Zelenskyj podpísal nový zákon o mobilizácii

Tvrdí to spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje obranné spravodajstvo Ukrajiny.

Špeciálna ukrajinská operácia sa odohrala v sobotu a odhadovaná hodnota vyradených vrtuľníkov je 20 až 30 miliónov amerických dolárov, poznamenala vojenská rozviedka. „Pochmúrny koniec postihol v Sevastopoľskom zálive aj remorkér Buk-2190," dodala.

Oznámenie nasledovalo po zintenzívnení ruských útokov na civilnú infraštruktúru vrátane útoku na Kyjev 28. augusta, pri ktorom zahynulo 25 ľudí.

„Zrýchľujeme dodávky ďalších systémov protivzdušnej obrany na posilnenie ochrany pred raketami. Spoliehame sa na maximálne úsilie ukrajinských diplomatov pri ich kontaktoch s partnermi,“ napísal Zelenskyj na sieti X.

Zelensky poveril tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustema Umerova, aby koordinoval s regionálnymi úradmi a energetickými spoločnosťami obstaranie väčšieho množstva obranných systémov krátkeho a stredného doletu a zvýšenie financovania pre výrobcov bezpilotných lietadiel.

Prezident tiež uviedol, že Ukrajina pripravuje stretnutie takzvaného Technologického štábu s domácimi výrobcami rakiet, dronov a systémov protivzdušnej obrany. „Prioritou je zachytenie Šahídov. Diskutovali sme aj o ochrane sietí a energetických zariadení v frontových a pohraničných obciach spolu so záložným zásobovaním.“

Drony iránskeho typu Šahíd sa stali hlavnou zbraňou okupantov na dlhé vzdialenosti.

V noci z 31. augusta Rusko zaútočilo dronmi na energetickú sieť Odeskej oblasti, čím zostalo bez elektriny viac ako 29 000 spotrebiteľov.

Ukrajina si stanovila boj proti ‚Šahídom‘ za hlavnú obrannú prioritu na rok 2025, keďže Rusko zvyšuje výrobu dronov.

Boris Pistorius Podľa vlastných slov považuje za zásadne nesprávne hovoriť o takýchto témach skôr, ako sa zasadne za rokovací stôl.

„Odhliadnuc od toho, že Európska únia nemá žiadne právomoci ani kompetencie, pokiaľ ide o nasadzovanie vojakov – bez ohľadu na to, pre koho a na aký účel –, zdržal by som sa takéto úvahy akokoľvek potvrdzovať alebo komentovať,“ povedal Pistorius na návšteve muničnej fabriky v meste Troisdorf.

Konštatoval, že prebiehajú úvahy o tom, „čo by bolo možné a čo nie“ a za akých podmienok by boli určité kroky vôbec mysliteľné. „Ale teraz o tom verejne diskutovať považujem za úplne nesprávne,“ vyhlásil politik zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD).

Pistorius reagoval na správy médií o tom, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová hovorila o vyslaní mnohonárodných jednotiek na Ukrajinu.

Podľa denníka Financial Times vyhlásila, že plány na to sú už „pomerne presné“. Ukrajina žiada bezpečnostné záruky proti ruských útokom ako súčasť možného mierového riešenia, pripomenula DPA. (TASR)

Vyhlásili to nemecký politik Matthias Miersch z poslaneckého klubu sociálnych demokratov (SPD) počas návštevy parlamentných lídrov nemeckých koaličných strán v Kyjeve.

Miersch naznačil, že otázka aktív by mohla byť predmetom diskusie v rámci prípravy nového balíka sankcií voči Rusku.

Jens Spahn z kresťanskodemokratického bloku CDU/CSU zdôraznil, že „sa musia vyvodiť dôsledky“ za ruskú inváziu.

„V tejto súvislosti je potrebná diskusia o tom, či a ako možno tieto zmrazené aktíva použiť, napriek všetkým právnym pochybnostiam,“ povedal.

V EÚ je zmrazených približne 210 miliárd eur aktív ruskej centrálnej banky. Väčšina sa nachádza v centre cenných papierov Euroclear v Bruseli.

Od minulého roka EÚ používa ich úrokové výnosy na financovanie dodávok zbraní a munície na Ukrajinu. Viacerí členovia EÚ sú skeptickí v prípade priameho vyvlastnenia aktív pre potenciálne právne problémy či odvetné opatrenia. Tento krok by mohol tiež viesť k strate dôvery zo strany ďalších krajín či investorov v Európe.

Cesta nemeckých politikov na Ukrajinu sa sústredí na rokovania o ďalšej podpore Nemecka a diplomatické úsilie na ukončenie vojny. Zároveň má demonštrovať jednotu na domácej politickej scéne po ťažkých začiatkoch vládnej koalície.

Spahn dodal, že návšteva je odkazom pre Kremeľ, keďže ruský prezident Vladimir Putin podľa neho chce vojnu a odmieta mier. Zdôraznil, že ak Putin nepristúpi na rokovania, Nemecko je pripravené naďalej vojensky podporovať Ukrajinu.

Pre denník Financial Times to uviedli v pondelok traja nemenovaní predstavitelia. V tom čase tam plánovala pristáť predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Jej lietadlo preto muselo pristáť s použitím klasických papierových máp.

„Celá oblasť letiska zostala bez GPS signálu,“ uviedol jeden zo zdrojov. Po hodine krúženia nad letiskom sa pilot lietadla predsedníčky Európskej komisie rozhodol pristáť manuálne s použitím analógových máp. Podľa zdrojov aktuálne pracujú z verziou, že za rušením signálu stálo Rusko.

Von der Leyenová sa v rámci turné po východných krajinách EÚ v Bulharsku stretla s premiérom Rosenom Željazkov a navštívila továreň na výrobu munície. Odletela rovnakým lietadlom a k žiadnym incidentom už nedošlo.

„Môžeme potvrdiť, že došlo k rušeniu GPS signálu, ale lietadlo bezpečne pristálo v Bulharsku,“ uviedla na tlačovej konferencii v Bruseli hovorkyňa Európskej komisie Arianna Podestaová.

Od bulharských orgánov už Európska komisia dostala informáciu, že z incidentu podozrievajú Rusko.

Financial Times pripomína, že rušenie GPS signálu často využívajú armády a spravodajské služby na ochranu citlivých lokalít. Rusko však v uplynulom období tento nástroj používa aj na narúšanie civilného života.

K podobným incidentom dochádza najmä v Baltskom mori a východoeurópskych štátoch v blízkosti Ruska. Okrem lietadiel sú terčom lode a civilisti používajúci bežné navigačné služby. Vlády niektorých štátov EÚ už varovali, že rušenie signálov zo strany Ruska môže spôsobiť leteckú katastrofu.

„Sme si dobre vedomí, že hrozby a zastrašovanie sú bežnou súčasťou nepriateľských činov Ruska,“ dodala Podestaová. Incident podľa nej ešte viac posilní odhodlanie EÚ posilniť svoje obranné spôsobilosti a podporu pre Ukrajinu. (TASR)

„Som presvedčený, že osobitná úloha Turecka v týchto otázkach bude aj naďalej žiadaná,“ povedal šéf Kremľa počas rokovaní s tureckým prezidentom Erdoganom na samite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu.

Putin podotkol, že tri kolá priamych rokovaní s Ukrajinou v Istanbule priniesli istý pokrok v humanitárnej oblasti.

AFP pripomína, že schôdzky neposkytli žiadny prelom, no došlo k výmene vojnových zajatcov a tiel zosnulých vojakov. Kyjev obvinil Moskvu, že na rokovania do Istanbulu vyslala nízkopostavených predstaviteľov bez rozhodovacích právomocí.

Rusko vyzvalo Ukrajinu, aby sa v jeho prospech vzdala štyroch regiónov, ktoré už považuje za anektované. Kyjev to označil za neprijateľnú požiadavku.

Americký prezident Trump zároveň vyjadril záujem o uskutočnenie stretnutia medzi Putinom a Zelenskym, no Moskva zdôraznila, že je potrebné najprv vyriešiť kľúčové otázky.

Naréndra Módi a Vladimir Putin sa stretli na okraji samitu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu. Šéf Kremľa ešte predtým nazval indického lídra svojím „drahým priateľom“.

„Mal som vynikajúce stretnutie s prezidentom Putinom,“ uviedol Módí na platforme X a dodal, že diskutovali o spolupráci „vo všetkých sektoroch, vrátane obchodu, hnojív, vesmíru, bezpečnosti a kultúry“.

„Naše osobitné a privilegované strategické partnerstvo zostáva dôležitým pilierom regionálnej a globálnej stability,“ pokračoval indický premiér.

Módí zverejnil na X svoju fotografiu spolu Putinom vo vnútri obrnenej limuzíny Aurus, ktorú používa ruský prezident.

„Aj v najťažších situáciách India a Rusko vždy kráčali bok po boku... Naša úzka spolupráca je dôležitá nielen pre obyvateľov oboch krajín, ale aj pre globálny mier, stabilitu a prosperitu,“ zopakoval Módí.

Indický premiér uvítal snahy zamerané na zastavenie vojny na Ukrajine, ktorá, dúfa, sa skončí čo najskôr.

„Rusko a India udržiavajú už desaťročia osobitné vzťahy, ktoré sú priateľské a založené na dôvere. To je základ pre rozvoj našich vzťahov v budúcnosti,“ povedal po pondelkovom stretnutí Putin.

Reuters pripomína, že Moskva a Naí Dillí majú úzke vzťahy aj vďaka tomu, že India je spolu s Čínou najväčším odberateľom ropy z Ruska. (TASR)

Parubého zastrelili v sobotu predpoludním v meste Ľvov a podozrivého strelca zatkli v nedeľu večer.

„Vieme, že tento zločin nebol náhodný. Je v ňom zapojené Rusko. Všetci sa budú zodpovedať pred zákonom,“ napísal šéf ukrajinskej polície Ivan Vyhivskyj.

Moskva na ukrajinské obvinenia zatiaľ nereagovala.

Podľa Vyhivského podozrivý strelec vystupoval ako kuriér doručovacej služby a na Parubého za bieleho dňa vystrelil osemkrát.

Minister vnútra Ihor Klymenko na Telegrame napísal, že zločin bol starostlivo naplánovaný, páchateľ skúmal pohyb obete, mal vybratú trasu a premyslený únikový plán.

„Dlho sa pripravoval, pozoroval, plánoval a nakoniec stlačil spúšť. Trvalo nám 36 hodín, kým sme ho vypátrali a zatkli,“ doplnil šéf ukrajinskej polície.

Parubij bol predsedom ukrajinského parlamentu v rokoch 2016 až 2019, patril medzi prominentných podporovateľov proeurópskej Oranžovej revolúcie v roku 2004 a tiež revolúcie na Majdane v roku 2014.

Bol tiež tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany v roku 2014, keď Rusko obsadilo a anektovalo Krymský polostrov. (TASR)