Ukrajina vydala do Poľska pašeráka nelegálnych migrantov smerujúcich ďalej do EÚ

Summit začal generálny tajomník NATO Mark Rutte. Aliancia sa podľa neho schádza v nebezpečnom čase pre jej občanov. Spomenul ruskú agresiu na Ukrajine, konflikt na Blízkom východe či hrozbu v podobe terorizmu.

Nové technológie podľa Rutteho prinášajú mnoho príležitostí, ale tiež bezpečnostných výziev.

NATO je podľa svojho šéfa jednotné a je najsilnejšou obrannou alianciou vo svetovej histórii.

Aliancia podľa Rutteho prijme historické rozhodnutia, v dôsledku ktorých bude bezpečnejšia, silnejšia, akcieschopnejšia a tiež spravodlivejšia, pretože obranné záväzky budú rovnomernejšie rozdelené medzi Spojené štáty a Európu. Opäť ocenil amerického prezidenta Donalda Trumpa za jeho úsilie v tomto smere.

Za potrebné označil šéf NATO tiež zvýšenie produkcie v obrannom priemysle, a to pre bezpečnosť i ekonomiku.

Spojenci sa podľa neho zhodujú na pokračujúcej podpore Ukrajiny a tlaku na dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru.

"Všetci chceme zastaviť krvipreliatie," povedal. Aliančné štáty podľa neho žiadajú Rusko, aby svoju agresiu proti Ukrajine ukončilo.

Rutte navrhol zvýšiť cieľ výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu, a to tak, že 3,5 percenta by malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na infraštruktúru, kybernetickú bezpečnosť či budovanie zdravotníckych zariadení.

„Ak by sme urobili to, čo od nás všetci tu chcú, a to je zasiahnuť a zničiť ich ďalšími sankciami, pravdepodobne by sme stratili možnosť rokovať s nimi o prímerí, a kto by potom s nimi hovoril?“ povedal Rubio na okraj summitu Severoatlantickej aliancie v Haagu.

Doplnil, že šéf Bieleho domu Donald Trump bude „vedieť správny čas a miesto“ pre nové ekonomické opatrenia proti Rusku, a že administratíva spolupracuje s Kongresom, aby zabezpečila Trumpovi primeranú flexibilitu.

„Ak sa nám naskytne príležitosť niečo zmeniť a dostať ich (Rusko) k rokovaciemu stolu, využijeme ju,“ uzavrel Rubio. (TASR)

Pôdohospodárstvo bude podľa analýzy ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka patriť medzi najcitlivejšie sektory ovplyvnené rozšírením EÚ o Ukrajinu, ktorá predstavuje významného a vysoko konkurencieschopného aktéra v oblasti produkcie obilnín, olejnín a produktov živočíšneho pôvodu.

Agrosektor bude podľa vládneho materiálu čeliť tlaku na transformáciu, diverzifikáciu pestovaných plodín a orientáciu na produkty s vyššou pridanou hodnotou.

Ministerstvo v analýze taktiež uviedlo, že vstup Ukrajiny do štruktúr EÚ môže negatívnym spôsobom ovplyvniť napríklad slovenskú produkciu hydiny, hydinového mäsa a konzumných vajec.

Kým v roku 2021 sa podľa analýzy z Ukrajiny do SR doviezlo 1039 ton hydinového mäsa (za 1 milión eur), v roku 2023 to bolo 17.711 ton (za 35,16 milióna eur) a v roku 2024 už 22.878 ton (za 50,82 milióna eur). (TASR)

Podľa maďarského premiéra sa proti Zelenského prítomnosti na pracovných stretnutiach postavili lídri Maďarska, Slovenska, Turecka a Spojených štátov.

„V diplomacii nejde o to, kde niekto je, ale kde nie je. Američania, Turci, Slováci a my sme jasne dali najavo, že v záležitostiach NATO nechceme sedieť s pánom Zelenským za jedným stolom,“ povedal Orbán.

Maďarský premiér ďalej vyhlásil, že je v národnom záujme Maďarska nebyť v žiadnom spoločenstve s Ukrajinou – ani v NATO, ani v Európskej únii. (TASR)

Súčasne vyzval na úzky dialóg s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 napadlo Rusko. Uviedla to podľa agentúry AFP Erdoganova kancelária.

Prítomný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X zverejnil príspevok s fotografiou všetkých lídrov a napísal: „Spoločne budeme určite schopní chrániť životy a dosiahnuť skutočnú bezpečnosť a mier“.

Erdogan na schôdzke s Trumpom podľa vyhlásenia svojej kancelárie zdôraznil význam úzkej spolupráce pri mierovom urovnaní rusko-ukrajinskej vojny a čo najskoršom ukončení „humanitárnej tragédie“ v Pásme Gazy.

Rovnako „vyjadril spokojnosť s prímerím dosiahnutým medzi Izraelom a Iránom vďaka úsiliu prezidenta Trumpa“ a dúfa, že bude trvalé.

Lídri zároveň podčiarkli dôležitosť prijatia opatrení na posilnenie schopnosti odstrašenia NATO. Turecký prezident tiež vyzval na zintenzívnenie spolupráce s USA v oblasti obranného priemyslu, ktorá by podľa neho mohla výrazne podporiť vzájomný obchod.

Na okraj summitu NATO prebehlo aj stretnutie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, britského premiéra Keira Starmera a nemeckého kancelára Friedricha Merza.

Trojica podľa Starmerovej kancelárie vyzvala Irán, aby sa vrátil k rokovaciemu stolu a pomohol tak znížiť napätie na Blízkom východe. Pokiaľ ide o Ukrajinu, lídri rokovali o potrebe vyvinúť väčší tlak na Moskvu, a to aj prostredníctvom ďalších sankcií.

Okrem tejto trojstrannej schôdzky absolvoval Macron bilaterálne stretnutie so Zelenským. Na sieti X potvrdil neochvejnú podporu Ukrajiny zo strany Francúzska a dôrazne odsúdil ruský útok na Dnipro, ktorý si vyžiadal 17 obetí, a tiež údery na ukrajinské mestá v posledných týždňoch.

„Hoci Ukrajina pred viac ako tromi mesiacmi súhlasila s prímerím, ktoré navrhol prezident Trump, Rusko mier naďalej odmieta. Bombarduje, zabíja a porušuje medzinárodné právo bez toho, aby za to nieslo zodpovednosť. Rusku nemožno dovoliť, aby naďalej beztrestne zabíjalo,“ uviedol Macron.

Zelenskyj predtým v prejave v holandskom parlamente uviedol, že Rusko od začiatku vojny zaútočilo na Ukrajinu 28 743 dronmi Šáhid iránskej výroby. Iba v júni bolo zaznamenaných 2736 takýchto útokov.

Ruská armáda podľa Zelenského využíva tieto bezpilotné lietadlá predovšetkým pri nočných útokoch, ktoré opakovane zasahujú obytné oblasti. Bez „iránskeho režimu“ by to Moskva nebola schopná robiť, podotkol Zelenskyj.

Témou rozhovoru s Macronom bola podľa Zelenského aj možnosť rozšírenia ukrajinskej leteckej flotily o ďalšie francúzske stíhačky Mirage. Zaoberali sa aj spoločnou výrobou a investíciami do dronov.

Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry TASS informovalo o zostrelení 22 ukrajinských dronov. (TASR)

Napísala to agentúra DPA, ktorá mala dokument k dispozícii. Podľa nej hlavy štátov a predsedovia vlád iba ubezpečia Kyjev o „trvalom zachovaní záväzkov spojencov poskytnúť podporu Ukrajine“.

Dvojdňový summit NATO sa oficiálne začal v utorok večer štátnou večerou lídrov na pozvanie holandského kráľa Viliama-Alexandra a kráľovnej Maximy v kráľovskom paláci Huis ten Bosch. Prítomný je okrem iných aj americký prezident Donald Trump, SR zastupuje prezident Peter Pellegrini, ktorý večeru v príspevku na sieti Instagram označil za dobrú príležitosť hovoriť v neformálnom prostredí o témach summitu.

Jednou z kľúčových tém stretnutia bude aj prebiehajúca vojna na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 vojensky napadlo susedné Rusko. Vlaňajší summit Aliancie vo Washingtone sa skončil s prísľubom, že Ukrajina je na „nezvratnej ceste“ k členstvu v NATO. Vtedy bol prezidentom USA Joe Biden.

Tohtoročné vyhlásenie sa však namiesto toho zameria na širší prísľub pokračujúcej podpory Kyjeva, uviedli podľa magazínu Politico predstavitelia Aliancie. Podobnú informáciu priniesla aj agentúra DPA. (TASR)

Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social zverejnil aj graf znázorňujúci výdavky na obranu spojencov NATO. Španielsko sa v grafe umiestnilo na spodnej priečke. Americký prezident zároveň dodal, že „o tom bude čoskoro diskutovať s členmi NATO“.

Španielsko avizovalo, že svoje výdavky na obranu ponechá maximálne na úrovni 2,1 percenta HDP. Nesúhlas so zvýšením výdavkov až na päť percent HDP minulý týždeň verejne vyjadril španielsky premiér Pedro Sánchez, podľa ktorého by to bolo „nerozumné a kontraproduktívne“. Vyhlásil tiež, že navrhovaná výška výdavkov je „neprimeraná, zbytočná a nie je v súlade so zásadou sociálneho štátu“.

Podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho ho Španielsko ubezpečilo, že dokáže splniť nové ciele v oblasti obranných záväzkov, aj ak bude na obranu vynakladať menej ako 3,5 percenta.

Na tlačovej konferencii pred summitom však šéf NATO uviedol, že Aliancia „je absolútne presvedčená“, že Španielsko bude musieť smerovať k novému záväzku v oblasti výdavkov. (TASR)