Ukrajinské drony sa zamerali na zariadenia vojensko-priemyselného komplexu v Tatársku

Jeden človek zomrel pri útokoch na Kyjev a ďalší dvaja ľudia prišli o život pri ruských úderoch v Dnepropetrovskej oblasti, píšu tlačové agentúry s odvolaním sa na miestne úrady.

Šéf regionálnej vojenskej správy Vladyslav Haivanenko v Dnepropetrovskej oblasti uviedol, že ďalších sedem ľudí utrpelo pri útokoch zranenia.

„Vypukli požiare. Poškodené boli bytové a súkromné budovy, hospodárska budova, obchod a najmenej jedno vozidlo,“ napísal na platforme Telegram.

Ruská armáda nadránom podnikla útoky aj na ukrajinské hlavné mesto Kyjev. Útok balistickou strelou si v jednom z rajónov vyžiadal jednu obeť a ďalších desať ľudí utrpelo zranenia.

Traja z nich boli prevezení do nemocnice, uviedol šéf kyjevskej vojenskej správy Tymur Tkačenko. Výbuchy poškodili viaceré budovy a domy v niekoľkých štvrtiach.

„Výbuchy v hlavnom meste. Mesto je pod útokom,“ uviedol primátor Kyjeva Vitalij Kličko na platforme Telegram v čase útokov. Dodal, že neobytné budovy v Desňanskom a Darnyckom rajóne zachvátili „rozsiahle požiare“.

Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že Rusko počas noci vystrelilo deväť rakiet a 62 dronov. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zachytiť štyri rakety a 50 dronov.

Ruské ministerstvo obrany naopak uviedlo, že jeho protivzdušná obrana počas noci zničila 121 ukrajinských dronov. (ČTK, TASR)

„Výbuchy v hlavnom meste. Mesto je pod balistickým útokom,“ uviedol primátor Kyjeva Vitalij Kličko na platforme Telegram.

„V hlavnom meste je momentálne 8 ľudí zranených,“ napísal Kličko v samostatnom príspevku a dodal, že traja z nich museli byť hospitalizovaní. Uviedol ďalej, že neobytné budovy v Desňanskom a Darnyckom rajóne zachvátili „rozsiahle požiare“.

Šéf kyjevskej vojenskej správy Tymur Tkačenko uviedol, že k škodám došlo aj v Dniprovskom rajóne, odkiaľ hlásia bližšie nešpecifikovaný počet zranených.

Útok prichádza v čase, keď západní spojenci Kyjeva stupňujú tlak na Rusko a vojna vstupuje do svojej štvrtej zimy.

Britský premiér Keir Starmer v piatok vyzval spojencov, aby posilnili vybavenie Ukrajiny raketami dlhého doletu, deň po tom, čo lídri EÚ podnikli kroky smerom k financovaniu ukrajinskej obrany na ďalšie dva roky.

Spojené štáty a Európska únia tento týždeň oznámili aj nové sankcie voči energetickým spoločnostiam Ruska, ktorých cieľom je ochromiť jeho vojnové hospodárstvo. (TASR)

Ukrajina zintenzívňuje útoky na ruskú energetickú infraštruktúru, keďže v mierových rokovaniach, ktoré sprostredkoval americký prezident Donald Trump, sa nedosiahol významný pokrok.

Podľa miestnych úradov sú takéto útoky príčinou nedostatku palív do motorových vozidiel vo viacerých ruských regiónoch.

Aj podľa štvrtkových vyjadrení Generálneho štábu Ukrajiny zasiahli ropnú rafinériu v Riazani ukrajinské ozbrojené sily.

Ako uvádzajú zdroje agentúry Reuters, destilačná jednotka CDU-4 bola vo štvrtok narýchlo odstavená, keď po útoku dronom začala horieť. Zariadenie dokáže spracovať štyri milióny metrických ton ročne resp. 80-tisíc barelov denne, t.j. približne štvrtinu celkovej kapacity rafinérie.

Jej vlastníkom je ropná spoločnosť Rosnefť, ktorá však situáciu nekomentovala. Rafinéria naďalej pokračuje v spracúvaní ropy, no pri zníženom objeme, pričom podľa jedného zo zdrojov agentúry Reuters boli odstavené aj niektoré zariadenia v blízkosti destilačnej jednotky, ako napr. reformér, jednotka na hydrogenáciu vákuových destilátov a zariadenie na katalytické krakovanie.

V roku 2024 rafinéria spracovala 13,1 milióna ton ropy, pričom vyrobila 2,3 milióna ton benzínu, 3,4 milióna ton nafty a 4,2 milióna ton vykurovacieho oleja. (TASR)

Podľa zdrojov agentúry Bloomberg je minister zahraničných vecí Marco Rubio dospel k záveru, že Moskva nie je ochotná pristúpiť na výraznejšie zmeny vo svojich požiadavkách týkajúcich sa ukončenia vojny na Ukrajine.

Zdroje tvrdia, že po pondelkovom telefonáte medzi Rubiom a ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom šéf americkej diplomacie usúdil, že Rusko sa iba snaží spomaliť rokovania o prímerí a predlžovať vojnu.

Plánované osobné stretnutie s Lavrovom, ktoré malo predchádzať schôdzke prezidentov v Budapešti preto Rubio zrušil. Washington následne v stredu uvalil nové sankcie na Moskvu a Trump oznámil, že rokovanie s Putinom sa neuskutoční.

Bloomberg v tejto súvislosti poukazuje, že Rubiov tvrdší postoj k Rusku je v kontraste s prístupom osobitného vyslanca USA a blízkeho priateľa Trumpa Stevea Witkoffa.

Podľa viacerých zdrojov Witkoff počas minulotýždňového stretnutia Trumpa s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským naliehal na ukrajinského lídra, aby súhlasil s Putinovými požiadavkami na odstúpenie Donbasu Rusku.

Nemenované zdroje uviedli, že priamejšie zapojenie Rubia do rozhovorov s Ruskom je úľavou pre mnohých európskych predstaviteľov, ktorí vyjadrili obavy, že USA by sa s Witkoffom na čele rokovaní mohli viac priblížiť k pozícii Ruska a vyvíjať tlak na Ukrajinu, aby akceptovala požiadavky Moskvy. (TASR)

Litovské Národné centrum krízového riadenia (NCMC) uviedlo, že radary zachytili „desiatky balónov“. Rezort dopravy vo vyhlásení uviedol, že letecká činnosť na oboch letiskách sa preto zastavila najmenej do 22.00 h miestneho času (21.00 h SELČ).

Letisko vo Vilniuse uzavreli aj v utorok 21. októbra a v nedeľu 5. októbra, pretože do vzdušného priestoru hlavného mesta vleteli balóny pašerákov s cigaretami z Bieloruska. Litovská premiérka Inga Ruginiené v stredu uviedla, že jej krajina uzavrie s Bieloruskom hranice, ak sa podobný prípad zopakuje.

Agentúra Reuters pripomína, že vzdušný priestor nad európskymi členmi Severoatlantickej aliancie (NATO) za posledné týždne opakovane narúšali neznáme drony alebo ruské vojenské lietadlá. Podobné problémy hlásili škandinávske krajiny, Nemecko, pobaltské štáty, Rumunsko či Poľsko. (TASR)

Podľa prokuratúry pôsobili ako organizovaná skupina, ktorá konala na pokyny z Ruska a ich cieľom boli sabotáže a teroristické trestné činy.

Páchateľov odsúdili za podpálenie obchodných domov v poľskej Varšave, litovskom Vilniuse a lotyšskej Rige.

Požiar vo Varšave spôsobil škody vo výške tri a pol milióna zlotých (830.000 eur).

Zhorelo pri ňom zhruba 80 percent obchodného domu a došlo k nemu krátko pred požiarom vo Vilniuse. Moskva účasť na podpaľačských útokoch popiera.

Súd vyniesol tresty odňatia slobody vo výške od jedného roka a štyroch mesiacov až po päť a pol roka. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. (TASR)

Uviedol to počas stretnutia tzv. koalície ochotných, na ktorom vyzval európskych lídrov, aby dosiahli dohodu a poskytli financie zo zmrazených ruských aktív Kyjevu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj svojich spojencov požiadal, aby posilnili ukrajinské ďalekonosné vojenské spôsobilosti, čím by vyvinuli tlak na Rusko rokovať o ukončení vojny.

„Musíme sa dohodnúť a dokončiť proces v súvislosti s ruským štátnymi aktívami a uvoľniť miliardy na pomoc pri financovaní ukrajinskej obrany,“ povedal Starmer európskym lídrom na stretnutí v Londýne.

„Spojené kráľovstvo je pripravené spolupracovať s EÚ, aby sa táto záležitosť posunula dopredu čo najrýchlejšie,“ deklaroval.

Európska komisia navrhuje využiť zmrazené ruské aktíva na financovanie takzvanej reparačnej pôžičky pre Ukrajinu vo výške viac než 140 miliárd eur. Lídri EÚ ju však na štvrtkovom zasadnutí Európskej rady zatiaľ neschválili.

Starmer so Zelenským vyzvali aj na posilnenie ukrajinských spôsobilostí v oblasti zbraní dlhého doletu. Reuters pripomína, že pri útokoch na ciele hlboko v ruskom území Ukrajina používa vlastné zbrane.

Zelenskyj predstaviteľov koalície ochotných vyzval aby „nedali Rusku žiadny dôvod domnievať sa, že vojnu môžu ukončiť výsledkom, ktorý by bol Ukrajinu nespravodlivý“.

„Všetci musíme mať na pamäti, že otázky územnej celistvosti, ako aj akákoľvek výmena území nesmú odmeniť agresora ani odmeniť akúkoľvek budúcu agresiu,“ povedal ukrajinský prezident „Iba dôrazné a spravodlivé riešenie bude skutočne fungovať,“ dodal.