Macron chce dokončiť vytvorenie koalície vojenských inštruktorov pre Ukrajinu

V holandskom Haagu by mali členské štáty schváliť zvýšenie ročných obranných výdavkov na päť percent HDP.

„Aliancia sa určite vydáva cestou bujnejúcej militarizácie. Európa ide cestou bujnejúcej militarizácie. Toto je realita, ktorá nás obklopuje," vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pred novinármi.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v samostatnom vyjadrení obvinil NATO z prekračovania tradičného pôsobiska a snahy o získanie vplyvu v oblastiach Blízkeho východu, južného Kaukazu, strednej Ázie, Arktídy a indo-pacifického regiónu.

S odvolaním sa na vysokopostavený zdroj z ukrajinskej prezidentskej kancelárie o tom informovala agentúra AFP.

Zelenskyj patril k dôležitým hosťom na predošlých summitoch Severoatlantickej aliancie.

Tento rok ho vzhľadom na napäté vzťahy s Trumpom nepozvali na hlavné pracovné zasadnutie lídrov členských krajín NATO, priblížila AFP.

Zdroj agentúre povedal, že tímy oboch lídrov doťahujú detaily stretnutia, ktoré by sa malo uskutočniť počas „skorého popoludnia“ v Holandsku. Dodal, že rozhovory budú zamerané na ukrajinský „nákup obranného balíka, z ktorého veľkú časť tvoria systémy protivzdušnej obrany“.

Témou by mali byť aj ďalšie sankcie voči Rusku, ktoré Trump dosiaľ odmietal, a cenový strop na ropu.

Samotný Zelenskyj v rozhovore pre britskú stanicu Sky News odvysielanom uviedol, že v priebehu summitu NATO sa chce tento týždeň stretnúť aj s Trumpom, pričom ich tímy pracujú na organizačných detailoch a načasovaní schôdzky. (TASR)

Ruská balistická raketa poškodila aj vlak na trati z Odesy do Záporožia. Viacerí cestujúci utrpeli zranenia.

„Moskva pokračuje vo vojne proti Ukrajine s podporou Severnej Kórey, Iránu a Číny, ako aj Bieloruska,“ povedal generálny tajomník NATO.

Rutte ďalej uviedol, že plán zahŕňa výrazné zvýšenie počtu systémov protivzdušnej obrany, tankov, obrnených vozidiel a delostrelectva, čo je reakcia na meniacu sa situáciu s hrozbami, najmä na vojnu Ruska proti Ukrajine.

„Smrteľný teror Ruska z neba nad Ukrajinou vidíme každý deň. Musíme byť schopní sa pred takýmito útokmi brániť,“ dodal Rutte.

Generálny tajomník varoval, že NATO musí urýchlene konať, aby sa pripravilo na budúce hrozby, pričom odkázal na odhady, že Rusko by mohlo do piatich rokov znovu vybudovať dostatočnú vojenskú kapacitu na to, aby mohlo NATO čeliť.

„Naše bezpečnostné prostredie sa zmenilo, a nie k lepšiemu. Hrozby, ktorým dnes čelíme, si vyžadujú, aby sme urobili oveľa viac,“ povedal.

Rutte zdôraznil, že nový plán investícií do obrany bude prehodnotený v roku 2029 a na zabezpečenie dôveryhodnosti bude podávaná každoročná správa.

Zdôraznil, že NATO je naďalej odhodlané podporovať Kyjev a potvrdil dlhodobé stanovisko aliancie, že „cesta Ukrajiny k členstvu v NATO je nezvratná“. (Kyiv Independent)

Túto pozíciu Slovenska deklaroval minister zahraničných vecí Juraj Blanár svojim partnerom na pondelňajšom zasadnutí Rady Európskej únie pre zahraničné veci v Bruseli.

„Rokovania o 18. balíku stále prebiehajú a zatiaľ nepoznáme jeho finálne znenie. Pre Slovensko je však politicky absolútne kľúčové, aby sa diskusia o sankčnom balíku presunula na Európsku radu a spojila sa s témou takzvaného návrhu RePower EU, ktorý predstavuje odpojenie sa od strategických surovín z Ruskej federácie. Otvorene sme o to požiadali našich partnerov,“ uviedol Blanár.

Šéf slovenskej diplomacie informoval, že Slovensko má posúdené predbežné body 18. balíka sankcií jednotlivými ministerstvami a ak sa nevyskytne nič nové, bude ho môcť podporiť, pretože by nemal mať negatívny dopad na slovenskú ekonomiku a hospodárstvo.

„Stretol som sa tiež s ministrom zahraničných vecí Francúzska Jeanom-Noëlom Barrotom, ktorému som podrobne vysvetlil, ako sa staviame k sankčnému balíku a čo požadujeme od Európskej únie v prípade odstrihnutia sa od ruských energetických zdrojov,“ vyhlásil Blanár

Doplnil, že tento týždeň bude na Európskej rade premiér Robert Fico jasne komunikovať výhrady vlády a požiadavky týkajúce sa RePower EU. (SITA)

V súčasnosti žiaden členský štát do svojej obrany neinvestuje päť percent HDP. Najbližšie k tomuto cieľu je Poľsko, ktoré by tento rok mohlo na obranu minúť financie rovnajúce sa 4,7 percenta svojho HDP.

Zvýšiť vojenské výdavky až na päť percent HDP požaduje americký prezident Donald Trump a tento cieľ presadzuje aj generálny tajomník Aliancie Mark Rutte.

Zo sumy päť percent HDP by priamo na armádu malo ísť 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta má byť určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, napríklad s budovaním či rekonštrukciou infraštruktúry. Text spoločného vyhlásenia lídrov na summite už v nedeľu schválili zástupcovia členských štátov.

Výnimku z tohto záväzku si vyjednalo Španielsko, ktoré avizovalo, že svoje výdavky na obranu ponechá maximálne na úrovni 2,1 percenta. Nesúhlas so zvýšením výdavkov až na päť percent HDP minulý týždeň verejne vyjadril španielsky premiér Pedro Sánchez, podľa ktorého by to bolo „nerozumné a kontraproduktívne“. Vyhlásil tiež, že navrhovaná výška výdavkov je „neprimeraná, zbytočná a nie je v súlade so zásadou sociálneho štátu.“

Požiadavku vynakladať na obranu až päť percent HDP Trump vyslovil ešte pred opätovným nástupom do úradu prezidenta v januári tohto roka. Mesiac predtým svojim spojencom pohrozil, že USA z Aliancie odídu, ak zvyšní členovia nebudú dávať na obranu viac peňazí.

Americký prezident pred niekoľkými dňami vyhlásil, že cieľ päť percent HDP by malo splniť všetkých 32 členských krajín NATO s výnimkou USA. Podľa Trumpa sa ostatné štáty dlho priživovali na úkor USA. „My NATO podporujeme už veľmi dlho. Myslím si, že v mnohých prípadoch platíme takmer 100 percent nákladov, takže si nemyslím, že my by sme mali (ísť na túto úroveň výdavkov), ale (ďalšie) krajiny NATO určite áno,“ povedal Trump.

Členovia NATO si v roku 2014 po ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym stanovili minimálnu úroveň výdavkov na obranu vo výške dvoch percent HDP. Následná invázia Ruska na Ukrajinu o osem rokov neskôr však podľa agentúry AFP prinútila Alianciu posilniť svoje východné krídlo a zvýšiť výdavky.

Viaceré štáty tento rok avizovali, že splnia cieľ z roku 2014 a na obranu budú dávať sumu dosahujúcu najmenej dve percentá svojho HDP. Žiadna krajina však do svojej obrany avizovaných päť percent neinvestuje.

Najviac na svoju obranu minulý rok vynakladalo Poľsko (4,12 percenta), Estónsko (3,43 percenta), Spojené štáty (3,38 percenta), Lotyšsko (3,15 percenta) a Grécko (3,08 percenta). V roku 2024 osem členských štátov stále neplnilo záväzok a do obrany investovalo menej ako dve percentá.

Najmenej investovalo Španielsko, Slovinsko, Luxembursko a Belgicko, ktorých výdavky sa pohybovali na úrovni okolo 1,3 percenta HDP. (TASR)