Ukrajina podľa Estónska nepovažuje za potrebné vyslanie západných vojakov na svoje územie

Reagoval tak na otázky o postoji Slovenska či Španielska, ktoré mali pred summitom určité výhrady.

Zdôraznil, že najväčšou hrozbou pre Európu je Rusko a európske krajiny mu nemôžu dať šancu, aby sa pokúsilo otestovať jednotu Aliancie.

„Nikto explicitne neodmietol cieľ dosiahnuť päť percent v horizonte desiatich rokov. Niektorí, samozrejme, zdôraznili, že podstatnejší pohľad než päť percent je, čo sa za ne dosiahne,“ povedal Pavel.

S tým, že samotná tabuľka s percentami nestačí, ale bude dôležité najmä napĺňanie obranných plánov Aliancie, súhlasí aj on.

Americký prezident Donald Trump ostatným lídrom podľa Pavla povedal, že nenájdu lepšieho a zodpovednejšieho spojenca než USA, a zdôraznil, že článok 5 naďalej platí. To, že na Európu vo zvýšení výdavkov na obranu tlačil, nie je podľa Pavla nič nové, robili to aj jeho predchodcovia, len miernejšie. Český prezident podotkol, že dlh, ktorý si európske krajiny zhromaždili, musia odstrániť.

Najväčšou hrozbou pre Európu je podľa Pavla Rusko, ktoré vie, v akom stave sú európske armády a Aliancia ako celok.

„Ak nechceme vytvoriť situáciu, ktorú by ruské vedenie mohlo zneužiť na testovanie Aliancie a jej pripravenosti napríklad v Estónsku alebo inej krajine, potom musíme skutočne veľmi rýchlo robiť kroky, aby Rusku taká myšlienka ani nenapadla, lebo by si uvedomilo, že cena za také testovanie by bola príliš vysoká,“ vyhlásil Pavel.

Lídri hovorili aj o potrebe naďalej podporovať Ukrajinu. Jej budúcnosť bude podľa Pavla do značnej miery definovať, ako bude vyzerať bezpečnosť v celej Európe.

„Kvalita a forma mieru, až raz bude dosiahnutý, bude mať dosť podstatný vplyv na bezpečnosť každého občana v Európe a toho sú si všetci vedomí,“ podotkol.

Český prezident dodal, že na utorkovej slávnostnej večeri sedel pri stole s holandským kráľom, americkým prezidentom, talianskou premiérkou, tureckým prezidentom a generálnym tajomníkom NATO.

„Mali sme možnosť hovoriť o mnohých veciach, ktoré sa týkajú amerického pohľadu na zvyšovanie výdavkov na obranu, na ich postup v Iráne a ďalší postup, pokiaľ ide o zvyšovanie tlaku na Rusko. Myslím si, že to do určitej miery ovplyvnilo hladký priebeh dnešného plenárneho zasadnutia, lebo mnoho vecí sme si vysvetlili už pri včerajšej večeri,“ povedal Pavel. (TASR)

„Tempo ruských strát zostáva veľmi vysoké,“ uviedol predstaviteľ na okraji samitu NATO, pričom upozornil, že Moskva v ostatných mesiacoch prešla na taktiku menších, mobilnejších útočných skupín využívajúcich motocykle a terénne vozidlá. Tento posun je dôsledkom ťažkých strát a nedostatku sovietskych tankov.

Rusko v prvej polovici roka 2025 utrpelo v priemere takmer 1 300 obetí denne. Hoci sa tempo mierne znížilo, NATO hodnotí, že Rusko je ochotné znášať tieto straty v záujme pomalých a postupných ziskov.

„Veríme, že budú v tejto stratégii pokračovať, a že to môže ešte zvýšiť ich ochotu riskovať,“ varoval predstaviteľ aliancie.

Švajčiarsko podobnú dohodu pred dvoma dňami podpísala s Bruselom Kanada.

Uzavretie partnerstva by Švajčiarsku umožnilo vyjednať výhodnejšie podmienky pre účasť svojho obranného priemyslu na projektoch spoločného obstarávania zbraní v rámci EÚ.

Vláda pripomenula, že EÚ už podobné dohody podpísala s viacerými štátmi a ďalšie sa pripravujú. Spoločnosti z týchto krajín môžu po splnení podmienok čerpať financie z nového špecializovaného nástroja SAFE (obranného fondu) vo výške 150 miliárd eur.

„Švajčiarsko má záujem o intenzívnejšiu spoluprácu s EÚ, najmä v oblasti zbrojárstva,“ uvádza sa vo vládnom vyhlásení a rokovania by sa podľa neho mali začať čo najskôr. Spojené kráľovstvo podpísalo takéto partnerstvo s EÚ v máji a o obdobnú dohodu sa usiluje aj Austrália. (TASR)

„Prezident odišiel na samit bez podpory vlády, zároveň je tvrdo kritizovaný jedným z koaličných partnerov. Slovensko je na samite vnímané ako krajina, ktorá je dezorientovaná a nevie, kde patrí,“ povedal na tlačovej besede člen predsedníctva PS Ivan Korčok a dodal, že Slovensko nikdy nesedelo za rokovacím stolom na samite NATO tak oslabené ako dnes.

V Haagu sa aktuálne rozhoduje o navyšovaní obranných výdavkov členských krajín Severoatlantickej aliancie.

Korčok poukázal na to, že premiér Robert Fico (Smer-SD) len pár dní pred dôležitým samitom rozbehol nebezpečnú hru a diskusiu okolo neutrality Slovenska, a teda vystúpenia z NATO. Prieskumy verejnej mienky pritom hovoria jasne, že až 72 percent občanov SR si praje zostať v NATO a 63 percent si myslí, že Slovensko by malo zvyšovať výdavky na modernizáciu armády. Korčok zároveň vyzval vládu, aby prestala hazardovať s obranou a bezpečnosťou Slovenska.

„Partneri v NATO sa na nás pozerajú ako na rizikového člena. Zvýšenie výdavkov na obranu je prejav zodpovednosti, ale aj uznania reality,“ skonštatoval exminister zahraničných vecí.

Zdôraznil, že v kolektívnej obrane nemá Slovensko žiadnu alternatívu voči NATO, ak chceme, aby bola naša obrana efektívna aj dostupná. „Každá iná alternatíva ako členstvo v NATO je násobne drahšia, slabšia a menej efektívna,“ podčiarkol s tým, že Severoatlantická aliancia má zároveň odstrašujúci efekt a každý útočník si rozmyslí, či štáty NATO, vrátane Slovenska, napadne. Účet za zvyšovanie obranných výdavkov štátov NATO je účtom ruského prezidenta Vladimira Putina, kvôli ktorému sa to deje, zdôraznil Korčok.

Bezpečnostný expert PS Peter Bátor zhodnotil, že Slovensko si robí hanbu na medzinárodnej pôde, keď prezident bude prezentovať niečo, čo nepodporila vláda.

„NATO nám za posledné dva rok dáva jasný odkaz, že klameme v tom, ako investujeme do našej obrany a že dávame dve percentá HDP do obrany, pretože to tie dve percentá nie sú. Vláda klame občanov, že ozbrojené sily dostávajú všetko na to, aby ich boli schopné brániť,“ skonštatoval. Všetky okolité štáty podľa neho rozumejú tomu, že treba viac investovať do obrany a bezpečnosti, len slovenská vláda nie.

Vláda navyše podľa Bátora ľuďom zatajuje, že z NATO sme dostali nový zoznam požiadaviek, ktoré musíme plniť na to, aby sme prispievali do novej kolektívnej obrany.

„Zatiaľ čo iné štáty si tento záväzok idú plniť, náš premiér ostatným spojencom odkazuje, že my to robiť nebudeme. My to chceme zadarmo a robte to pre nás,“ povedal. Premiér Robert Fico tiež povedal, že na nové zbraňové systémy nedá ani cent, pritom minister obrany za jeho stranu Smer-SD Robert Kaliňák už naplánoval a aj minul na tento účel množstvo peňazí, poukázal Bátor. „Nikto netuší, čo vlastne nakupujeme, a jediný, kto o tom rozhoduje, je minister obrany. Robí to bez plánu a ako si zmyslí,“ podotkol.

PS žiada, aby Kaliňák čo najskôr prišiel s jasnou stratégiou modernizácie armády, kde budú stanovené priority a aj to, ako sa budú napĺňať. (SITA)

Server poznamenal, že Orbán sa tak opäť postavil proti oficiálnemu stanovisku aliancie. „NATO nemá na Ukrajine čo robiť. Ukrajina, rovnako ako Rusko, nie je členom NATO a mojou úlohou je, aby to tak aj zostalo,“ vysvetlil svoj postoj k situácii na Ukrajine a k úlohe NATO.

Podľa maďarského premiéra Rusko nepredstavuje pre alianciu reálnu hrozbu napriek tomu, že sa to „neustále spomína“ vo vyhláseniach na summitoch NATO.

„Nemyslím si, že Rusko predstavuje pre NATO nejakú skutočnú hrozbu, keďže sme oveľa silnejší,“ dodal. Podľa Orbána najväčšou výzvou Európy nie je bezpečnostná, ale ekonomická hrozba, pretože strata konkurencieschopnosti predstavuje podľa neho najväčšiu hrozbu pre kontinent.

Orbán sa vyjadril pochvalne k úsiliu a k „zdravému rozumu“ amerického prezidenta Donalda Trumpa. Vyhlásil, že vďaka tomu, že je prezidentom USA Trump, budú nové vojny krátke, zatiaľ čo pre staré vojny „dôjde palivo“. (TASR)

Spojené štáty sú oddané kľúčovému záväzku kolektívnej obrany NATO zakotvenému v článku päť Washingtonskej zmluvy.

Trump mal v minulosti viackrát vyjadrenia, ktoré tento záväzok spochybňovali. „Záleží na vašej definícii. Existuje mnoho definícií článku päť,“ povedal Trump v utorok pred odletom na summit.

Podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy sa každá zmluvná strana zaväzuje považovať ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým členským krajinám za útok proti všetkým. V takom prípade sa členské štáty zaväzujú individuálne alebo v súlade s ostatnými zmluvnými stranami "podniknúť kroky, ktoré budú považovať za nevyhnutné, vrátane použitia ozbrojenej sily“.