Kyjev: Rusko na fronte na východe Ukrajiny podniklo desiatky útokov

Podľa miestnych predstaviteľov tam vypukli požiare a zasiahnuté boli obytné budovy, civilná infraštruktúra a vozidlá, informovala agentúra APF.

K útokom došlo niekoľko hodín po tom, ako pri ruských útokoch na mesto Záporožie na juhu Ukrajiny utrpelo zranenia viac ako 20 ľudí.

„Takmer 50 ľudí bolo zranených vzhľadom na masívny útok votrelca“ na štyri obvody, uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Olej Synjehubov. Medzi zranenými bolo podľa neho aj 11-ročné dievča.

Charkov sa nachádza blízko ruskej hranice a počas invázie Moskvy je často vystavený útokom. Oblastní predstavitelia hlásili tiež štyroch zranených pri ruskom dronovom a delostreleckom útoku na lokality východne od mesta Nikopol v Dnepropetrovskej oblasti. V Chersonskej oblasti zahynul pri výbuchu dronu obyvateľ dediny, informovala agentúra Reuters.

Ruské ministerstvo obrany medzitým oznámilo, že jeho protivzdušná obrana zničila za hodinu desať ukrajinských dronov, osem v prihraničnej Brianskej oblasti a dva nad polostrovom Krym.

Gubernátor juhoruskej Rostovskej oblasti Jurij Sľusar uviedol, že jednotky protivzdušnej obrany zneškodnili ukrajinské drony nad piatimi okresmi. Padajúce časti strojov podľa neho poškodili viaceré domy, no nedošlo k zraneniam.

K incidentu údajne prišlo v meste Horlivka. Hasiči tam boli podľa ruského rezortu privolaní k požiaru v nebytovej budove. Kým ho hasili, zaútočili na nich bojové drony. Muži utrpeli zranenia, no stihli sa skryť v hasičskom aute, ktorým z miesta odišli o zhruba hodinu na to. Auto bolo údajne poškodené.

DPA podotýka, že správu nemohla nezávisle overiť, pričom Kyjev sa k nej dosiaľ nevyjadril.

Donecká oblasť je spolu so Záporožskou, Chersonskou a Luhanskou jedným zo štyroch ukrajinských regiónov, ktoré Rusko v septembri 2022 nezákonne anektovalo napriek tomu, že ich stále nemá úplne pod kontrolou. (TASR)

Ministerstvo zahraničných vecí USA americkému Kongresu oznámilo, že súhlasí s kontraktom v hodnote 310,5 milióna dolárov, za ktoré Ukrajina zakúpi vybavenie pre tieto vojenské lietadlá aj služby na ich údržbu.

„Navrhovaný predaj zlepší potenciál Ukrajiny čeliť súčasným a budúcim hrozbám tým, že zabezpečí, že budú jej piloti účinne vycvičení, a zvýši jej interoperabilitu so Spojenými štátmi,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Trump opakovane kritizoval vojenskú a ekonomickú pomoc za miliardy dolárov, ktoré Ukrajine poskytla vláda jeho predchodcu Bidena. Trumpove vzťahy s Kyjevom sa však postupne zlepšili a USA s ním túto stredu podpísali dohodu o spoločnom využívaní ukrajinských nerastných surovín.

Ukrajina dostala prvé lietadlá F-16 v polovici roka 2024 po dvoch rokoch naliehania na Bidena, ktorý podporoval Kyjev, no obával sa, že nedostatočný výcvik ukrajinských pilotov by odsúdil tieto stíhačky na zánik. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v marci oznámil ďalšiu dodávku týchto lietadiel, neposkytol však presný počet. (TASR)

Hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová vo štvrtok povedala, že USA „nebudú sprostredkovateľmi“ v ďalšom procese. V piatok o tom informovali denníky New York Post a The Telegraph.

Podľa amerického denníka toto rozhodnutie odráža frustráciu prezidenta USA Donalda Trumpa z nedostatku pokroku medzi Kyjevom a Moskvou v súvislosti s úsilím ukončiť vojnu.

„Nebudeme lietať po celom svete na zavolanie, aby sme sprostredkovali stretnutia,“ uviedla Bruceová a dodala, že Washington je naďalej odhodlaný pomôcť dosiahnuť dohodu. Podľa hovorkyne je načase, aby Rusko a Ukrajina „preložili a rozpracovali konkrétne predstav, ako sa tento konflikt skončí“.

Trumpova vláda je podľa Bruceovej frustrovaná, že ruský prezident Vladimir Putin očividne váha s podniknutím konkrétnych krokov k mieru, hoci šéf Kremľa opakovane tvrdí, že je na to pripravený.

„Sledujeme Putinove činy, nie slová. A pritom si postupne spresnil veľmi konkrétny časový rámec. Pred niekoľkými týždňami hovoril o týždňoch, pred niekoľkými dňami už o dňoch,“ vyhlásila Bruceová. „Toto by mohol byť rozhodujúci týždeň,“ dodala.

Hovorkyňa rezortu diplomacie v piatok zdôraznila, že USA sa úplne nesťahujú zo snáh dosiahnuť mier medzi Ukrajinou a Ruskom.

Bruceová o ustúpení Spojených štátov z účasti na mierových rokovaniach informovala len deň po tom, čo USA a Ukrajina v stredu podpísali dohodu o nerastných surovinách. Na jej základe sa zriadi spoločný investičný fond na obnovu Ukrajiny a Spojeným štátom dohoda poskytne prednostný prístup k novým investičným projektom zameraným na ťažbu ukrajinských prírodných zdrojov vrátane hliníka, grafitu, ropy a zemného plynu.

Možné stiahnutie Washingtonu z mierového úsilia opakovane avizovali aj šéf americkej diplomacie Marco Rubio a americký viceprezident J. D. Vance. Vance v rozhovore pre televíziu Fox News zverejnenom v piatok vyhlásil, že vojna na Ukrajine „sa v dohľadnom čase neskončí“. Rubio v inom rozhovore pre tú istú televíziu povedal, že v rokovaniach musí čoskoro nastať „prelom“, inak sa Trump bude musieť rozhodnúť, koľko času bude riešeniu konfliktu venovať.

Britský denník The Telegraph píše, že USA nebudú sprostredkovávať rokovania po tom, čo Putin nesúhlasil s navrhovaným prímerím. Trump podľa denníka v uplynulých dňoch zmiernil svoj postoj voči Kyjevu práve pre narastajúcu frustráciu voči Putinovi. Hoci Kremeľ vyjadril ochotu rokovať s Kyjevom, tento týždeň odmietol americký mierový návrh, pretože podľa The Telegraph nezaručoval medzinárodné uznanie Moskvou okupovaných území na Ukrajine. (TASR)

Uviedli to úrady tejto malej západoafrickej krajiny.

Tamojšie ministerstvo zahraničných vydalo vyhlásenie, v ktorom tvrdí, že väčšina Togčanov, a to najmä mladých študentov, odišla zo svojej vlasti za štipendiami, ktoré im údajne ponúkali ruské inštitúcie.

Rezort vyzval svojich občanov, obzvlášť mladých ľudí, ktorí chcú študovať v zahraničí, aby boli „maximálne ostražití“.

Apeloval na nich, aby si vždy najskôr overili pravosť ponúkaných štipendií a pred odchodom do zahraničia, obzvlášť do Ruska, sa obrátili na príslušné úrady a získali tak bezpečné informácie.

AFP pripomína, že popredná togská organizácia na ochranu ľudských práv Hnutie Martina Luthera Kinga (MMLK) upozornila v marci tamojšie úrady na prípad istého togského študenta, ktorý bol zajatý na bojisku a uväznený na Ukrajine.

Muž podľa jej vyhlásenia získal študijné víza na ruskom veľvyslanectve a následne v auguste 2024 odišiel do Ruska.

„Po príchode do Ruska bol nútený vstúpiť do armády a odísť bojovať na front do Ukrajiny. Práve tam bol vážne zranený, zajatý a uvrhnutý do väzenia,“ uviedlo MMLK.

V ostatných mesiacoch bolo medializovaných viacero prípadov Afričanov bojujúcich na Ukrajine na strane ruských síl. Často išlo o študentov či bývalých väzňov, a to najmä z Konžskej demokratickej republiky, Kamerunu a Beninu. (TASR)

Informovala o tom televízia Markíza. Európska odnož spomínaného motorkárskeho klubu predtým uviedla, že jazda bude zo Slovenska pokračovať do Česka, koniec sa podľa dostupných informácií plánuje v Berlíne. Klub je známy svojím blízkym vzťahom s ruským vodcom Vladimirom Putinom, ktorý pred viac ako tromi rokmi nariadil vojenskú inváziu na Ukrajinu.

Motorkári v sprievode slovenskej polície podľa Markízy navštívili pamätník vo Svidníku na severovýchodnom Slovensku, ako aj pamätník na Dukle na slovensko-poľskom pomedzí. Ten pripomína jednu zo zrejme najkrvavejších bitiek proti Nemcom za druhej svetovej vojny. Na bitke sa významne podieľala aj československá jednotka pod velením generála a neskoršieho československého prezidenta Ľudovíta Svobodu.

Podľa Markízy na rozdiel od podobných skorších jázd Noční vlci na Slovensku tentoraz nesprevádzali davy priaznivcov. Na Dukle niektorí prítomní držali v rukách slovenské, české či niekdajšie sovietske vlajky, motorkári tam položili vence. Jeden z motorkárov televízii povedal, že pochádza z Ruska, ale žije v Nemecku.

Európska odnož Nočných vlkov predtým informovala, že jazda nazvaná "Cesta víťazstva" bude na Slovensku pokračovať v sobotu, keď motorkári plánujú navštíviť okrem iného bratislavský pamätník Slavín. Jeho súčasťou je aj vojenský cintorín s vojakmi Červenej armády, ktorí sa podieľali na oslobodení Bratislavy. Motorkári by potom mali pokračovať do Česka.

Niektoré krajiny výpravy motorkárskeho klubu považujú za provokáciu a hodnotia ich ako bezpečnostné riziko. Šéf Nočných vlkov Alexander Zaldostanov je navyše na sankčnom zozname USA i EÚ za podporu ruskej anexie ukrajinského Krymu. (ČTK, tvnoviny.sk)