejší závod na svete. Pôvodný plán výroby bol niekoľko tisíc. Teraz vyrábame deväťkrát viac, ako sme plánovali,“ povedal pre televízny kanál Zvezda predstaviteľ Timur Šagivaliev, generálny riaditeľ špeciálnej ekonomickej zóny Alabuga.

Ruské štátne médiá zverejnili zábery, na ktorých tínedžeri zostavujú drony v zariadení a poukazujú na náborový program zameraný na študentov miestnych technických vysokých škôl vo veku už od 15 rokov.

„Všade, kam sa pozriete, tu pracujú mladí ľudia,“ hovorí hlas vo videu Zvezdy, zatiaľ čo desiatky tínedžerov vyrábajú súčiastky dronov a pracujú na počítačoch.

Závod v Jelabuge bol predtým niekoľkokrát terčom útokov ukrajinských dronov. Posledný útok sa údajne stal 15. júna.

Závod v Jelabuge, ktorý bol spustený v roku 2023, je podľa záberov televízie Zvezda vybavený zlievarňami kovov, kováčskymi dielňami a vlastnými montážnymi linkami. Údajne používa diely dodávané z Iránu cez Kaspické more a rieku Kama.

Dron Geran-2 s dĺžkou 3,5 metra a 50 kilogramovou hlavicou má dolet 1 800 kilometrov a môže dosiahnuť rýchlosť 300 km/h.

Odhaduje sa, že každá jednotka bude stáť len 35 000 až 49 000 dolárov.

Šéf maďarskej diplomacie rokoval s námestníkom ruského ministra energetiky Pavelom Sorokinom a srbskou ministerkou energetiky Dubravkou Dedovičovou o výstavbe nového ropovodu. Následne oznámil, že ropovod medzi Maďarskom a Srbskom by mohol byť v prevádzke už v roku 2027.

Šéf maďarskej diplomacie povedal, že rozhodnutia v Bruseli „opakovane podkopávajú európsku energetickú bezpečnosť. Chcú, aby sme prestali používať ruskú ropu alebo zemný plyn, chcú uzavrieť dopravné trasy.“

„Nemali by sme uzatvárať dopravné trasy, nemali by sme Európu odrezať od zdrojov, ale skôr by sme mali otvoriť nové zdroje pre európske dodávky energie a vybudovať nové potrubia,“ dodal s poznámkou, že by to mohlo znížiť ceny energií. Plánovaný ropovod by mohol mať podľa neho kapacitu päť miliónov ton ročne.

Európska komisia sa pred dvoma mesiacmi rozhodla ukončiť nákup ruských energií do roku 2027. Argumentovala, že „teraz je čas, aby Európa úplne prerušila svoje energetické väzby s nespoľahlivým zdrojom. Taktiež nechceme, aby cena energie prichádzajúcej na náš kontinent pokrývala náklady na agresívnu vojnu proti Ukrajine“, píše server 444.hu. (TASR)

V porovnaní s predchádzajúcou správou zo začiatku júla pribudli na zoznam mŕtvych mená 2 436 ruských vojakov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Žurnalisti upozorňujú, že skutočné čísla sú pravdepodobne podstatne vyššie, keďže ich overené informácie pochádzajú z verejných zdrojov, ako sú nekrológy, príspevky príbuzných, správy regionálnych médií či vyhlásenia miestnych úradov.

Potvrdený počet mŕtvych podľa médií zahŕňa 32 100 dobrovoľníkov, 17 800 naverbovaných väzňov, 13-tisíc mobilizovaných vojakov a takmer 5 400 dôstojníkov.

Ukrajinský generálny štáb odhaduje, že k 21. júlu Rusko od začiatku vojny stratilo na Ukrajine 1 043 160 vojakov. Tieto čísla sú do značnej miery v súlade s odhadmi západných spravodajských agentúr. (SITA)

Povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý očakáva ešte „veľa diplomatickej práce“.

„Vyzývame na tretie kolo rokovaní. Len čo dôjde ku konečnej dohode o termíne, budeme vás okamžite informovať,“ povedal novinárom Peskov.

„Existuje náš návrh memoranda a existuje návrh memoranda Ukrajiny. Vymeníme si naše názory a budeme rokovať o týchto dvoch návrhoch, ktoré sú v súčasnosti diametrálne odlišné. Je pred nami ešte veľa diplomatickej práce,“ konštatoval.

Hovorca Kremľa uviedol, že Rusko bude na prípadných rokovaniach zastupovať rovnaká delegácia ako predtým, vedená asistentom ruského prezidenta Vladimira Putina Vladimirom Medinským.

Okrem neho boli súčasťou ruského tímu námestník ministra zahraničných vecí Michail Galužin, námestník ministra obrany Alexandr Fomin, riaditeľ vojenskej rozviedky GRU Igor Kosťukov a niekoľko expertov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu uviedol, že Kyjev navrhol Moskve ďalšie kolo mierových rozhovorov tento týždeň, a dodal, že v ňom chce rokovania urýchliť.

Moskva a Kyjev dosiaľ viedli dve kolá rokovaní v tureckom Istanbule 16. mája a 2. júna, ktoré viedli k výmene tisícov vojnových zajatcov a pozostatkov padlých vojakov. Strany však smerom k prímeriu alebo dohode o zastavení bojov nedosiahli väčší pokrok, pripomína agentúra Reuters. (TASR)

"V Kyjeve horela materská škola spolu s obytnými budovami a ďalšou civilnou infraštruktúrou. V Charkove, Ivano-Frankivsku a tejto oblasti boli poškodené tiež bytové domy. Zranenia utrpelo 15 ľudí, vrátane 12-ročného chlapca. Zahynuli dvaja ľudia,“ oznámil prezident Ukrajiny.

Ruské drony boli zostrelené nad Sumskou, Chmelnickou, Kirovohradskou, Mykolajivskou, Poltavskou a Chersonskou oblasťou.

Zelenskyj doplnil, že počas noci Rusko odpálilo viac ako 420 dronov a viac ako 20 rakiet vrátane balistických. Útoky pokračovali celú noc a ráno. Ráno sa drony Šahíd zamerali na Charkovskú oblasť.

Na boj proti útoku boli nasadené mobilné palebné tímy, lietadlá, jednotky elektronického boja, personál letectva a stíhacie drony.

„Zostrelili sme mnoho cieľov, ale bohužiaľ nie všetky. Preto musíme naďalej rozširovať naše obranné schopnosti, ktoré nás môžu ochrániť pred rozsiahlymi útokmi,“ doplnil Zelenskyj.

Ako uviedlo twitterové konto Clash Report, v rozhovore pre Fox News to povedal republikánsky senátor Lindsey Graham.

„Trump sa chystá zaviesť clá na tých, ktorí kupujú ruskú ropu: Čínu, Indiu a Brazíliu,“ poznamenal politik. Podľa neho tieto štáty nakupujú približne 80 percent lacnej ruskej ropy, čím podporujú vojenskú mašinériu Moskvy.

„Putin, teraz si na rade ty, Donald Trump je Scotty Scheffler (americký golfista a olympijský víťaz) americkej politiky a zahraničnej diplomacie a nakope ti zadok,“ dodal Graham.

Trump už skôr vyhlásil, že zavedie sekundárne clá na Rusko, ktoré by mohli dosiahnuť úroveň 100 percent, ak sa do 50 dní nedosiahne mierová dohoda s Ukrajinou. Trump to povedal v pondelok 14. júla, koniec ultimáta by tak malo nastať 2. septembra.

Indický minister ropného priemyslu Hardeep Singh Puri vyjadril presvedčenie, že ak USA uvalia sekundárne sankcie, Naí Dillí nájde alternatívu k ruskej rope.

Európski spojenci Kyjeva by posilnenie ukrajinského vzdušného priestoru chceli stihnúť v priebehu 50-dňovej lehoty, ktorú dal americký prezident Trump Rusku na to, aby začalo vyjednávať o prímerí.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trumpovo ultimátum: Od päťdesiatich dní pre Putina experti neočakávajú nič dobré Čítajte 

„Ako členovia kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny musíme zintenzívniť svoju činnosť na vyzbrojovanie Ukrajiny a prinútiť ruského prezidenta Putina sadnúť za rokovací stôl,“ uvádza vo vyhlásení britský minister obrany John Healey.

Donald Trump 15. júla vyhlásil, že ak sa do 50 dní Rusko nezaviaže k mierovej dohode, zavedie clá na Rusko aj jeho spojencov. Healey a nemecký minister obrany Boris Pistorius budú 21. júla predsedať virtuálnemu stretnutiu Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny.

S využitím finančných prostriedkov vo výške 170 miliónov eur z Nemecka sa obe krajiny chystajú získať pre Ukrajinu dodatočnú muníciu protivzdušnej obrany.

Londýn poslal Ukrajine v posledných dvoch mesiacoch systémy protivzdušnej obrany a muníciu v hodnote 173 miliónov eur, uviedlo britské ministerstvo obrany. (Kyiv Independent)