Krymský most bude treba zbúrať, uviedla Ukrajina

Referuje o tom web united24media.com.

„Rusko v súčasnosti vynakladá na vojnu približne 32 % svojho štátneho rozpočtu, čo je viac ako dvojnásobok oproti obdobiu pred inváziou,“ uviedol predstaviteľ na okraji samitu NATO v holandskom Haagu. Zatiaľ čo vojenský priemysel rastie, civilná ekonomika čelí nedostatku pracovnej sily, preťaženej kapacite a rezervný fond Ruska klesol zo 150 na 37 miliárd dolárov.

„Rusko vymieňa dlhodobé ekonomické zdravie za krátkodobé vojenské výdavky,“ konštatoval predstaviteľ s tým, že rast HDP sa spomalil zo 4 % v roku 2024 na tohtoročné približne 1 % a ruskí predstavitelia už pripúšťajú riziko recesie. Napriek týmto problémom je Kremeľ podľa NATO naďalej schopný financovať vojnu „aspoň niekoľko ďalších rokov“.

NATO zároveň v utorok oznámilo investíciu 40 miliónov dolárov do satelitných a digitálnych komunikačných systémov pre ukrajinské obranné sily, ktoré majú zlepšiť bezpečné spojenie, koordináciu na bojisku a digitálnu odolnosť.

Podľa ukrajinského ministerstva obrany podpora zahŕňa satelitné rádiá, trackery a softvér, pričom celková hodnota príspevkov má v najbližších mesiacoch presiahnuť 75 miliónov dolárov. (SITA)

Duda povedal, že aliančné manévre v Poľsku sa uskutočnia v rovnakom čase ako cvičenie Zapad. Spresnil, že o tejto iniciatíve diskutoval s ministrom obrany Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom, ktorý mu potvrdil, že pozvánky boli rozoslané všetkým členským štátom Aliancie a záujem o účasť je značný.

Prezident vyjadril očakávanie, že Poľsko privíta široké zastúpenie spojeneckých síl.

Najvyšší ústavný činiteľ Poľska zároveň pripomenul, že po predchádzajúcich cvičeniach Zapad Rusko začalo vojnu proti Ukrajine. Zdôraznil preto potrebu demonštrovať pripravenosť a odhodlanie brániť vlastné územie. „Dnes treba veľmi jasne ukazovať našu pripravenosť, našu silu, to, že to neberieme na ľahkú váhu, sme pevní a že tu stojíme a sme pripravení brániť naše územie," povedal.

Duda tiež komentoval rozhodnutie bieloruského ministerstva obrany o presune cvičení Zapad-2025 hlbšie do vnútrozemia krajiny. Podľa neho by ich vzdialenie od hraníc NATO a Európskej únie, ako aj prípadné zmenšenie rozsahu, mohlo znamenať pozitívny signál - že Rusko ani Bielorusko nemajú agresívne úmysly.

Minister obrany Kosiniak-Kamysz už skôr oznámil, že reakciou Poľska na cvičenie Zapad budú tzv. divízne cvičenia, ktoré zahŕňajú väčšinu vojakov a jednotiek veľkej taktickej formácie. Hlavnou zložkou má byť 18. mechanizovaná divízia, ktorá má až niekoľko desiatok tisíc vojakov.

Pokiaľ ide o Ukrajinu, Duda uviedol, že všetci lídri na summite v Haagu jednoznačne deklarovali potrebu jej ďalšej podpory. Zdôraznil, že Rusko nesmie túto vojnu vyhrať a že budúcnosť Ukrajiny vidí v transatlantickej komunite.

„Veľmi jasne som povedal, že Rusko nemôže vyhrať túto vojnu, že budúcnosť Ukrajiny - hlboko v to verím - je budúcnosť transatlantická," dodal. Vyjadril tiež presvedčenie, že novozvolený prezident Karol Nawrocki bude pokračovať v jeho politike vo vzťahu k Ukrajine. (TASR)

Maďarský premiér Viktor Orbán pred príletom do Haagu uviedol, že proti Zelenského prítomnosti na pracovných stretnutiach sa postavili lídri Maďarska, Slovenska, Turecka a Spojených štátov.

Pellegrini po summite zdôraznil, že Orbánovo vyhlásenie ho prekvapilo. Uviedol, že on osobne, minister zahraničných vecí, minister obrany ani veľvyslanec SR pri NATO netlmočili takúto požiadavku.

Hlava štátu upozornila, že už na summite Bukureštskej deviatky (B9) generálny tajomník NATO Mark Rutte oznámil, že tohtoročný summit nebude o vojne na Ukrajine, ale bude sa týkať iba otázok budúceho fungovania Aliancie. Podotkol, že na zasadnutí Severoatlantickej rady sa nezúčastnili zástupcovia žiadnych tretích krajín.

Minister obrany Robert Kaliňá podotkol, že v záverečnom stanovisku summitu NATO nefigurovala Ukrajina. Nebolo podľa neho plánované ani zasadnutie Rady NATO - Ukrajina. (TASR)

Prvé stretnutie so šéfom Bieleho domu od apríla, ktoré trvalo asi 50 minút, označil Volodymyr Zelenskyj za uspokojivé.

Za veľmi dobrú označil schôdzku aj Trump, povedal však, že o možnostiach prímeria s Ruskom reč nebola.

Americký prezident dodal, že sa chce porozprávať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, aby prebrali možnosti ukončenia vojny na Ukrajine.

"Prebrali sme všetky naozaj dôležité témy," uviedol po schôdzke Zelenskyj na sieti X. Jeho zámerom bolo podľa informácií agentúry AFP najmä hovoriť s Trumpom o možnom rozšírení sankcií proti Rusku a o ďalších dodávkach zbraní Kyjevu.

Trump vyhlásil, že jeho prvé stretnutie so Zelenským od konca apríla "nemohlo byť lepšie". Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej agresii a Trump sa od svojho januárového nástupu do funkcie snaží docieliť ukončenie vojny. Kým Zelenskyj už skôr súhlasil s vyhlásením bezpodmienečného prímeria, Putin si kladie množstvo podmienok a podľa mnohých analytikov o rýchly koniec vojny neusiluje.

"Podľa mňa je skvelá chvíľa to ukončiť. Budem hovoriť s Vladimirom Putinom, aby som videl, či to môžeme ukončiť," povedal Trump po rokovaní s ukrajinským prezidentom.

Keď sa ho novinári pýtali, či USA tento rok poskytnú podporu Ukrajine popri pomoci v hodnote piatich miliárd dolárov od ostatných spojencov, Trump túto možnosť nevylúčil. „Uvidíme, čo sa stane. Putin skutočne musí ukončiť túto vojnu, ľudia zomierajú v takej miere, akú sme ešte nezažili,“ povedal Trump.

Na otázku ukrajinskej novinárky stanice BBC, či sú Spojené štáty pripravené predať Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot, Trump odpovedal, že zistí, či USA môžu nejaké sprístupniť. Priznal, že „je veľmi ťažké ich získať“. „Tiež ich potrebujeme. Poskytovali sme ich Izraelu a sú veľmi účinné, stopercentne účinné,“ odpovedal Trump. (ČTK, TASR)

Šutaj Eštok je presvedčený, že s ministrom obrany Robertom Kaliňákom to vidia „úplne rovnako“. Minister to v reakcii na novinársku otázku vyhlásil na stredajšej tlačovej konferencii.

„Hovorím to ako predseda Hlasu, že s tým mám zásadný problém a som proti tomu, aby sa budúci rok kúpil čo i len jeden náboj navyše. Ak majú ísť výdavky smerom na obranu, tak to musia byť duálne výdavky. To musia byť mosty, cesty, nemocnice, ochrana kritickej infraštruktúry a vnútorná ochrana našich systémov. Nie ďalšie stíhačky, tanky a nič podobné. Hovorím to v úvodzovkách, ale som presvedčený o tom aj z tých debát, ktoré mám s pánom ministrom obrany, že to vidí úplne rovnako,“ uviedol.

Trump a Pellegrini hovorili spolu o spolupráci pri prípadnej výstavbe nového jadrového bloku na Slovensku. Popri summite NATO bilaterálne rokoval aj s britským premiérom Keirom Starmerom, ktorého pozval do Bratislavy na novembrovú medzinárodnú konferenciu o vzdelávaní.

Informoval ho tiež, že po skončení vojny na Ukrajine by SR mohla poskytovať logistickú a technickú podporu pre ozbrojené sily NATO.

Pellegrini s Trumpom hovoril pred začiatkom zasadnutia lídrov. Informoval ho, že SR je na prahu finálneho rozhodnutia o výstavbe nového jadrového zdroja.

Informoval ho, že SR by na tomto projekte mala záujem spolupracovať so Spojenými štátmi a spoločnosťou Westinghouse. Trump podľa prezidenta túto správu prijal veľmi pozitívne a povedal, že v rokovaniach treba pokračovať, keďže americká strana má o túto spoluprácu veľký záujem.

Prezident sa prvýkrát bilaterálne stretol aj s britským premiérom. Rozprávali sa o záverečnom texte vyhlásenia, keďže SR spolu s Britániou presadzovala predĺženie časového horizontu dosiahnutia dohodnutej sumy piatich percent HDP na obranu ročne.

Šéfa britskej vlády pozval na medzinárodnú konferenciu o vzdelávaní a umelej inteligencii, ktorá sa uskutoční v novembri v Bratislave. Pellegrini očakáva, že by sa nej mohlo zúčastniť viacero svetových lídrov vrátane generálneho tajomníka OSN.

Britského partnera tiež informoval, že SR je po skončení vojny na Ukrajine pripravená byť logistickým a technickým centrom „pre prípadné potreby ozbrojených síl NATO alebo Británie, ktoré by mohli zo SR operovať v rámci mierovej misie“.

Pellegrini pripomenul, že na východnom krídle sú v súčasnosti tri logistické centrá. Jedno je v SR a ďalšie v Rumunsku a Poľsku. (TASR)

Britská stanica BBC doplnila, že ide o prvý osobný rozhovor medzi lídrami oboch krajín od 26. apríla, keď mali Zelenskyj a Trump krátky rozhovor na pohrebe pápeža Františka vo Vatikáne.

Očakáva sa, že obaja lídri budú rokovať o plánovanom nákupe nového zbrojného balíka Ukrajinou vrátane systémov protivzdušnej obrany, ako aj o ďalších sankciách voči Rusku a medzinárodnom cenovom strope pre ruskú ropu.

BBC informovala, že novinári sa pred summitom NATO v Haagu v utorok zaujímali o Trumpove očakávania od nadchádzajúceho stretnutia so Zelenským.

„Samozrejme, budeme diskutovať o jeho ťažkostiach. O niektorých jeho ťažkostiach. Zelenskyj je fajn chlap,“ vyhlásil Trump.

Trump počas cesty do Haagu pred novinármi uviedol, že v súvislosti s útokom Izraela a USA na Irán ho kontaktoval aj ruský prezident Vladimir Putin a ponúkol sa ako sprostredkovateľ. Trump vyhlásil, že túto ponuku odmietol.

„Povedal som mu: prosím ťa, urob mi láskavosť a pomôž nám pri Rusku, nie pri Iráne,“ povedal Trump, ktorý sa už dávnejšie zmienil o tom, že Putina oslovuje Vladimir. (TASR)

V texte vyhlásenia podľa Pellegriniho nie je nič prekvapivé a lídri ho schválili bez pripomienok.

Členské krajiny NATO sa v stredu dohodli na tom, že najneskôr do roku 2035 zvýšia svoje vojenské výdavky na úroveň piatich percent hrubého domáceho produktu ročne.

V záverečnom vyhlásení summitu v holandskom Haagu lídri 32 spojeneckých štátov tiež potvrdili záväzok vzájomnej obrany. Významné zvýšenie vojenských výdavkov presadzoval americký prezident Donald Trump aj generálny tajomník Aliancie Mark Rutte.

Zo sumy päť percent HDP by priamo na armádu malo ísť 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta má byť určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, napríklad s budovaním či rekonštrukciou infraštruktúry.

Prezident zdôraznil, že do vyhlásenia boli zapracované návrhy, ktoré SR presadzovala s ďalšími členskými štátmi ako Taliansko a Británia. Vyzdvihol, že termín na zvýšenie vojenských výdavkov na päť percent bol stanovený na rok 2035. Rutte predtým navrhoval časový horizont päť, prípadne sedem rokov.

Pellegrini tiež ocenil, že členské štáty nie sú viazané zvyšovať výdavky každoročne o konkrétnu sumu a bola im v tejto veci daná flexibilita. Podotkol, že štáty si môžu vybrať, či chcú prioritne na úvod investovať do infraštruktúrnych projektov a posilnenia odolnosti krajiny alebo do zbrojných systémov.

Vo svojom príspevku na zasadnutí Severoatlantickej rady sa prezident dotkol najmä praktických záležitostí.

„Potvrdil som, že si uvedomujeme, že Európa musí prevziať zodpovednejšiu a vyváženejšiu úlohu v rámci svojej obranyschopnosti a je potrebné posilniť európsky pilier v rámci Aliancie, aby sme boli solidárni k svojim aliančným partnerom,“ ozrejmil.

Varoval tiež, že zvyšovanie zbrojných výdavkov môže viesť k zvýšeniu cien vojenského materiálu a vybavenia.

“Musíme nájsť spôsob, aby sa nám nestalo, že v nasledujúcich rokoch budeme za veľa peňazí kupovať menej, ako sme schopní kupovať dnes,” uviedol. (TASR)