Putin je rozhorčený atentátom na Fica, hovorí o ohavnom zločine

Server poznamenal, že Orbán sa tak opäť postavil proti oficiálnemu stanovisku aliancie. „NATO nemá na Ukrajine čo robiť. Ukrajina, rovnako ako Rusko, nie je členom NATO a mojou úlohou je, aby to tak aj zostalo,“ vysvetlil svoj postoj k situácii na Ukrajine a k úlohe NATO.

Podľa maďarského premiéra Rusko nepredstavuje pre alianciu reálnu hrozbu napriek tomu, že sa to „neustále spomína“ vo vyhláseniach na summitoch NATO.

„Nemyslím si, že Rusko predstavuje pre NATO nejakú skutočnú hrozbu, keďže sme oveľa silnejší,“ dodal. Podľa Orbána najväčšou výzvou Európy nie je bezpečnostná, ale ekonomická hrozba, pretože strata konkurencieschopnosti predstavuje podľa neho najväčšiu hrozbu pre kontinent.

Orbán sa vyjadril pochvalne k úsiliu a k „zdravému rozumu“ amerického prezidenta Donalda Trumpa. Vyhlásil, že vďaka tomu, že je prezidentom USA Trump, budú nové vojny krátke, zatiaľ čo pre staré vojny „dôjde palivo“. (TASR)

Spojené štáty sú oddané kľúčovému záväzku kolektívnej obrany NATO zakotvenému v článku päť Washingtonskej zmluvy.

Trump mal v minulosti viackrát vyjadrenia, ktoré tento záväzok spochybňovali. „Záleží na vašej definícii. Existuje mnoho definícií článku päť,“ povedal Trump v utorok pred odletom na summit.

Podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy sa každá zmluvná strana zaväzuje považovať ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým členským krajinám za útok proti všetkým. V takom prípade sa členské štáty zaväzujú individuálne alebo v súlade s ostatnými zmluvnými stranami "podniknúť kroky, ktoré budú považovať za nevyhnutné, vrátane použitia ozbrojenej sily“.

K rozhodnutiu výrazne zvýšiť výdavky členských štátov podľa neho členské štáty dospeli najmä vďaka Trumpovi.

„Prezident Trump. Vaša vedúca úloha od roku 2016 už prispela k biliónu dolárov dodatočných výdavkov európskych spojencov a dnes prispeje k dodatočným biliónom pre našu spoločnú obranu a vyrovnaniu záväzkov medzi Amerikou a jej spojencami,“ dodal Rutte.

Summit začal generálny tajomník NATO Mark Rutte. Aliancia sa podľa neho schádza v nebezpečnom čase pre jej občanov. Spomenul ruskú agresiu na Ukrajine, konflikt na Blízkom východe či hrozbu v podobe terorizmu.

Nové technológie podľa Rutteho prinášajú mnoho príležitostí, ale tiež bezpečnostných výziev.

NATO je podľa svojho šéfa jednotné a je najsilnejšou obrannou alianciou vo svetovej histórii.

Aliancia podľa Rutteho prijme historické rozhodnutia, v dôsledku ktorých bude bezpečnejšia, silnejšia, akcieschopnejšia a tiež spravodlivejšia, pretože obranné záväzky budú rovnomernejšie rozdelené medzi Spojené štáty a Európu. Opäť ocenil amerického prezidenta Donalda Trumpa za jeho úsilie v tomto smere.

Za potrebné označil šéf NATO tiež zvýšenie produkcie v obrannom priemysle, a to pre bezpečnosť i ekonomiku.

Spojenci sa podľa neho zhodujú na pokračujúcej podpore Ukrajiny a tlaku na dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru.

"Všetci chceme zastaviť krvipreliatie," povedal. Aliančné štáty podľa neho žiadajú Rusko, aby svoju agresiu proti Ukrajine ukončilo.

Rutte navrhol zvýšiť cieľ výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu, a to tak, že 3,5 percenta by malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na infraštruktúru, kybernetickú bezpečnosť či budovanie zdravotníckych zariadení.

„Ak by sme urobili to, čo od nás všetci tu chcú, a to je zasiahnuť a zničiť ich ďalšími sankciami, pravdepodobne by sme stratili možnosť rokovať s nimi o prímerí, a kto by potom s nimi hovoril?“ povedal Rubio na okraj summitu Severoatlantickej aliancie v Haagu.

Doplnil, že šéf Bieleho domu Donald Trump bude „vedieť správny čas a miesto“ pre nové ekonomické opatrenia proti Rusku, a že administratíva spolupracuje s Kongresom, aby zabezpečila Trumpovi primeranú flexibilitu.

„Ak sa nám naskytne príležitosť niečo zmeniť a dostať ich (Rusko) k rokovaciemu stolu, využijeme ju,“ uzavrel Rubio. (TASR)

Pôdohospodárstvo bude podľa analýzy ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka patriť medzi najcitlivejšie sektory ovplyvnené rozšírením EÚ o Ukrajinu, ktorá predstavuje významného a vysoko konkurencieschopného aktéra v oblasti produkcie obilnín, olejnín a produktov živočíšneho pôvodu.

Agrosektor bude podľa vládneho materiálu čeliť tlaku na transformáciu, diverzifikáciu pestovaných plodín a orientáciu na produkty s vyššou pridanou hodnotou.

Ministerstvo v analýze taktiež uviedlo, že vstup Ukrajiny do štruktúr EÚ môže negatívnym spôsobom ovplyvniť napríklad slovenskú produkciu hydiny, hydinového mäsa a konzumných vajec.

Kým v roku 2021 sa podľa analýzy z Ukrajiny do SR doviezlo 1039 ton hydinového mäsa (za 1 milión eur), v roku 2023 to bolo 17.711 ton (za 35,16 milióna eur) a v roku 2024 už 22.878 ton (za 50,82 milióna eur). (TASR)

Podľa maďarského premiéra sa proti Zelenského prítomnosti na pracovných stretnutiach postavili lídri Maďarska, Slovenska, Turecka a Spojených štátov.

„V diplomacii nejde o to, kde niekto je, ale kde nie je. Američania, Turci, Slováci a my sme jasne dali najavo, že v záležitostiach NATO nechceme sedieť s pánom Zelenským za jedným stolom,“ povedal Orbán.

Maďarský premiér ďalej vyhlásil, že je v národnom záujme Maďarska nebyť v žiadnom spoločenstve s Ukrajinou – ani v NATO, ani v Európskej únii. (TASR)