Nórsky parlament jednohlasne schválil navýšenie obranného rozpočtu

„Naším cieľom je mať najväčšiu a najsilnejšiu armádu v EÚ. Nie preto, že by sme mali veľmocenské plány, ale sme v takom čase a na takom mieste, že nemáme inú možnosť,“ povedal premiér.

Poľsko sa podľa neho ekonomicky rozvíja najrýchlejším tempom v EÚ a je dobrým príkladom pre svojich západných susedov. „My nikoho o peniaze prosiť nemienime,“ povedal premiér v súvislosti s budovaním obranných kapacít, no očakáva, že financovanie bezpečnosti bude spoločným záväzkom celej Európy.

Podľa premiéra ak Európa porozumie, že financovanie bezpečnosti má byť spoločným záväzkom všetkých krajín, bude lepšie pripravená na potenciálnu ruskú agresiu. „Veľmi by som chcel aby aj Nemci zbrojili rýchlejšie a intenzívnejšie,“ uzavrel premiér. (TASR)

Čínsky prezident sa zúčastní na podujatiach pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny.

Zároveň sa stretne s Putinom, uviedli ruské tlačové agentúry.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Čínsky líder pricestoval na Letisko Moskva-Vnukovo... okolo 18.00 h (17.00 h SELČ),“ upresnila agentúra RIA s odkazom na vyjadrenie svojho korešpondenta.

V stredu zavítal do Moskvy aj srbský prezident Aleksandar Vučič. Urobil tak napriek varovaniam Európskej únie, podľa ktorej nebude pôsobiť priaznivo, ak sa líder kandidátskej krajiny zúčastní na týchto podujatiach. Srbsko sa o členstvo v EÚ uchádza už od roku 2012.

Na návštevu Ruska dorazil už aj brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva. (TASR)

Informuje o tom agentúra AFP.

„Myslíme si, že je pre nás pravdepodobne nemožné sprostredkovávať to bez nejakého priameho rokovania medzi oboma stranami. A preto sa zameriavame práve na to,“ povedal americký viceprezident J. D. Vance na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo Washingtone.

USA viedli s Ukrajinou i Ruskom osobitné rokovania o ukončení konfliktu a ak sa nedosiahne pokrok, varovali pred odstúpením od sprostredkovávania.

Vance spomenul aj Európu, s ktorou sú USA „jeden tím“. „Myslím si, že táto európska aliancia je veľmi dôležitá, no na to, aby bola dôležitá a zároveň sme boli veľmi dobrými priateľmi - a ja si myslím, že sme skutoční priatelia - musíme hovoriť o dôležitých otázkach,“ ozrejmil.

Vance spojencov prekvapil, keď vo februárovom prejave na bezpečnostnom fóre v Mníchove kritizoval politiku EÚ v oblasti imigrácie a slobody prejavu. Podľa jeho vtedajších slov je sloboda prejavu naprieč Európou na ústupe, a že cenzúra je väčšou hrozbou ako vojenská agresia Ruska či Číny.

V stredu však hovoril o spoločných väzbách krajín, ktoré ich zbližujú. „Európska civilizácia a americká civilizácia, európska kultúra a americká kultúra sú veľmi prepojené a vždy budú prepojené,“ zdôraznil. „Je absolútne smiešne myslieť si, že sa niekedy podarí vraziť klin medzi Spojené štáty a Európu,“ dodal. (TASR)

Stretne sa s prezidentom Putinom, prezidentom Čínskej ľudovej republiky, Brazílie aj s generálnym tajomníkom Komunistickej strany Vietnamu.

Kallasová je podpredsedníčkou Európskej komisie a vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

„V ten deň oslavujeme Európu ako projekt mieru. Preto tam ideme s rôznymi témami, napríklad zodpovednosť, ďalšia podpora pre Ukrajinu, a som rada, že to môžeme robiť spolu aj s partnermi mimo EÚ,“ uviedla Kallasová.

Európski ministri zahraničia sa majú 9. mája neformálne stretnúť v Ľvove.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski Kallasovú doplnil, že počas druhej svetovej vojny bola okupovaná len malá časť územia Ruska, zatiaľ čo Ukrajina bola okupovaná celá.

„Milióny Ukrajincov boli obeťami nacistického prenasledovania, ale tiež bojovali v Červenej armáde. Je poburujúce, že si Vladimir Putin privlastňuje víťazstvo nad nacistickým Nemeckom len pre Rusko, a ešte horšie je, že používa rétoriku tých čias na útok proti Ukrajine,“ povedal Sikorski.

Kallasová tiež informovala, že EÚ pracuje na 17. balíku sankcií voči Rusku. „Ak chceme, aby Rusko chcelo mier, musíme naň vyvinúť ešte väčší tlak,“ vyhlásila podpredsedníčka Európskej komisie a dodala, že Spojené kráľovstvo v tejto veci zdieľa s EÚ podobný pohľad. (TASR)

Vyjadril sa tak na tlačovej konferencii s novým nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, ktorý je v Paríži na svojej prvej oficiálnej zahraničnej ceste. 

„Zriadime francúzsko-nemeckú radu pre obranu a bezpečnosť, ktorá sa bude pravidelne stretávať, aby prinášala operačné odpovede na naše spoločné strategické výzvy,“ povedal Macron.

Francúzsky prezident taktiež spochybnil, či Rusko dodrží trojdňové prímerie, ktoré na Ukrajine jednostranne vyhlásilo s tým, že má platiť od polnoci 8. mája do polnoci 11. mája.

„Okrem sľúbených troch dní (prímeria), ktoré sa nepochybne nebude dodržiavať, ako už tie predchádzajúce, myslí to ruský prezident (Vladimir Putin) konečne vážne?“ pýtal sa Macron. „Rozhodne sa konečne dodržať svoje slovo, najmä sľuby, ktoré dal na rokovaniach s americkou administratívou? Na tom nám záleží,“ dodal.

Merz povedal, že vojna na Ukrajine sa nemôže skončiť bez zapojenia Spojených štátov a varoval, že európske krajiny nie sú v tomto smere schopné nahradiť Washington.

„Túto vojnu na Ukrajine nemôžeme ukončiť bez pokračujúcej účasti Spojených štátov amerických, ktorú Európania nedokážu len tak niečím nahradiť,“ povedal a dodal, že akékoľvek budúce prímerie a bezpečnostné záruky pre Ukrajinu si budú vyžadovať práve aj zapojenie USA.

Merz sa na tlačovke venoval aj ozbrojeným stretom medzi Indiou a Pakistanom, uviedol pritom, že Berlín aj Paríž sú nimi hlboko znepokojené a obe strany konfliktu vyzývajú na zdržanlivosť. „Sme hlboko znepokojení včerajšími zrážkami medzi týmito dvoma jadrovými mocnosťami,“ povedal. Dodal, že „teraz viac než kedykoľvek predtým“ je potrebné zachovať si zdravý rozum a jasnú myseľ. (TASR)

V čase vrcholiacich príprav na vojenskú prehliadku pri príležitosti 80. výročia porážky nacistického Nemecka by išlo o jeden z najväčších vzdušných útokov za celú vojnu. Informáciu ministerstva nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.