Ukrajina pri Avdijivke zostrelila ruské bojové lietadlo Su-25

Medzi zranenými je aj päťmesačné dieťa a dve deti vo veku deväť a desať rokov, ozrejmili miestni predstavitelia. Dron zaútočil v blízkosti obytnej budovy, pričom na nej porozbíjal okná. Päť zranených osôb ošetrili v nemocnici, oznámil na platforme Telegram oblastný gubernátor Oleh Synehubov.

V piatok pri ďalšom útoku údajne zahynula aj 75-ročná žena a dvaja muži utrpeli zranenia, uvádzajú úrady.

Počet ruských dronových útokov na Ukrajinu dosiahol v júli rekordnú mesačnú úroveň. Podľa analýzy agentúry AFP založenej na údajoch ukrajinských vzdušných síl Moskva vypustila na Ukrajinu 6297 ďalekonosných dronov, čo predstavuje takmer 16-percentný nárast oproti júnu a tretí mesiac po sebe s rastúcim počtom útokov. V júli bolo zároveň odpálených 198 rakiet, čo je druhý najvyšší počet v tomto roku po júni. (TASR)

Do vzdušného priestoru krajiny pravdepodobne vstúpil z Bieloruska, píše agentúra DPA.

Pozostatky dronu našli vo výcvikovom stredisku Gaiziunai neďaleko mesta Jonava. Podľa prvých správ ide o dron Geran, ktorý sa navonok podobá na bojové drony Šáhid používané Ruskom vo vojne proti Ukrajine. Zatiaľ nie je jasné, či bol dron vybavený výbušninami a či sa v ňom stále nachádza palivo.

Neznámy lietajúci objekt spozorovali ešte v pondelok neďaleko hlavného mesta Vilnius. Podľa armády bezpilotné lietadlo s najväčšou pravdepodobnosťou odklonila ukrajinská protivzdušná obrana.

Litovská vláda už Bielorusko diplomatickou nótou požiadala o vysvetlenie. Zároveň nasadila dodatočné jednotky a prostriedky protivzdušnej obrany na hranice s Bieloruskom.

DPA pripomína, že Bielorusko je blízkym spojencom Ruska a od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine drony opakovane prenikajú do vzdušného priestoru susedných pobaltských štátov. (TASR)

Gubernátor označil incident na sociálnej sieti Telegram za „ukrajinský teroristický útok“. Podľa jeho slov 18-ročný mladík a ďalší muž smerovali k autobusovej zastávke, keď ich zasiahol dron.

Moskva a Kyjev sa počas viac ako tri roky trvajúcej vojny navzájom obviňujú z útokov na civilistov, čo obe strany popierajú.

Podľa agentúry DPA je však počet obetí a rozsah škôd na ruskej strane neporovnateľný s rozsiahlou skazou a vysokým počtom obetí, ktoré spôsobila ruská invázia na Ukrajinu.

Rusko začalo vojnu proti Ukrajine 24. februára 2022. V uplynulých dňoch Moskva útoky zintenzívnila a každú noc vypúšťa stovky dronov a desiatky rakiet. (TASR)

Trump to uviedol na svojej platforme Truth Social. Nespresnil však, či ide len o mŕtvych alebo aj zranených.

„Tento mesiac zomrelo v absurdnej vojne s Ukrajinou takmer 20-tisíc ruských vojakov“, vyjadril sa Trump. Ukrajinské straty podľa neho predstavujú „od 1. januára 2025 približne 8-tisíc vojakov bez zahrnutia nezvestných“.

„Toto je vojna, ktorá sa nikdy nemala stať. Toto je Bidenova vojna, nie ‚TRUMPOVA‘. Som tu len preto, aby som zistil, či ju dokážem zastaviť!“, vyhlásil. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruské správy Zelenskyj považuje za falošné dezinformácie. 

Pri meste Časiv Jar, ktorý leží len niekoľko kilometrov západne od okupovaného Bachmutu, ruské sily bojujú už od apríla.

Podľa skupiny ukrajinských vojenských analytikov DeepState ukrajinské sily naďalej kontrolujú južné a západné časti mesta.

Emil Kastehelmi z fínskej analytickej skupiny Black Bird Group, uviedol, že už niekoľkomesačný pomalý, vlečúci sa ruský postup od ulice k ulici znamená, že ruské správy o dobytí mesta Časiv Jar nie sú „ničím novým“.

„Frontová línia sa od minulého týždňa veľmi nepohla,“ dodal. (SITA, Kyiv Independent)

Podotklo, že v tejto oblasti zrealizovalo a naďalej realizuje množstvo aktivít. V súvislosti so správou Najvyššieho kontrolného úradu pripravuje ďalšie opatrenia. 

Novým prvkom podpory je vznik adaptačných tried. Od začiatku tohto roka možno v základnej škole zriadiť adaptačnú triedu a so súhlasom zákonného zástupcu do nej zaradiť žiaka na nevyhnutný čas, najviac na jeden školský rok.

„Majú za cieľ zlepšovať podmienky na vzdelávanie žiakov s nedostatočnou znalosťou slovenského jazyka, pomôžu prekonať jazykovú bariéru a pripravia ich na plynulé zapojenie sa do bežného vyučovania,“ priblížil rezort.

Avizoval, že so zavedením povinného vzdelávania tiež upraví podmienky poskytovania príspevku na dopravné náklady. Zároveň uviedol, že finalizuje novú vyhlášku o jazykových školách, z ktorej sa odvodí štátny vzdelávací program pre jazykové školy - aj pre oblasť slovenčiny ako cudzieho jazyka.

Ministerstvo zároveň informovalo, že aj v tomto roku poskytuje finančné prostriedky na preplatenie jazykových kurzov pre žiakov odídencov z Ukrajiny, ktoré sa organizujú v rámci poskytovania podporného opatrenia „Zabezpečenie poskytovania kurzu vyučovacieho jazyka školy alebo inej podpory pri osvojovaní si vyučovacieho jazyka školy“.

Spomenulo aj ďalšie opatrenia a aktivity, ktorých cieľom je podporiť deti cudzincov.

Zo zistení kontroly NKÚ, o ktorých informovala jeho hovorkyňa Daniela Bolech Dobáková vyplynulo, že deti cudzincov na Slovensku potrebujú pomoc pri začlenení sa do spoločnosti.

Verejným inštitúciám podľa hovorkyne chýbajú schémy postupu pri krízových migračných vlnách aj stratégia vzdelávania týchto detí. Poukázala, že Slovensko spustí povinné vzdelávanie pre deti cudzincov až od septembra 2025, teda tri a pol roka po začiatku vojny na Ukrajine a s ňou spojených migračných vĺn. (TASR)

Stále podmieňuje mier tým, že mu Ukrajina vydá územia, ktoré Rusi nekontrolujú. 

Rusko pritom opakovane vyzýva Ukrajinu, aby sa fakticky vzdala kontroly nad štyrmi regiónmi, o ktorých Moskva tvrdí, že ich anektovala, hoci ich úplne nekontroluje.

Ide o Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasť. Kyjev tieto požiadavky označuje za neprijateľné.

Ruský vodca, ktorý hovoril po boku bieloruského vládcu Alexandra Lukašenka, zároveň vyhlásil, že Moskva začala hromadne vyrábať hypersonickú strelu Orešnik schopnú niesť jadrové hlavice.

Rusko minulý rok Orešnik použilo na útok na ukrajinské mesto Dnipro. Moskva neskôr uviedla, že tieto rakety by mohla poskytnúť aj svojmu blízkemu spojencovi Bielorusku. (SITA)