Prezident schválil dodanie systému Patriot Ukrajine

Ukrajinský prezident na svojom rokovaní s Trumpom vymenil svoje obvyklé tričko či mikinu za formálnejšie čierne sako vojenského strihu s čiernou košeľou.

Napísal o tom na svojom webe denník New York Post, podľa ktorého sa Zelenskyj poučil zo stretnutia v Oválnej pracovni Bieleho domu z februára tohto roku, ktoré sa zvrhlo na ostrú výmenu názorov a keď jeden z prítomných novinárov Zelenskému vytkol, že na schôdzku s Trumpom a viceprezidentom J. D. Vanceom neprišiel v obleku, ako si to vyžadujú protokolárne zvyklosti. S ironickou poznámkou o oblečení privítal v ten deň Zelenského aj Trump.

Zmenou štýlu obliekania na summite NATO v Haagu Zelenskyj zaujal aj viaceré svetové médiá. Podľa mnohých komentárov ide aj o gesto voči prezidentovi Trumpovi, i keď Zelenskyj si k čiernemu saku a košeli obliekol zrejme bežné, nie oblekové nohavice.

Zelenského štýl v obliekaní sa zmenil koncom apríla, keď sa v čiernom bluzóne vojenského strihu a čiernej košeli objavil vo Vatikáne na pohrebe pápeža Františka, na ktorý zasa Trump prišiel oblečený v rozpore s protokolom v modrom obleku s modrou kravatou. Bolo to prvé stretnutie Zelenského a Trumpa od hlučnej roztržky v Bielom dome, ktorá sa odohrala v priamom televíznom prenose.

Počas uplynulých dvoch mesiacov sa Zelenskyj na verejnosti objavil v čiernych oblekoch rôznych strihov opakovane, napríklad počas návštev Nemecka 28. mája či Británie 23. júna.

Zelenského oblečenie počas utorkovej recepcie u holandského kráľa pozostávalo z bluzónu podobného saku s fazónkovým golierom, čiernej košele a nohavíc klasického strihu. Namiesto spoločenských topánok mal však obuté čierne topánky vojenského strihu. Táto kombinácia - podľa znalcov módy - „odkazuje na vojenskú estetiku s pridaním prvkov civilného štýlu“.

Ukrajinské médiá pred časom informovali, že kapsulovú kolekciu čiernych outfitov pre Zelenského vytvoril ukrajinský návrhár Viktor Anisimov, poznamenáva TASR.

Kolekcia zahŕňa dva tucty rôznych druhov oblečenia: klasické košele, roláky, tričká, poľné bundy i športové saká. Všetky boli ušité z prírodných certifikovaných látok, ako je ľan, bavlna či žihľava. Ide o kolekciu vytvorenú exkluzívne pre Zelenského a momentálne nie je dostupná pre spotrebiteľov v e-shope Anisimovej firmy, ktorá aj počas vojny zostala v Kyjeve.

Svoje neformálne oblečenie, ktoré začal nosiť koncom februára 2022, keď Rusko rozpútalo vojnu proti Ukrajine, označuje ukrajinský prezident za prejav solidarity s ozbrojenými silami Ukrajiny. (TASR)

Stretnutie týchto prezidentov sa uskutočnilo na okraj summitu NATO v Haagu, informovala agentúra AFP.

Zelenskyj na sieti X informoval, že s Trumpom diskutoval o ochrane ľudí a o kúpe amerických obranných systémov. „Ukrajina je pripravená kúpiť toto vybavenie a podporiť amerických výrobcov zbraní. Európa môže pomôcť. Hovorili sme aj o možnej spoločnej výrobe bezpilotných lietadiel. Môžeme sa navzájom posilniť,“ napísal Zelenskyj na sociálnych sieťach.

Ukrajinský prezident tiež informoval Trumpa o rusko-ukrajinských rozhovoroch v Istanbule, ako aj o výmene zajatcov a padlých vojakov. Zelenskyj uviedol, že Rusko počas výmen odovzdalo medzi telami padlých aj telá svojich vojakov. V súčasnosti podľa neho prebiehajú forenzné vyšetrenia na identifikáciu tiel.

„Hovorili sme o situácii na bojisku. Putin rozhodne nevíťazí. Predložil som prezidentovi (Trumpovi) fakty o tom, čo sa v skutočnosti deje na bojisku,“ napísal Zelenskyj.

Zelenskyj tiež uviedol, že šéfovi Bieleho domu zagratuloval k „úspešnej operácii“ na Blízkom východe. Konštatoval, že je dôležité, že americké kroky oslabili nielen jadrový program Iránu, ale aj jeho schopnosti výroby dronov.

Irán a Rusko v uplynulých rokoch intenzívne spolupracujú vo vojenskej oblasti. Kyjev a Západ obviňujú Teherán, že poskytuje Rusku drony pre vojnu na Ukrajine. Irán opakovane odmietol tieto obvinenia a tvrdí, že sa nepostavil na žiadnu stranu konfliktu.

Stredajšie stretnutie Trumpa a Zelenského trvalo približne 50 minút a išlo o prvý osobný rozhovor medzi lídrami Ukrajiny a Spojených štátov od 26. apríla, keď mali krátky rozhovor pred pohrebom pápeža Františka vo Vatikáne. (TASR)

„Vyhrali sme, to je pravda, vyhrali sme však len bitku, nie vojnu! Teraz sa stalo, že získali prevahu krajiny, ktoré sa nechceli zaoberať Ukrajinou s tým, že tá nie je členom NATO, takže netreba pozvať jej prezidenta a nie je potrebné ani o nej rokovať,“ povedal premiér.

V záverečnom dokumente podľa Orbána takmer nič nie je o Ukrajine. „Tí, ktorí hovorili o tom, čo treba urobiť, aby Európa bola silnejšia, teraz mali prevahu,“ dodal.

„Dnes sme boli vo víťaznom tíme,“, povedal Orbán s poznámkou, že je ľahšie vyhrať, ak je v tíme aj prezident Spojených štátov. (TASR)

Zatykač na Putina v marci 2023 vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu, píše agentúra AFP.

Šéf Kremľa sa podľa Ušakova k rozhovorom hláv štátov BRICS, ktoré sú naplánované na 6. a 7. júla v Riu de Janeiro, pripojí len online. „Je to z dôvodu určitých ťažkostí v súvislosti s požiadavkami ICC,“ povedal Ušakov.

AFP pripomína, že Putin pravidelne vyzdvihuje BRICS ako protiváhu „hegemónie Západu“ na svetovej scéne. Ide o voľné zoskupenie štátov, ktoré je pomenované podľa zakladajúcich členov - Brazílie, Ruska, Indie a Číny, ku ktorým sa neskôr pridala Juhoafrická republika.

Webová stránka brazílskeho samitu uvádza ako členov BRICS 11 štátov vrátane Saudskej Arábie, hoci tá oficiálny vstup do združenia odložila, odkedy doň predvlani dostala pozvánku. Okrem vyššie spomenutých štátov sú v BRICS Egypt, Spojené arabské emiráty, Etiópia, Indonézia a Irán.

Členovia zoskupenia sa zaviazali posilniť obchod a spoluprácu, i keď - ako vysvetľuje AFP - nejde o obchodný pakt a má len málo inštitucionálnych väzieb.

Cestovanie do zahraničia je pre Putina obmedzené v súvislosti so spomínaným zatykačom. Brazília je členom ICC a preto by bola povinná zadržať Putina, ak by na samit prišiel osobne.

Putin však minulý rok navštívil Mongolsko, hoci podpísalo Rímsky štatút ICC a je povinné zadržať osobu, na ktorú súd vydal zatykač. Bola to jeho prvá cesta do členskej krajiny ICC od vydania zatykača. ICC vydal v marci 2023 zatykač na Putina a ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovú-Belovú za údajnú nezákonnú deportáciu ukrajinských detí po začiatku invázie ruských síl vo februári 2022.

Šéf Kremľa sa osobne nezúčastnil ani na samite BRICS v roku 2023, ktorý sa uskutočnil v juhoafrickom Johannesburgu. Minuloročný samit sa konal v ruskom meste Kazaň. (TASR)

Referuje o tom web united24media.com.

„Rusko v súčasnosti vynakladá na vojnu približne 32 % svojho štátneho rozpočtu, čo je viac ako dvojnásobok oproti obdobiu pred inváziou,“ uviedol predstaviteľ na okraji samitu NATO v holandskom Haagu. Zatiaľ čo vojenský priemysel rastie, civilná ekonomika čelí nedostatku pracovnej sily, preťaženej kapacite a rezervný fond Ruska klesol zo 150 na 37 miliárd dolárov.

„Rusko vymieňa dlhodobé ekonomické zdravie za krátkodobé vojenské výdavky,“ konštatoval predstaviteľ s tým, že rast HDP sa spomalil zo 4 % v roku 2024 na tohtoročné približne 1 % a ruskí predstavitelia už pripúšťajú riziko recesie. Napriek týmto problémom je Kremeľ podľa NATO naďalej schopný financovať vojnu „aspoň niekoľko ďalších rokov“.

NATO zároveň v utorok oznámilo investíciu 40 miliónov dolárov do satelitných a digitálnych komunikačných systémov pre ukrajinské obranné sily, ktoré majú zlepšiť bezpečné spojenie, koordináciu na bojisku a digitálnu odolnosť.

Podľa ukrajinského ministerstva obrany podpora zahŕňa satelitné rádiá, trackery a softvér, pričom celková hodnota príspevkov má v najbližších mesiacoch presiahnuť 75 miliónov dolárov. (SITA)

Duda povedal, že aliančné manévre v Poľsku sa uskutočnia v rovnakom čase ako cvičenie Zapad. Spresnil, že o tejto iniciatíve diskutoval s ministrom obrany Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom, ktorý mu potvrdil, že pozvánky boli rozoslané všetkým členským štátom Aliancie a záujem o účasť je značný.

Prezident vyjadril očakávanie, že Poľsko privíta široké zastúpenie spojeneckých síl.

Najvyšší ústavný činiteľ Poľska zároveň pripomenul, že po predchádzajúcich cvičeniach Zapad Rusko začalo vojnu proti Ukrajine. Zdôraznil preto potrebu demonštrovať pripravenosť a odhodlanie brániť vlastné územie. „Dnes treba veľmi jasne ukazovať našu pripravenosť, našu silu, to, že to neberieme na ľahkú váhu, sme pevní a že tu stojíme a sme pripravení brániť naše územie," povedal.

Duda tiež komentoval rozhodnutie bieloruského ministerstva obrany o presune cvičení Zapad-2025 hlbšie do vnútrozemia krajiny. Podľa neho by ich vzdialenie od hraníc NATO a Európskej únie, ako aj prípadné zmenšenie rozsahu, mohlo znamenať pozitívny signál - že Rusko ani Bielorusko nemajú agresívne úmysly.

Minister obrany Kosiniak-Kamysz už skôr oznámil, že reakciou Poľska na cvičenie Zapad budú tzv. divízne cvičenia, ktoré zahŕňajú väčšinu vojakov a jednotiek veľkej taktickej formácie. Hlavnou zložkou má byť 18. mechanizovaná divízia, ktorá má až niekoľko desiatok tisíc vojakov.

Pokiaľ ide o Ukrajinu, Duda uviedol, že všetci lídri na summite v Haagu jednoznačne deklarovali potrebu jej ďalšej podpory. Zdôraznil, že Rusko nesmie túto vojnu vyhrať a že budúcnosť Ukrajiny vidí v transatlantickej komunite.

„Veľmi jasne som povedal, že Rusko nemôže vyhrať túto vojnu, že budúcnosť Ukrajiny - hlboko v to verím - je budúcnosť transatlantická," dodal. Vyjadril tiež presvedčenie, že novozvolený prezident Karol Nawrocki bude pokračovať v jeho politike vo vzťahu k Ukrajine. (TASR)

Maďarský premiér Viktor Orbán pred príletom do Haagu uviedol, že proti Zelenského prítomnosti na pracovných stretnutiach sa postavili lídri Maďarska, Slovenska, Turecka a Spojených štátov.

Pellegrini po summite zdôraznil, že Orbánovo vyhlásenie ho prekvapilo. Uviedol, že on osobne, minister zahraničných vecí, minister obrany ani veľvyslanec SR pri NATO netlmočili takúto požiadavku.

Hlava štátu upozornila, že už na summite Bukureštskej deviatky (B9) generálny tajomník NATO Mark Rutte oznámil, že tohtoročný summit nebude o vojne na Ukrajine, ale bude sa týkať iba otázok budúceho fungovania Aliancie. Podotkol, že na zasadnutí Severoatlantickej rady sa nezúčastnili zástupcovia žiadnych tretích krajín.

Minister obrany Robert Kaliňá podotkol, že v záverečnom stanovisku summitu NATO nefigurovala Ukrajina. Nebolo podľa neho plánované ani zasadnutie Rady NATO - Ukrajina. (TASR)

Prvé stretnutie so šéfom Bieleho domu od apríla, ktoré trvalo asi 50 minút, označil Volodymyr Zelenskyj za uspokojivé.

Za veľmi dobrú označil schôdzku aj Trump, povedal však, že o možnostiach prímeria s Ruskom reč nebola.

Americký prezident dodal, že sa chce porozprávať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, aby prebrali možnosti ukončenia vojny na Ukrajine.

"Prebrali sme všetky naozaj dôležité témy," uviedol po schôdzke Zelenskyj na sieti X. Jeho zámerom bolo podľa informácií agentúry AFP najmä hovoriť s Trumpom o možnom rozšírení sankcií proti Rusku a o ďalších dodávkach zbraní Kyjevu.

Trump vyhlásil, že jeho prvé stretnutie so Zelenským od konca apríla "nemohlo byť lepšie". Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej agresii a Trump sa od svojho januárového nástupu do funkcie snaží docieliť ukončenie vojny. Kým Zelenskyj už skôr súhlasil s vyhlásením bezpodmienečného prímeria, Putin si kladie množstvo podmienok a podľa mnohých analytikov o rýchly koniec vojny neusiluje.

"Podľa mňa je skvelá chvíľa to ukončiť. Budem hovoriť s Vladimirom Putinom, aby som videl, či to môžeme ukončiť," povedal Trump po rokovaní s ukrajinským prezidentom.

Keď sa ho novinári pýtali, či USA tento rok poskytnú podporu Ukrajine popri pomoci v hodnote piatich miliárd dolárov od ostatných spojencov, Trump túto možnosť nevylúčil. „Uvidíme, čo sa stane. Putin skutočne musí ukončiť túto vojnu, ľudia zomierajú v takej miere, akú sme ešte nezažili,“ povedal Trump.

Na otázku ukrajinskej novinárky stanice BBC, či sú Spojené štáty pripravené predať Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot, Trump odpovedal, že zistí, či USA môžu nejaké sprístupniť. Priznal, že „je veľmi ťažké ich získať“. „Tiež ich potrebujeme. Poskytovali sme ich Izraelu a sú veľmi účinné, stopercentne účinné,“ odpovedal Trump. (ČTK, TASR)