Vojaci z čečenskej jednotky Achmat vyrabovali obchod v Kurskej oblasti

Pôdohospodárstvo bude podľa analýzy ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka patriť medzi najcitlivejšie sektory ovplyvnené rozšírením EÚ o Ukrajinu, ktorá predstavuje významného a vysoko konkurencieschopného aktéra v oblasti produkcie obilnín, olejnín a produktov živočíšneho pôvodu.

Agrosektor bude podľa vládneho materiálu čeliť tlaku na transformáciu, diverzifikáciu pestovaných plodín a orientáciu na produkty s vyššou pridanou hodnotou.

Ministerstvo v analýze taktiež uviedlo, že vstup Ukrajiny do štruktúr EÚ môže negatívnym spôsobom ovplyvniť napríklad slovenskú produkciu hydiny, hydinového mäsa a konzumných vajec.

Kým v roku 2021 sa podľa analýzy z Ukrajiny do SR doviezlo 1039 ton hydinového mäsa (za 1 milión eur), v roku 2023 to bolo 17.711 ton (za 35,16 milióna eur) a v roku 2024 už 22.878 ton (za 50,82 milióna eur). (TASR)

Podľa maďarského premiéra sa proti Zelenského prítomnosti na pracovných stretnutiach postavili lídri Maďarska, Slovenska, Turecka a Spojených štátov.

„V diplomacii nejde o to, kde niekto je, ale kde nie je. Američania, Turci, Slováci a my sme jasne dali najavo, že v záležitostiach NATO nechceme sedieť s pánom Zelenským za jedným stolom,“ povedal Orbán.

Maďarský premiér ďalej vyhlásil, že je v národnom záujme Maďarska nebyť v žiadnom spoločenstve s Ukrajinou – ani v NATO, ani v Európskej únii. (TASR)

Súčasne vyzval na úzky dialóg s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 napadlo Rusko. Uviedla to podľa agentúry AFP Erdoganova kancelária.

Prítomný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X zverejnil príspevok s fotografiou všetkých lídrov a napísal: „Spoločne budeme určite schopní chrániť životy a dosiahnuť skutočnú bezpečnosť a mier“.

Erdogan na schôdzke s Trumpom podľa vyhlásenia svojej kancelárie zdôraznil význam úzkej spolupráce pri mierovom urovnaní rusko-ukrajinskej vojny a čo najskoršom ukončení „humanitárnej tragédie“ v Pásme Gazy.

Rovnako „vyjadril spokojnosť s prímerím dosiahnutým medzi Izraelom a Iránom vďaka úsiliu prezidenta Trumpa“ a dúfa, že bude trvalé.

Lídri zároveň podčiarkli dôležitosť prijatia opatrení na posilnenie schopnosti odstrašenia NATO. Turecký prezident tiež vyzval na zintenzívnenie spolupráce s USA v oblasti obranného priemyslu, ktorá by podľa neho mohla výrazne podporiť vzájomný obchod.

Na okraj summitu NATO prebehlo aj stretnutie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, britského premiéra Keira Starmera a nemeckého kancelára Friedricha Merza.

Trojica podľa Starmerovej kancelárie vyzvala Irán, aby sa vrátil k rokovaciemu stolu a pomohol tak znížiť napätie na Blízkom východe. Pokiaľ ide o Ukrajinu, lídri rokovali o potrebe vyvinúť väčší tlak na Moskvu, a to aj prostredníctvom ďalších sankcií.

Okrem tejto trojstrannej schôdzky absolvoval Macron bilaterálne stretnutie so Zelenským. Na sieti X potvrdil neochvejnú podporu Ukrajiny zo strany Francúzska a dôrazne odsúdil ruský útok na Dnipro, ktorý si vyžiadal 17 obetí, a tiež údery na ukrajinské mestá v posledných týždňoch.

„Hoci Ukrajina pred viac ako tromi mesiacmi súhlasila s prímerím, ktoré navrhol prezident Trump, Rusko mier naďalej odmieta. Bombarduje, zabíja a porušuje medzinárodné právo bez toho, aby za to nieslo zodpovednosť. Rusku nemožno dovoliť, aby naďalej beztrestne zabíjalo,“ uviedol Macron.

Zelenskyj predtým v prejave v holandskom parlamente uviedol, že Rusko od začiatku vojny zaútočilo na Ukrajinu 28 743 dronmi Šáhid iránskej výroby. Iba v júni bolo zaznamenaných 2736 takýchto útokov.

Ruská armáda podľa Zelenského využíva tieto bezpilotné lietadlá predovšetkým pri nočných útokoch, ktoré opakovane zasahujú obytné oblasti. Bez „iránskeho režimu“ by to Moskva nebola schopná robiť, podotkol Zelenskyj.

Témou rozhovoru s Macronom bola podľa Zelenského aj možnosť rozšírenia ukrajinskej leteckej flotily o ďalšie francúzske stíhačky Mirage. Zaoberali sa aj spoločnou výrobou a investíciami do dronov.

Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry TASS informovalo o zostrelení 22 ukrajinských dronov. (TASR)

Napísala to agentúra DPA, ktorá mala dokument k dispozícii. Podľa nej hlavy štátov a predsedovia vlád iba ubezpečia Kyjev o „trvalom zachovaní záväzkov spojencov poskytnúť podporu Ukrajine“.

Dvojdňový summit NATO sa oficiálne začal v utorok večer štátnou večerou lídrov na pozvanie holandského kráľa Viliama-Alexandra a kráľovnej Maximy v kráľovskom paláci Huis ten Bosch. Prítomný je okrem iných aj americký prezident Donald Trump, SR zastupuje prezident Peter Pellegrini, ktorý večeru v príspevku na sieti Instagram označil za dobrú príležitosť hovoriť v neformálnom prostredí o témach summitu.

Jednou z kľúčových tém stretnutia bude aj prebiehajúca vojna na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 vojensky napadlo susedné Rusko. Vlaňajší summit Aliancie vo Washingtone sa skončil s prísľubom, že Ukrajina je na „nezvratnej ceste“ k členstvu v NATO. Vtedy bol prezidentom USA Joe Biden.

Tohtoročné vyhlásenie sa však namiesto toho zameria na širší prísľub pokračujúcej podpory Kyjeva, uviedli podľa magazínu Politico predstavitelia Aliancie. Podobnú informáciu priniesla aj agentúra DPA. (TASR)

Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social zverejnil aj graf znázorňujúci výdavky na obranu spojencov NATO. Španielsko sa v grafe umiestnilo na spodnej priečke. Americký prezident zároveň dodal, že „o tom bude čoskoro diskutovať s členmi NATO“.

Španielsko avizovalo, že svoje výdavky na obranu ponechá maximálne na úrovni 2,1 percenta HDP. Nesúhlas so zvýšením výdavkov až na päť percent HDP minulý týždeň verejne vyjadril španielsky premiér Pedro Sánchez, podľa ktorého by to bolo „nerozumné a kontraproduktívne“. Vyhlásil tiež, že navrhovaná výška výdavkov je „neprimeraná, zbytočná a nie je v súlade so zásadou sociálneho štátu“.

Podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho ho Španielsko ubezpečilo, že dokáže splniť nové ciele v oblasti obranných záväzkov, aj ak bude na obranu vynakladať menej ako 3,5 percenta.

Na tlačovej konferencii pred summitom však šéf NATO uviedol, že Aliancia „je absolútne presvedčená“, že Španielsko bude musieť smerovať k novému záväzku v oblasti výdavkov. (TASR)

Útok balistických rakiet na mesto Dnipro, ku ktorému došlo v utorok okolo poludnia, si vyžiadal životy najmenej 17 ľudí. Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak doplnil, že počet obetí sa ešte môže zvýšiť.

Pri útoku na Dnipro bolo zranených vyše 200 ľudí a vznikli veľké materiálne škody: poškodených je 19 základných a stredných škôl, desať materských škôl, nemocnica, poliklinika, odborná i hudobná škola, ako aj zubná klinika.

Primátor Dnipra Serhij Filatov doplnil, že šťastím bolo, že školy boli v čase útoku zatvorené, keďže sa začali letné prázdniny.

Zasiahnutý však bol aj osobný vlak idúci na trati Odesa - Záporožie, na ktorom tlaková vlna povybíjala okná na vozňoch a cestujúcim spôsobila početné zranenia. Vo vlaku cestovalo okolo 500 osôb, doplnil Filatov.

V neďalekom meste Samar prišli pri útoku ruskej armády dvaja ľudia a ďalších 14 utrpelo zranenia.

Rusko v utorok ostreľovalo aj obytné štvrte a kritickú infraštruktúru na juhu Ukrajiny - v Chersonskej oblasti, pričom podľa šéfa regionálnej vojenskej správy Olexandra Prokudina zabilo štyroch civilistov a najmenej 11 ďalších zranilo.

V Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny zabil v pondelok neskoro večer útok bezpilotného lietadla troch civilistov vrátane päťročného chlapca. Šesť ďalších osôb bolo pri tomto útoku zranených. Medzi zranenými sú podľa úradov dve 17-ročné dievčatá a 12-ročný chlapec.

V reakcii na najnovší vývoj na Ukrajine jej prezident

Volodymyr Zelenskyj na platforme Telegram upozornil, že Rusko potrebuje na výrobu svojich balistických rakiet komponenty zo zahraničia, preto vyzval zastaviť toky, prostredníctvom ktorých ich Moskva získava, a uvaliť na Rusko ďalšie sankcie. (TASR)

Helsinki tvrdia, že Moskva zámerne podnecuje príval migrantov k hranici a plot im má zabrániť v jej prekročení.

Fínsko uzavrelo svoju 1340-kilometrovú hranicu s Ruskom v decembri 2023 po tom, ako tadiaľ do tejto severskej krajiny prišlo zhruba 1000 migrantov bez víz. Helsinki tvrdili, že takýto nápor zámerne organizovalo Rusko s cieľom destabilizovať situáciu. Moskva to poprela.

Fínska vláda následne v apríli 2024 rozhodla, že hranica s Ruskom zostane uzavretá až do odvolania a svoje rozhodnutie v tejto veci o rok na to potvrdila.

V reakcii na nárast ilegálnej migrácie začalo okrem toho Fínsko vlani stavať na hranici 200-kilometrový, 4,5 metra vysoký zelený plot z kovového pletiva zakončený ostnatým drôtom. Prvý 35-kilometrový úsek na juhovýchode krajiny bol dokončený v máji.

V utorok tamojší predstavitelia oficiálne odhalili prvú z ôsmich nových častí plota pri meste Kuhmo na východe krajiny. Má byť súčasťou dovedna 18-kilometrového druhého úseku plota v blízkosti hraničného priechodu Vartius, povedal AFP Tomi Tirkkonen z tamojšej pohraničnej stráže.

„Situácia na hraniciach sa zmenila. Už nie je stabilná, takže potrebujeme nové nástroje (na jej zvládanie) a toto je jeden z nich,“ povedal s tým, že vďaka plotu je teraz na hranici pokoj.

Vo fínskom kraji Kainuu, ktorý má s Ruskom 406-kilometrovú hranicu, bude tento 18-kilometrový úsek plota slúžiť na pokrytie niekoľkých „vysoko rizikových“ oblastí, čo sa týka nelegálnej migrácie.

V okolí nového plota bol vyrúbaný les, pričom dohľad nad hranicou posilnia aj senzormi a kamerami. „Z pohľadu pohraničnej stráže je to potrebné a užitočné,“ dodal Tirkkonen. (TASR)