Zelenskyj kritizoval Fica za výroky o slovenskej zbierke na muníciu

Ten podľa neho síce okamžite nepovedie k mieru, ale potenciálne by mohol vytvoriť priestor na cestu k nemu. O tomto nápade plánuje podľa svojich slov hovoriť s prezidentom USA Donaldom Trumpom po návrate do Washingtonu.

Rubio svojmu ruskému kolegovi tlmočil Trumpovo sklamanie z údajnej nedostatočnej flexibility Moskvy pri riešení konfliktu na Ukrajine. USA chcú podľa Rubia vidieť ruský plán na jeho ukončenie. Dodal, že si s Lavrovom vymenili názory a že by to potenciálne mohlo niekam viesť.

Na otázku, či Rusko na schôdzke pri diskusii o Ukrajine nastolilo myšlienky, ktoré vláda USA doteraz nepočula, Rubio odpovedal, že Lavrov predstavil „nový alebo odlišný prístup“. „Necharakterizoval by som to ako niečo, čo zaručuje mier, ale je to koncepcia, ktorú dnes predložím prezidentovi,“ povedal bez toho, aby bližšie špecifikoval, o čo šlo.

Ruská strana označila stretnutie ministrov za vecnú a úprimnú výmenu názorov. Podľa vyhlásenia rezortu ruskej diplomacie sa zhodli na množstve geopolitických otázok a zdôraznili dôležitosť normalizácie bilaterálnych vzťahov.

Obe krajiny údajne chcú pokračovať v mierovom riešení konfliktov. Podľa Moskvy rokovali aj o opätovnom nadviazaní hospodárskych väzieb. Zhodli sa, že krajiny budú pokračovať v komunikácii a potenciálne obnovia i lety medzi Ruskom a Spojenými štátmi. (TASR)

Potvrdil to nemenovaný zdroj z SBU. Iný zdroj spresnil, že Voronyč bol jedným zo zakladateľov oddelenia v SBU, ktoré „teraz Rusom vytvára veľa problémov,“ informovala britská stanica BBC.

Voronyčov bývalý kolega na sociálnych sieťach doplnil, že zabitý bol vo štvrtok okolo 08.00 h miestneho času (7.00 SELČ) pri odchode z domu „piatimi výstrelmi z bezprostrednej blízkosti“.

Na sociálnych sieťach sú dostupné aj zábery z bezpečnostných kamier na dome, z ktorého Voronyč ráno odchádzal. Vidno na nich Voronyča, ako prichádza k zaparkovaným autám, spoza ktorých vybehla neznáma osoba a spustila paľbu. Obeť bola údajne na mieste mŕtva. Páchateľ z miesta činu ušiel.

Podľa stanice Deutsche Welle bol Voronyč zamestnancom Centra špeciálnych operácií, ktoré sa okrem iného podieľalo na sabotážach v ruskom tyle a bolo známe aj pod označením Alfa.

Vraždu svojho zamestnanca medzičasom potvrdila aj tlačová služba SBU.

Na mieste činu v Kyjeve momentálne pracujú vyšetrovacie a operačné skupiny z okresného a hlavného policajného riaditeľstva, kriminalisti, psovodi a ďalšie služby. (TASR)

Hovorili o aktuálnej situácii na Ukrajine, v Iráne i v Sýrii.

Americký minister zahraničia rokovanie označil za úprimné a dôležité. Svojmu rezortnému partnerovi podľa agentúry Reuters povedal, že Spojené štáty chcú vidieť ruský plán ukončenia vojny na Ukrajine. Americký prezident Donald Trump je vraj sklamaný nedostatočným posunom a flexibilitou Moskvy pri riešení konfliktu.

Ruská agentúra TASS uviedla, že ako prvý z rokovacej sály odišiel Lavrov. Podľa vyhlásenia ruského ministerstva zahraničia sa ministri zhodli na množstve geopolitických otázok a zdôraznili dôležitosť normalizácie bilaterálnych vzťahov. Obe krajiny údajne chcú pokračovať v mierovom riešení konfliktov.

Ruský rezort diplomacie uvádza, že ministri rokovali aj o opätovnom nadviazaní hospodárskych väzieb. Zhodli sa, že krajiny budú pokračovať v komunikácii a potenciálne obnovia i lety medzi Ruskom a Spojenými štátmi.

Rubio sa s Lavrovom stretol od nástupu Trumpa do Bieleho domu po druhý raz. Ich prvé stretnutie sa uskutočnilo vo februári v Saudskej Arábii ako súčasť úsilia administratívy Donalda Trumpa obnoviť bilaterálne vzťahy medzi USA a Ruskom a pomôcť pri rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine.

Lavrov po rokovaní ministrov ASEAN v Malajzii vycestuje na návštevu Severnej Kórey. (TASR)

V podmienkach, keď bolo voči Rusku prijatých viac ako 30-tisíc reštriktívnych opatrení, si prípadný vznik nového prvku v podobe zavedenia 500-percentného cla voči obchodným partnerom Ruska vyžiada dodatočnú analýzu, situáciu to však radikálne nezmení, povedal Rjabkov.

„Vieme, ako pracovať v týchto podmienkach, budeme pokračovať v našej nezávislej, suverénnej a dopredu smerujúcej ceste,“ dodal.

Rjabkov poznamenal, že aktivity niektorých amerických senátorov vyvolávajú znepokojenie, pretože sú zamerané na narušenie základov normálnej interakcie, čo znamená, že škodia samotným USA. (TASR)

Šéfka eurokomisie počas vystúpenia na konferencii o obnove Ukrajiny v Ríme spresnila, že Investičný rámec pre Ukrajinu zahŕňa 1,8 miliardy eur v zárukách na úvery a 580 miliónov eur v grantoch. Očakáva sa, že tento plán zmobilizuje ďalšie investície pre Ukrajinu až do výšky 10 miliárd eur.

Von der Leyenová okrem toho oznámila vytvorenie najväčšieho akciového fondu na Ukrajine, fondu zameraného na obnovu Ukrajiny, pri ktorom EK bude podporovať Európska investičná banka, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Poľsko. S počiatočným kapitálom 220 miliónov eur má tento fond za cieľ zmobilizovať 500 miliónov eur do roku 2026.

„EÚ dnes potvrdzuje svoju úlohu najsilnejšieho partnera Ukrajiny. Nielen ako jej hlavného darcu, ale aj kľúčového investora do jej budúcnosti. S podpísanými dohodami v hodnote 2,3 miliardy eur sa snažíme uvoľniť investície až do výšky 10 miliárd eur na obnovu domov, opätovné otvorenie nemocníc, oživenie podnikov a dodávok energie,“ uviedla Von der Leyenová vo svojom prejave, v ktorom ocenila, že Ukrajina „sa každý deň približuje k EÚ“ a to najmä v oblasti energetiky, vzdelávania, roamingu a kultúry.

Podpísané dohody pomôžu ukrajinským malým a stredným podnikom, ktoré získajú 500 miliónov eur v zárukách a grantoch určených aj na zamestnávanie vojnových veteránov a vysídlených osôb.

Ďalších 600 miliónov eur pôjde na projekty súkromného sektora v kľúčových odvetviach, ako je energetika, doprava a výroba. Na obnovu miest a obcí, mestskej mobility, bývania a infraštruktúry vo vojnou postihnutých oblastiach je vyčlenených 520 miliónov eur.

V oblasti energetickej bezpečnosti a zelenej transformácie Ukrajina dostane 265 miliónov eur na stabilizáciu ukrajinskej energetickej siete, obnovu kapacity obnoviteľných zdrojov energie a zlepšenie energetickej účinnosti. Ďalších 310 miliónov eur pôjde na opravu a obnovu kritickej infraštruktúry vrátane bývania, nemocníc a zdravotníckych zariadení.

Európska komisia oznámila aj svoj návrh na štvrtú platbu v rámci prvého piliera Nástroja pre Ukrajinu, ktorá sa očakáva v auguste. Štvrtá platba by mala byť v hodnote až 3,05 miliardy eur.

Súbežne EK vo štvrtok vyplatila jednu miliardu eur v rámci šiestej splátky balíka makrofinančnej pomoci EÚ pre Ukrajinu vo výške 18,1 miliardy eur, ktorá má byť v plnej výške vyplatená do konca roka 2025. Od začiatku roka celková suma poskytnutých pôžičiek EK pre Ukrajinu, aj s touto platbou, dosahuje osem miliárd eur. (TASR)

Upozornila na to Organizácia Spojených národov.

V júni 2025 podľa OSN pri ruských útokoch zahynulo 232 civilistov a ďalších 1343 sa zranilo. Viac obetí zomrelo v apríli 2022 v úvodných fázach ruskej agresie.

„Civilisti na celej Ukrajine sú vystavení takému utrpeniu, aké sme nezažili už viac ako tri roky,“ povedala Danielle Bellová, vedúca misie OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine. „Nárast počtu úderov raketami dlhého doletu a bezpilotnými lietadlami v celej krajine priniesol civilistom ešte viac smrti a deštrukcie, a to ďaleko od frontovej línie,“ upozornila.

AFP pripomína, že spoľahlivé údaje o počte mŕtvych civilistov od začiatku vojny na Ukrajine neexistujú. OSN sa doteraz podarilo potvrdiť viac ako 13.500 mŕtvych civilistov. Upozorňuje však, že skutočný počet obetí je pravdepodobne oveľa vyšší, keďže mnohé prípady nie je možné overiť a do oblastí ruskej okupácie nemá prístup.

Medzi tieto miesta patrí napríklad prístavné mesto Mariupol, kde podľa odhadov zahynuli tisíce ľudí počas niekoľkotýždňového obliehania ruskými silami na začiatku vojny a mesto bolo prakticky úplne zničené. (TASR)

Svoje ciele chce stále dosiahnuť politickými a diplomatickými prostriedkami. Vyhlásil to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Moskva ani Kyjev zatiaľ neoznámili dátum možného tretieho kola priamych rozhovorov, ktoré sa uskutočnili v predchádzajúcich dvoch mesiacoch v Istanbule.

"Nie, to si nemyslím. V tejto chvíli to nemožno povedať," povedal Peskov na pravidelnom brífingu na otázku novinára, či je mierový proces na mŕtvom bode kvôli komentárom amerického prezidenta Donalda Trumpa a obnoveniu dodávok amerických zbraní na Ukrajinu.

Peskov novinárom povedal, že Moskva čaká na signál z Kyjeva, či je Ukrajina na tretie kolo rokovaní pripravená. "Opakovane hovoríme, že by bolo pre nás lepšie dosiahnuť naše ciele mierovými politickými a diplomatickými prostriedkami, ale kým sa tak nestane, pokračuje špeciálna vojenská operácia a realita na mieste sa mení každým dňom," povedal Putinov hovorca s odvolaním sa na ruskú inváziu na Ukrajine.

Zelenskyj dnes na medzinárodnej konferencii o obnove Ukrajiny v Ríme povedal, že mierové signály, ktoré Moskva vysiela, sú len súčasťou jej propagandy a snahy tvrdiť, že Ukrajina o mier nestojí. Putin pritom podľa neho všetky mierové návrhy odmietol a len stupňuje násilie. (ČTK)