Prezident Zelenskyj kritizoval myšlienky Trumpa

Podľa agentúry AFP to potvrdil predseda Európskej rady António Costa aj ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v príspevku na sociálnej sieti X.

Costa uviedol, že je „zhrozený“ najnovšou sériou smrtiacich ruských úderov na Kyjev, v dôsledku ktorých došlo aj k poškodeniu budovy diplomatickej misie Únie.

„Misia EÚ na Ukrajine bola poškodená. To si vyžaduje odsúdenie nielen zo strany EÚ, ale aj celého sveta. Vyjadrujeme solidaritu s našimi kolegami z EÚ a sme pripravení poskytnúť pomoc,“ napísal Sybiha.

Ako dodal, útok Ruska bol podľa neho zameraný aj na diplomatov a označil ho za do očí bijúce porušenie Viedenského dohovoru OSN.

AFP uvádza, že ide o doposiaľ druhý najvyšší počet nasadených dronov a striel vo vojne prebiehajúcej od konca februára 2022.

Počet obetí útokov sa zvýšil na desať.

Ukrajinské letectvo vo vyhlásení na sociálnych sieťach spresnilo, že Moskva útočila dovedna 598 dronmi a 31 raketami vrátane dvoch hypersonických striel typu Kinžal a deviatich balistických rakiet, ktorých zachytenie je vďaka ich rýchlosti náročné, cituje AFP.

Tlačová agentúra RBK-Ukraine informovala aj o početných materiálnych škodách a viacerých požiaroch, ktoré v ukrajinskej metropole v dôsledku tohto útoku vypukli, píše DPA. Na zdieľaných fotografiách bolo vidieť zrútené budovy, kopy trosiek aj spálené vozidlá.

Počet zranených dosiahol najmenej 38.

Ďalší ľudia sa podľa neho stále môžu nachádzať pod troskami. Dnešné ruské útoky raketami a dronmi sú podľa neho jasnou odpoveďou Ruska všetkým, ktorí po týždňoch a mesiacoch vyzývali na prímerie a skutočnú diplomaciu.

Podľa portálu The Kyiv Independent je medzi obeťami aj 14-ročné dieťa. Zranenia utrpelo viac než 20 osôb vrátane ďalších detí, napísal portál s odvolaním sa na vyjadrenia starostu Kyjeva Vitalija Klička. Ten dodal, že takmer všetkých zranených medzičasom hospitalizovali.

„Dnes večer bude Kyjev podrobený masívnemu útoku ruského teroristického štátu,“ napísal na platforme Telegram ešte pred spustením ruského dronového útoku šéf kyjevskej vojenskej správy Tymur Tkačenko.

Tlačová agentúra RBK-Ukraine informovala aj o početných materiálnych škodách a viacerých požiaroch, ktoré v ukrajinskej metropole v dôsledku tohto útoku vypukli, píše DPA. Na zdieľaných fotografiách bolo vidieť zrútené budovy, kopy trosiek aj spálené vozidlá. (TASR, ČTK)

Novinári agentúry AFP pôsobiaci v ukrajinskej metropole informovali o silných výbuchoch vo viacerých častiach mesta. Pri útoku zomreli najmenej tri osoby a ďalších 12 ľudí utrpelo zranenia, píše AFP a portál The Kyiv Independent.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko na platforme Telegram oznámil, že prebieha „masívny útok na hlavné mesto“. Dodal, že v meste operujú protivzdušné sily, a obyvateľov vyzval, aby zostali v úkrytoch.

„Podľa operačných informácií sa počet mŕtvych zvýšil na troch... Medzi mŕtvymi je aj dieťa,“ uviedla vojenská správa Kyjeva na Telegrame.

Podľa novinárov AFP výbuchy osvetlili nočnú oblohu v hlavnom meste a zanechali za sebou dym. Obyvatelia ukrajinskej metropoly sa ukrývali v staniciach metra či v podchodoch, dodali reportéri.

Rusko útočilo na Kyjev (29 fotografií)

Podľa The Kyiv Independent došlo k prvým výbuchom už v stredu okolo 21.30 h miestneho času (20.30 h SELČ). Ďalšiu vlnu výbuchov bolo v hlavnom meste počuť od 3.00 h miestneho času (2.00 h SELČ).

Kličko vyhlásil, že záchranári pracujú v niekoľkých častiach metropoly. Útok ruských dronov a balistických rakiet údajne poškodil viaceré budovy.

Agentúra DPA informovala, že výbuchy boli hlásené aj v meste Sumy na severe a v meste Záporožie na juhu Ukrajiny. (TASR)

Iba tri z nich - Poľsko, Litva a Lotyšsko - však v súčasnosti dosahujú nový cieľ, ktorý aliancia stanovila v júni, a navýšila ním výdavky na obranu na 3,5 percent HDP.

Odhady aliancie ukázali, že ešte minulý rok viac ako desať z 32 členských štátov NATO nedosiahlo dvojpercentný cieľ, na ktorom sa dohodli v roku 2014. Údaje za rok 2025 však ukázali, že všetci spojenci tento cieľ splnia. Sedem z nich vynaloží na obranu minimálne dve percentá, zatiaľ čo niekoľko ďalších o niečo viac.

Podľa údajov NATO vynakladá najviac prostriedkov na obranu Poľsko - 4,48 percent HDP. Nasleduje Litva so štyrmi percentami a Lotyšsko s 3,73 percentami. Toto sú jediné členské štáty NATO, ktoré v súčasnosti prekračujú nový cieľ výdavkov na obranu vo výške 3,5 percent HDP, ktorý aliancia schválila v júni v Haagu.

Lídri sa dohodli, že tento cieľ dosiahnu do roku 2035 ako súčasť širšieho plánu vynaložiť až päť percent HDP na obranu, kybernetickú bezpečnosť či modernizáciu ciest a prístavov.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v stredu vo svojom prejave pri otvorení továrne na muníciu v Nemecku ocenil vyššie výdavky členov aliancie na obranu, ale zdôraznil, že je dôležité premeniť tieto dodatočné prostriedky na vojenské kapacity.

„Samotné peniaze nezaručujú bezpečnosť... Odstrašujúci účinok nezabezpečuje päť percent. Odstrašujúci účinok zabezpečuje schopnosť... bojovať s potenciálnymi nepriateľmi,“ vyhlásil Rutte. (TASR)

Žaloba proti Európskemu mierovému nástroju (EPF) bola pôvodne predložená Súdnemu dvoru EÚ, ale neskôr bola odoslaná na Všeobecný súd. V stredu o tom informoval server Euronews, píše TASR.

Rada EÚ vlani rozhodla, že 99,7 percent úrokov zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky poskytne Ukrajine prostredníctvom EPF, ktorý uľahčuje vojenskú pomoc spojeneckým krajinám. Kyjev tak prostredníctvom EPF každoročne dostáva tri až päť miliárd eur, vysvetľuje Euronews.

Maďarská vláda podala proti tomuto rozhodnutiu v máji žalobu a Súdny dvor EÚ ju v pondelok formálne prijal a zverejnil v Úradnom vestníku EÚ.

Maďarsko tvrdí, že EPF porušil zákony EÚ tým, že ignoroval jeho veto s odôvodnením, že nie je „prispievajúcim členským štátom“. „V dôsledku toho došlo k porušeniu zásady rovnosti medzi členskými štátmi a zásadou demokratického fungovania EÚ, pretože členský štát bol neoprávnene a bez právneho základu zbavený svojho hlasovacieho práva,“ uvádza sa v žalobe.

Podľa maďarských médií by tento prípad by mohol vytvoriť precedens v oblasti ochrany práva veta, no môže trvať roky, kým súd dospeje k verdiktu.

Euronews dodáva, že maďarská vláda, ktorá udržiava dobré vzťahy s Ruskom, v minulosti pravidelne blokovala podporu EÚ pre Ukrajinu, čo viedlo k napätým vzťahom medzi Budapešťou a viacerými ďalšími členskými krajinami. (TASR)

Napísal to web stanice Euronews, podľa ktorého sa prípadom zaoberá Tribunál Súdneho dvora Európskej únie, teda súd nižšej inštancie. Podľa maďarských médií by rozsudok mohol vytvoriť precedens pre ochranu práva veta, ktorej sa Budapešť v žalobe domáha.

Členské krajiny EÚ sa vlani zhodli, že budú využívať výnosy z ruských aktív zmrazených v Európe na nákup zbraní pre Ukrajinu a na jej povojnovú rekonštrukciu. Väčšina výnosov sa má v prospech Kyjeva použiť prostredníctvom takzvaného Európskeho mierového nástroja (EPF), z ktorého sa financujú nákupy zbraní, na ktorých sa Maďarsko nezúčastňuje.

Budapešť v žalobe tvrdí, že Európska únia nerešpektovala jej právo veta a obišla ho s tým, že Maďarsko nie je štátom prispievajúcim na nákupy zbraní pre Ukrajinu.

"V dôsledku boli porušené princípy rovnosti členských štátov a demokratického fungovania Európskej únie, pretože členský štát bol zbavený, neospravedlniteľne a bez právneho základu, svojho hlasovacieho práva," uvádza sa podľa Euronews v žalobe.

Maďarsko, ktorého premiér Viktor Orbán udržiava blízke vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, často blokuje únijné opatrenia namierené proti Moskve za jej agresiu voči susednej krajine.

Budapešť svoju sťažnosť podala v máji, súd ju akceptoval tento týždeň. Zaoberať sa ňou môže aj niekoľko rokov, kým vydá rozhodnutie, píše web. (ČTK, euronews)