Námorníctvo tvrdí, že v Sevastopoli zasiahlo loď Kommuna

Jej pristúpenie podľa neho pravdepodobne nebude mať vplyv na strednodobé finančné plány bloku, ktoré sú stanovené práve do tohto roku.

„Absolútnou prioritou je pre nás v prvom rade urobiť všetko pre ukončenie tejto vojny. Kým je Ukrajina pod útokom a vo vojnovom stave, vstup do Európskej únie je samozrejme prakticky nemožný,“ uviedol Merz po boku rumunského prezidenta Dana v Berlíne.

„Potom budeme hovoriť o obnove Ukrajiny, ale to bude trvať niekoľko rokov. Pravdepodobne to neovplyvní ani súčasný strednodobý finančný výhľad EÚ. Cieľom však je čo najviac priblížiť Ukrajinu k EÚ a pripútať ju k tomuto spoločenstvu,“ dodal.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová vo februári v Kyjeve uviedla, že pokiaľ bude Ukrajina pokračovať v reformách súčasným tempom a v rovnakej kvalite, mohla by do EÚ vstúpiť ešte pred rokom 2030. Ukrajina je kandidátskou krajinou od roku 2022. (TASR)

Dohoda by následne Spojeným štátom umožnila drony vyrobené na Ukrajine nakupovať. Informovala premiérka Julija Svyrydenková.

Dohodu podľa nej na politickej úrovni odsúhlasili prezident Zelenskyj a šéf Bieleho domu Trump.

Zelenskyj tento týždeň pre denník New York Post povedal, že s Trumpom zvažujú uzavrieť dohodu, na základe ktorej by Washington kupoval ukrajinské bezpilotné lietadlá testované na bojisku. Kyjevu by zasa umožňovala nakupovať americké zbrane.

„Americký ľud potrebuje túto technológiu a vy ju potrebujete mať vo svojom arzenáli,“ vyhlásil Zelenskyj v rozhovore, ktorý sa uskutočnil v stredu.

Nová šéfka ukrajinskej vlády o prebiehajúcich rokovaniach informovala deň po tom, čo Zelenskyj poveril novovymenovaný kabinet, aby posilnil ukrajinský zbrojný priemysel a vzťahy so strategickými partnermi.

Očakáva sa, že ukrajinská vláda pod vedením Svyrydenkovej posilní vzťahy s vládou Trumpa, ktorý sa k Rusku stavia čoraz kritickejšie pre pokračujúce letecké útoky na ukrajinské mestá, pripomína Reuters. Svyrydenková už s Washingtonom vyrokovala dohodu o prístupe k ukrajinským nerastným surovinám, ktorú podpísali koncom apríla.

Minister hospodárstva Olexij Sobolev zároveň ozrejmil, že správna rada spoločného americko-ukrajinského investičného fondu, ktorý bol zriadený začiatkom tohto roka, sa prvýkrát stretne do konca leta. (TASR)

Lídri diskutovali o bilaterálnych otázkach, konflikte na Ukrajine a súčasných nepokojoch v Sýrii.

Erdogan v rozhovore zdôraznil dôležitosť ďalších rozhovorov o mierovom urovnaní konfliktu na Ukrajine. Turecko je podľa neho pripravené usporiadať tretie kolo rokovaní medzi delegáciami Ukrajiny a Ruska v prípade, že sa ňom strany dohodnú.

Tento rok sa dosiaľ uskutočnili dve kolá rusko-ukrajinských mierových rokovaní v tureckom Istanbule. Rozhovory neviedli k posunu k ukončeniu vojny.

Strany sa však dohodli na rozsiahlej výmene vojnových zajatcov a padlých vojakov. Tieto výmeny sa uskutočnili postupne v júni. Dátum nového stretnutia delegácií znepriatelené strany zatiaľ nestanovili.

Lídri rokovali aj o aktuálnej situácii v Sýrii. Turecko má podľa Erdogana v záujme zabezpečiť stabilitu Sýrie. (TASR)

Úroky na hypotéky sa pohybujú na úrovni 30 percent, na úvery nemá ani súkromný sektor. Zhruba 40 percent verejných výdajov ide na armádu, pripomenul bývalý minister zahraničia a súčasný člen Progresívneho Slovenska.

Kyjev a Paríž sa dohodli na výcviku ďalších ukrajinských pilotov na používanie francúzskych stíhačiek Mirage, uviedol prezident  Zelenskyj v príspevku na X, v ktorom informoval o telefonáte so svojim francúzskym kolegom Macronom. 

„Rád by som obzvlášť zdôraznil našu dohodu o výcviku pilotov pre stíhačky Mirage. Francúzsko je pripravené vycvičiť ďalších pilotov s použitím ďalších lietadiel," konštatoval Zelenskyj.

Správy o príchode prvých francúzskych stíhačiek Mirage na Ukrajinu sa objavili začiatkom februára tohto roka. V marci Zelenskyj uviedol, že s Macronom rokoval o dodávke ďalších stíhačiek Mirage a vyjadril sa, že ich výkon je vynikajúci. (SITA)

Sú obvinení zo „šírenia chaosu a neporiadku“ na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina, píše sa vo vyhlásení britskej vlády.

„Špióni GRU vedú kampaň s cieľom destabilizovať Európu, podkopať ukrajinskú suverenitu a ohroziť bezpečnosť britských občanov. Vidíme, čo sa (Kremeľ) snaží potajme robiť a nebudeme to tolerovať,“ uviedol vo vyhlásení britský minister zahraničných vecí David Lammy.

„Putinove hybridné hrozby a agresia nikdy nezlomia (britské) odhodlanie,“ dodal.

Podľa vlády viedlo viac ako 20 ruských špiónov a hackerov „kampaň škodlivej kybernetickej činnosti“ zahŕňajúcu útoky na vlády a inštitúcie po celej Európe. Ministerstvo zahraničných vecí preto uvalilo sankcie na tri divízie rozviedky GRU a 18 jej agentov.

Sú medzi nimi aj tí, ktorí sa podľa britskej vlády podieľali na cielených útokoch na mariupolské divadlo na Ukrajine v roku 2022, ako aj na na špionáži bývalého ruského dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julije predtým, ako sa v roku 2018 stali terčom otravy paralytickou látkou novičok.

„Rusko v Spojenom kráľovstve cielilo na médiá, telekomunikačné služby, politické a demokratické inštitúcie i energetickú infraštruktúru,“ uvádza britská vláda.

Spojené kráľovstvo v minulosti opakovane obvinilo Moskvu z organizovania nepriateľských aktivít. Tie majú okrem špionáže zahŕňať aj rôzne akcie zamerané na podkopávanie demokracie, sabotáže alebo vraždy.

Severoatlantická aliancia vo vlastnom vyhlásení uvádza, že niektoré krajiny vrátane Spojeného kráľovstva, Estónska, Francúzska či Spojených štátov nedávno „zaznamenali škodlivú kybernetickú činnosť“ zameranú na spojencov Aliancie a Ukrajinu ruskými spravodajskými službami. Moskvu preto vyzvala, aby s takýmito akciami skoncovala.

Sabotáže a kybernetické operácie, ktoré ruská vojenská rozviedka GRU vykonáva v Európe, sú podľa českého ministerstva zahraničných vecí zbabelé a odsúdeniahodné. Rezort tak v piatok na sociálnej sieti X reagoval na odhalenie ruských špiónov vo Veľkej Británii.

„Rusko neútočí len na Ukrajinu, ale aj na české inštitúcie a firmy. Je nevyhnutné obmedziť pohyb a destabilizačné aktivity ruských agentov v schengenskom priestore,“ apelovalo v tejto súvislosti české ministerstvo. ČR sa dlhodobo snaží o to, aby sa do niektorého z protiruských sankčných balíkov, ktoré prijíma EÚ, dostalo aj opatrenie na obmedzenie pohybu ruských diplomatov a ich rodín v schengene. Zatiaľ však medzi členskými krajinami EÚ nezískala pre svoj návrh dostatočnú podporu.

Rezort pripomenul, že rovnako ako spojenci a partneri dnes podporujú sankčné opatrenia Spojeného kráľovstva, tak v máji 2024 podporili Česko a Nemecko, keď odhalili aktivity skupiny APT28 spájanej tiež s ruskou GRU.

Terčom kybernetických útokov tejto skupiny, ktorá zneužívala dovtedy neznámu zraniteľnosť aplikácie Microsoft Outlook, boli niektoré české inštitúcie a tiež nemecké ministerstvá a spoločnosti pôsobiace v sektore logistiky, zbrojárstva, letectva a IT, ako rôzne nadácie a združenia.

Farida Kurbangalejevová sa mala dopustiť šírenia „nepravdivých informácií o ruskej armáde a schvaľovať terorizmus“.

Prípad sa týka jej rozhovoru s členom Légie slobodného Ruska, ktorá bojuje proti ruským silám na Ukrajine. Informoval o tom portál Moscow Times s odvolaním na server Mediazona.

Úrady vzniesli obvinenia voči Kurbangalejevovej po jej rozhovore s Alexejom Baranovským z Légie slobodného Ruska, polovojenskej skupiny ruských občanov kritických voči Kremľu a invázii na Ukrajinu. Moskva zoskupenie považuje za teroristickú organizáciu. Obvinená bola aj v súvislosti so sériou príspevkov na jej kanáli Telegram. Na šesť rokov väzenia v neprítomnosti odsúdili aj Baranovského.

Kurbangalejevová Rusko opustila po anexii ukrajinského Krymského polostrova v roku 2014 a v súčasnosti žije v exile v ČR. Zatykač na ňu vydali pred rokom a generálna prokuratúra vo februári tohto roka požiadala o jej vydanie do vlasti. Mestský súd v Prahe v máji rozhodol, že ju do Ruska nevydá.

Novinársku kariéru Kurbangalejevová začala v Kazani v roku 1998. Medzi rokmi 2007 až 2014 moderovala spravodajskú reláciu Vesti v štátnej televízii Rossija 1. Neskôr pôsobila v ruskojazyčnom programe v pražskom Rádiu Slobodná Európa/Rádiu Sloboda. V súčasnosti spolupracuje s exilovou spravodajskou stanicou Govorit NeMoskva a pôsobí aj na YouTube.

Zásah vlaku potvrdili gubernátor Serhij Lysak aj ukrajinská železničná spoločnosť Ukrzaliznytsia. Ďalší dvaja ľudia boli zranení.

Požiare vypukli v dopravnom zariadení a v obci Rozdory v okrese Synelnikove, kde bolo zničených niekoľko vozidiel.

Vedúci ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak neskôr uviedol, že Rusko dvakrát v ten istý deň zaútočilo na vlaky v Dnepropetrovskej oblasti.

„Ide o plánovaný teror proti civilným logistickým a železničným pracovníkom,“ povedal Jermak a dodal, že bola zasiahnutá lokomotíva vlaku prevážajúceho civilný náklad.

Úrady predtým uviedli, že po útokoch okupantov v noci na dnes zahynulo najmenej sedem civilistov a 25 ďalších utrpelo zranenia. (Kyiv Independent)