Útok ruského dronu v Chersonskej oblasti si vyžiadal život 50-ročného civilistu

Na svojom telegramovom účte o tom informoval šéf vojenskej správy Záporožskej oblasti Ivan Fedorov. Ruská armáda na mesto podľa neho zaútočila najmenej desaťkrát.

Na zasiahnutých miestach vzniklo niekoľko požiarov. Poškodené sú rodinné domy, panelové budovy, školy a objekty infraštruktúry.

Fedorov pôvodne informoval o jednom mŕtvom, neskôr ale uviedol, že táto informácia nie je pravdivá, že muža uväzneného pod troskami záchranári vyslobodili živého. V nemocnici skončilo 12 ľudí. Medzi zranenými je 13-ročný chlapec.

"Rusko je teroristická krajina. To mu neodpustíme," napísal v piatok ráno Fedorov pri videu, na ktorom sú zachytené zničené, čiastočne vyhorené byty v zasiahnutom dome. V troskách staršia žena v šatke zrejme prehľadáva to, čo zostalo z jej majetku.

Ukrajinské letectvo v pravidelnom rannom hlásení uviedlo, že Rusko v noci na piatok vyslalo nad územie Ukrajiny 150 dronov. Protivzdušná obrana ich 64 zostrelila, ďalších 62 nedoletelo k svojmu cieľu zrejme vďaka nasadeniu systémov elektronického boja.

Okrem Záporožskej oblasti vznikli bližšie neurčené škody tiež v Doneckej a Dnepropetrovskej oblasti.

Ruská protivzdušná obrana podľa ministerstva obrany v Moskve zneškodnila 121 bezpilotných lietadiel, z toho 89 nad Rusmi okupovaným Krymom. Ľudia na tomto polostrove hlásili, že počujú výbuchy, uviedol telegramový kanál Astra. (ČTK)

Ruská vojna proti Ukrajine sa neskončí niekedy skoro, povedal televízii Fox News viceprezident J. D. Vance.

Minister zahraničia Marco Rubio rovnakej televízii povedal, že pozície Ukrajiny a Ruska sú od seba naďalej veľmi vzdialené a zdôraznil, že prezident Donald Trump sa možno bude musieť rozhodnúť, koľko času ešte chce venovať úsiliu o dosiahnutie mieru.

Podľa Vanca teraz bude na Rusoch a Ukrajincoch, aby sa oboznámili s podmienkami mieru druhej strany. "Bude na nich, aby dospeli k dohode a zastavili tento brutálny, brutálny konflikt," povedal Vance moderátorovi Bretovi Baierovi.

"Nikam to nevedie, Bret. Nesmeruje to k nejakému skorému koncu," poznamenal.

Šéf americkej diplomacie Rubio zasa Fox News povedal, že vo vojne na Ukrajine bude musieť veľmi skoro nastať prelom, inak sa bude musieť prezident Trump rozhodnúť, koľko času ešte má záležitosti venovať.

"Myslím si, že vieme, kde je Ukrajina, a vieme, kde je práve teraz Rusko. Priblížili sa, ale stále sa veľmi rozchádzajú," povedal v relácii Hannity.

Rubio, ktorý po demisii doterajšieho poradcu pre národnú bezpečnosť Mikea Waltza dočasne prevzal aj túto funkciu, dal znovu najavo, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie.

Ruský prezident Vladimir Putin nemôže zabrať celú susednú krajinu a zároveň Ukrajina "nemôže Rusov úplne vytlačiť tam, kde boli v roku 2014", povedal Rubio, ktorý už skôr naznačil, že USA by sa mohli zo snáh o sprostredkovanie konca vojny stiahnuť. (ČTK)

Zranenia utrpelo najmenej 14 ľudí, uviedol gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov. Informuje o tom agentúra Reuters.

Podľa Fedorova si štvrtkový dronový útok nevyžiadal obete na životoch. Na platforme Telegram tak spresnil predchádzajúce informácie, ktoré hovorili o jednej obeti, tie sa však napokon nepotvrdili.

Jedného muža, ktorý zostal uviaznutý pod troskami, sa podarilo vyslobodiť živého, dodal Fedorov. Deväť zranených previezli do nemocnice.

Podľa Fedorova uskutočnili ruské sily na mesto Záporožie najmenej desať útokov, ktorých cieľom boli súkromné domy, výškové bytové domy, vzdelávacie inštitúcie a zariadenia infraštruktúry.

Na snímkach kolujúcich na internete bolo vidieť horiacu budovu a záchranné tímy, ktoré sa predierajú troskami či sa šplhajú po stenách poškodených budov po predĺžených rebríkoch. Na jednej fotografii bol zobrazený záchranný tím, ako odnáša zraneného muža do bezpečia, dodáva Reuters. (TASR)

Stala sa ňou rusky hovoriaca kariérna diplomatka Julie Davisová, informuje agentúra AFP.

Davisová strávila veľkú časť svojej diplomatickej kariéry v bývalom Sovietskom zväze. Po novom bude zastávať post chargé d'affaires v Kyjeve, čo je najvyššia pozícia na veľvyslanectve, kým nebude nominovaný a Senátom USA potvrdený nový veľvyslanec.

Doterajšia ambasádorka USA v Kyjeve, taktiež kariérna diplomatka Bridget Brinková, na svoju funkciu rezignovala minulý mesiac. Ako veľvyslankyňa USA na Ukrajine strávila tri roky a jej služba bola v období ruskej invázie na Ukrajinu.

Do čoraz nepríjemnejšej situácie sa Brinková dostávala po tom, čo dôrazne podporovala Ukrajinu za bývalého prezidenta USA Joea Bidena, a následne sa stala zástupkyňou Trumpa, ktorý sa vo februári tohto roka na stretnutí v Oválnej pracovni Bieleho domu bezprecedentne verejne pohádal s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, pripomína AFP.

K vymenovaniu Davisovej došlo deň po tom, čo Ukrajina a Spojené štáty podpísali dohodu o nerastných surovinách, ktorú Kyjev vníma ako nový spôsob, ako zabezpečiť záväzok USA aj napriek tomu, že Trump nesúhlasí s vojenskou pomocou a presadzuje vojnové urovnanie, ktoré mnohí Ukrajinci považujú za výhodné pre Rusko.

Davisová pôsobí ako veľvyslankyňa USA na Cypre, pričom v tejto pozícii bude pokračovať súbežne so svojou novou službou v Kyjeve. (TASR)

Uviedla to vo štvrtok ukrajinská bezpečnostná služba SBU s tým, že zadržala jednu podozrivú osobu ženského pohlavia. Informuje o tom agentúra AFP.

SBU na platforme Telegram dodala, že život Sternenka (30) už nie je v ohrození. Podľa mediálnych informácií utrpel údajne zranenia pri útoku strelnou zbraňou.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina zmarila pokus o zavraždenie prominentného aktivistu Sternenka Čítajte 

Jean-Noel Barrot zároveň označil Putina za „jedinú prekážku pre mier“ na Ukrajine.

„My, Európania, sa pripojíme k tejto americkej (sankčnej) iniciatíve so 17. balíkom sankcií, a včera (v stredu 30. apríla) som sa (americkému senátorovi) Lindseymu Grahamovi zaviazal, že sa pokúsime koordinovať obsah aj načasovanie týchto dvoch balíkov sankcií,“ spresnil Barrot v rozhovore pre AFP.

„Teraz je úplne jasné, že jedinou prekážkou mieru na Ukrajine je dnes Vladimir Putin,“ podotkol šéf francúzskej diplomacie.

EÚ uvalila na Rusko viacero balíkov sankcií v reakcii na jeho vojenskú inváziu na Ukrajinu. Blok 27 štátov začiatkom toho roka avizoval, že tieto sankcie nezruší, kým nedôjde k „bezpodmienečnému“ stiahnutiu jednotiek Moskvy zo susednej Ukrajiny.

Trump sa snaží sprostredkovať ukončenie bojov medzi Ruskom a Ukrajinou a skupina senátorov na čele s Grahamom a demokratom Richardom Blumenthalom minulý mesiac navrhla legislatívu, ktorá by uvalila sankcie na krajiny priateľské Moskve v prípade, ak by narušila úsilie o ukončenie vojny, vysvetľuje AFP.

Barrot tiež dodal, že víta „nefiltrovanú výmenu názorov“, ktorú mal so svojím americkým rezortným kolegom Marcom Rubiom. Šéfovia diplomacií Francúzska a USA sa stretli vo štvrtok s cieľom „posunúť sa na ceste k mieru na Ukrajine,“ uviedla hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová.

„Minister (Rubio) jasne uviedol, že prezident Trump sa zameriava na zastavenie nezmyselného krviprelievania na Ukrajine a potvrdila záväzok USA úzko spolupracovať s Francúzskom a ďalšími európskymi partnermi na zabezpečení trvalého mieru,“ dodala podľa AFP. (TASR)

Povedal to vo svojom pravidelnom večernom príhovore. Dohoda podľa Zelenského otvára cestu k modernizácii priemyslu na Ukrajine. Hovoril o nej aj na krátkom stretnutí s Trumpom vo Vatikáne, ktoré sa konalo minulú sobotu počas pohrebu pápeža Františka.

V priebehu rokovaní sa obsah dohody „výrazne zmenil“. „Teraz je to skutočne rovnocenná dohoda, ktorá vytvára príležitosť pre pomerne významné investície na Ukrajine, ako aj pre významnú modernizáciu výroby na Ukrajine a – čo je nemenej dôležité – pre modernizáciu právnej praxe v našej krajine,“ konštatoval Zelenskyj.

Zdôraznil, že dohoda nevytvára žiadny dlh. Naopak. bude vytvorený spoločný investičný fondu obnovy, ktorý bude investovať na Ukrajine a zarábať tu peniaze.

„Toto je spolupráca s Amerikou za férových podmienok, keď Ukrajina aj Spojené štáty, ktoré nám pomáhajú s našou obranou, môžu zarábať peniaze,“ uzatvoril Zelenskyj.

Arestovyč žije v súčasnosti v USA a patrí ku kritikom politiky Zelenského. Z postu poradcu vedúceho prezidentskej kancelárie odišiel v januári 2023 v súvislosti so svojím výrokom o ruskom útoku na obytný dom v Dnipre, ktorý si vyžiadal desiatky mŕtvych a ranených.

Vyhlásil, že ruskú strelu Ch-22, ktorá následne dopadla na budovu, zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana. To ale odmietla ukrajinská armáda a uviedla, že zbraňami, ktoré by Ch-22 dokázali zostreliť, nedisponuje.

Arestovyč neskôr vysvetľoval, že bol nevyspatý a nemal dosť času na overenie informácií. Mnohí mu však vyčítali, že jeho vyjadrenie hralo do kariet ruskej propagande.

V septembri 2023 odišiel z Ukrajiny, v krajine je proti nemu v súčasnosti vedené trestné stíhanie v dvoch prípadoch.

Konanie voči nemu začali ale aj ruské úrady, a to kvôli údajnému podnecovaniu terorizmu a šíreniu tzv. lživých správ o ruskej armáde.

Server Euronews o Arestovyčovi píše, že po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022 patril medzi najviditeľnejšie tváre ukrajinského vedenia. Videá, ktoré zverejňoval na internete, mali vysokú sledovanosť.

Informoval v nich o vojenských operáciách a povzbudzoval Ukrajincov. Vďaka svojmu upokojujúcemu hlasu a optimizmu si vyslúžil prezývku "hlavný psychoterapeut Ukrajiny". Neskôr však jeho oznámenia vyvolávali čoraz viac sťažností, pretože jeho odhady nie vždy zodpovedali realite.

Arestovyč nedávno kritizoval ukrajinské vedenie za uvaľovanie sankcií na novinárov a podnikateľov. Tieto opatrenia sa podľa neho stali "nástrojom pomsty nad politickými oponentmi".

Na ukrajinskom sankčnom zozname je novo 76 ľudí a 81 spoločností. Podľa Zelenského tieto osoby a firmy rôzne pracujú v prospech Ruska, napomáhajú ruskej armáde alebo úradom na okupovanom území Ukrajiny, prípadne prispievajú k ruskej propagande a sú zapojení do informačných operácií proti Ukrajine.

Ľudia, na ktorých sa sankcie vzťahujú, majú zablokovaný majetok na Ukrajine, nesmú šíriť na ukrajinskom území informácie alebo je obmedzený prístup k ich obsahu na internete. (ČTK)