Charkovskú televíznu vežu obnovia až po skončení vojny

Stane sa tak v situácii, keď USA vyvíjajú tlak na to, aby Európa zohrávala zásadnejšiu úlohu v obrane svojho vlastného územia.

„Minulý týždeň ministerstvo obrany USA informovalo dotknuté krajiny, že od začiatku nového rozpočtového obdobia sa financovanie zníži na nulu,“ povedal novinárom riaditeľ odboru obrannej politiky na litovskom ministerstve obrany Vaidotas Urbelis.

Toto rozhodnutie prichádza v situácii, keď americký prezident Donald Trump hľadá spôsob, ako ukončiť už tri a pol roka trvajúcu ruskú inváziu na Ukrajinu.

Urbelis svojím vyjadrením potvrdil správy denníkov The Washington Post a Financial Times (FT), ktoré s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov uviedli, že tento krok je súčasťou Trumpovho úsilia znížiť zahraničné výdavky USA.

Podľa FT americkí predstavitelia minulý týždeň oznámili európskym diplomatom, že Washington už nebude financovať programy na výcvik a vyzbrojovanie armád vo východnej Európe, pri hranici s Ruskom.

Podľa The Washington Post sa má zrušiť financovanie v objeme niekoľkých stoviek miliónov dolárov.

V prípade Litvy sa škrty dotknú „nákupu amerických zbraní a iného vybavenia, ako aj výcviku,“ spresnil Urbelis.

Dodal, že to „nebude mať vplyv na prítomnosť amerických vojakov v regióne“, keďže tá je hradená z inej kapitoly amerického rozpočtu.

Litovské ministerstvo obrany uviedlo, že financovanie výcviku a vyzbrojovania litovskej armády zo strany USA pokrývalo tretinu až 80 percent celkovej vojenskej pomoci, ktorú Litva dostávala.

Nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu uviedol, že tento krok Washingtonu je v súlade s Trumpovým výkonným nariadením z januára, ktorým nariadil prehodnotenie americkej zahraničnej pomoci.

„Toto rozhodnutie bolo koordinované s európskymi krajinami v súlade s výkonným nariadením a prezidentovým dlhodobým dôrazom na to, aby Európa prevzala väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu,“ povedal zdroj.

Trump dlhodobo prejavuje skepsu voči americkým výdavkom na obranu Európy a aj voči pomoci Ukrajine, pričom na najbližších spojencov Washingtonu vyvíja tlak, aby zohrávali väčšiu úlohu na oboch týchto „frontoch“.

Estónsky minister obrany Hanno Pevkur v reakcii pre denník Postimees povedal, že tento krok USA vníma ako „najmä symbolický – v negatívnom zmysle“. (TASR)

Ukrajinské drony zasiahli viacero ruských ropných zariadení vrátane najväčšej ruskej rafinérie firmy Rosnefť v meste Riazaň a ropného skladu v okupovanej časti ukrajinskej Luhanskej oblasti.

Ako referuje web Kyiv Independent, povedal to veliteľ ukrajinskej jednotky podnikajúcej útoky dronmi Robert Brovdi známy pod prezývkou Maďar.

„Benzín sa (v Rusku) sa stáva nedostatkovým, zatiaľ čo plyn a ropa sa rýchlo míňajú,“ napísal Brovdi o útoku, ktorý sa odohral v noci na piatok.

Podľa ukrajinského generálneho štábu bola v rafinérii v Riazani zasiahnutá primárna spracovateľská jednotka s odhadovanou ročnou kapacitou 6 miliónov ton.

Ukrajinská armáda uviedla, že toto zariadenie zohráva úlohu pri podpore ruských ozbrojených síl.

V okupovanej Luhanskej oblasti miestni obyvatelia vo štvrtok večer hlásili čierny dym nad oblasťou. Maďar uviedol, že ukrajinské drony zasiahli ropný sklad v regióne, hoci rozsah škôd zostáva nejasný.

Ukrajinský generálny štáb ďalej uviedol, že ukrajinské sily zasiahli dve jednotky ruskej protivzdušnej obrany S-400 Triumf v ruskej Kalužskej oblasti v Rusku. Predbežné údaje naznačujú zásah veliteľského a riadiaceho vozidla a riadiaceho centra, dodala ukrajinská armáda.

Len v auguste Ukrajina zaútočila na najmenej 12 ruských rafinérií. Vyradila tak zariadenia tvoriace viac ako 17 percent celoštátnej spracovateľskej kapacity, čiže 1,1 milióna barelov denne.

V závere augusta Maďarsko oznámilo, že Robert Brovdi má zakázaný vstup na maďarské územie pre útoky na ropovod Družba v Rusku.

Oznámil to maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Brovdi, ktorý je ukrajinským občanom maďarskej národnosti zo Zakarpatia, Szijjártóovi na Telegrame odpovedal: „Tvoje ruky sú pokryté ukrajinskou krvou". (SITA)

Zmrazené ruské finančné prostriedky v hodnote približne 200 miliárd eur sú súčasťou západných sankcií proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu v roku 2022 a väčšina z nich je uložená v depozitári Euroclear v Belgicku.

Belgický minister uviedol, že „pre Belgicko nie je konfiškácia ruských štátnych aktív opciou.“

V rozhovore pre agentúru AFP objasnil, že „takáto konfiškácia, motivovaná skôr politickým než právnym alebo súdnym rozhodnutím, by pravdepodobne spôsobila hrozný systémový šok na všetkých európskych finančných trhoch, zasadila by vážnu ranu dôveryhodnosti eura, a tým by mala veľmi problematický dominový efekt.“

Doplnil, že takéto porušenie pravidiel by ohrozilo dôveru investorov v Belgicko a Európsku úniu a negatívne zasiahlo dôveryhodnosť európskych finančných služieb.

Argumentoval, že ak bude také jednoduché nejaké aktíva skonfiškovať, mnohé štáty by sa mohli rozhodnúť investovať radšej inde.

Európska komisia a západní spojenci Ukrajiny - vrátane Británie - presadzujú použitie ruských aktív na pokrytie škôd spôsobených vojnou, prípadne ich presun do samostatného investičného fondu. Belgicko - spolu s ďalšími krajinami - však takéto kroky odmieta, čo sa potvrdilo aj minulý týždeň na stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v Kodani.

Očakáva sa, že EÚ teraz bude namiesto toho hľadať spôsob, ako zabezpečiť, aby sa zmrazený majetok nevrátil Rusku, kým Moskva nenahradí všetky škody, ktoré spôsobila vojnou na Ukrajine.

Túto možnosť Prévot v rozhovore pre AFP podporil a označil za nevyhnutnosť.

Prévot zároveň uviedol, že Belgicko ako člen koalície ochotných bude prispievať k povojnovým misiám na Ukrajine, najmä prostredníctvom leteckej podpory a prípadne aj odmínovania.

Minister v rozhovore zároveň kritizoval EÚ za nečinnosť voči Izraelu. Zdôraznil, že vojnové zločiny a humanitárna kríza v palestínskom Pásme Gazy sú neprijateľné. (TASR)

Združenie vo vyhlásení uviedlo, že človek, ktorý obdivuje ruského prezidenta Vladimira Putina a čínskych komunistov, nemôže byť zároveň dôveryhodným spojencom Ukrajiny. Tá sa už viac ako tri roky bráni ruskej vojenskej invázii.

„Slovensko podporuje Ukrajinu na jej ceste do Európskej únie. To je veľmi dôležité,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X.

„Rovnako dôležité je, že bilaterálna spolupráca v oblasti hospodárstva, energetiky a infraštruktúry tu, v našom regióne, posilňuje naše národy a naše krajiny,“ pokračoval Zelenskyj.

„Informoval som ho (Fica) o našom včerajšom rozhovore s prezidentom Trumpom, o našej spolupráci s lídrami Koalície ochotných na podporu mieru a zabezpečenie bezpečnosti Ukrajiny, ako aj o bezpečnostnej architektúre pre Európu. A Slovensko nebude stáť stranou. Premiér mi povedal o svojich kontaktoch v Číne. Samostatnou a dôležitou témou bola energetická nezávislosť Európy – ruská ropa, rovnako ako ruský plyn, nemá budúcnosť,“ dodal Zelenskyj.

Ukrajinskému prezidentovi Zelenskému praje, aby čo najrýchlejšie našiel riešenie v súvislosti s bezpečnostnými zárukami.

„V tomto Slovenská republika ako malá krajina nevie zohrať rozhodujúcu úlohu, ale podporujeme všetky iniciatívy, ktoré smerujú k prímeriu a ktoré vedú k mieru,“ vyhlásil Fico na spoločnej tlačovej konferencii so Zelenským po ich rokovaní na Ukrajine.

Slovensko bude robiť všetky rozhodnutia v energetickej oblasti, ktoré budú dobré pre slovenskú suverénnu politiku, vyhlásil Fico. Úlohou je podľa premiéra nájsť taký systém, ktorý bude zaisťovať každej krajine bezpečné a kvalitné dodávky energií za primerané ceny. Zároveň by jednotlivé štáty podľa Fica nemali prijímať opatrenia, ktoré poškodzujú iné krajiny.

Fico verí, že tak ako on rešpektuje a počúva Zelenského, bude aj on rešpektovať a počúvať jeho. (TASR, SME)