Rusi obsadili obec Pervomajske

Kubánske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že „odmieta nepravdivé obvinenia, ktoré vláda USA šíri o údajnej účasti Kuby na vojenskom konflikte na Ukrajine“.

Podľa vyhlásenia bolo od septembra 2023 odsúdených 26 Kubáncov na tresty od piatich do štrnástich rokov za činnosť žoldnierov, keď sa objavili správy o kubánskych občanoch vyslaných na front na Ukrajine.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí pre AFP uviedol, že USA majú informácie o kubánskych občanoch bojujúcich po boku ruských jednotiek v konflikte. „Kubánsky režim zlyhal v ochrane svojich občanov, ktorí skončili ako figúrky v rusko-ukrajinskej vojne,“ povedal.

V máji ukrajinská iniciatíva „Chcem žiť“, ktorá povzbudzuje nepriateľských bojovníkov k vzdaniu sa, uviedla, že má údaje o viac ako tisícke kubánskych žoldnieroch, ktorých Rusko naverbovalo od začiatku roku 2023.

„Spoľahlivo poznáme mená a osobné údaje 1 028 Kubáncov, ktorí v rokoch 2023 - 2024 podpísali zmluvy s ruskými ozbrojenými silami,“ uvádza projekt.

Kubánske úrady podľa ministerstva zahraničných vecí „nemajú presné informácie o kubánskych občanoch“ zúčastňujúcich sa „na vlastnú päsť“ alebo „v ozbrojených silách oboch strán“ konfliktu. Zdôraznili, že „žiadny z nich nemá podporu, záväzok ani súhlas kubánskeho štátu pre svoje konanie“.

Príbuzní Kubáncov, ktorí v roku 2023 odišli do Ruska, pre AFP uviedli, že ich blízki boli oklamaní náborovými inzerátmi na sociálnych sieťach. (SITA)

Pohraničie stráž tam zaznamenala zvýšenú aktivitu Rusov, informuje portál verejnoprávnej stanice ERR.

Výbežok ruského územia s rozlohou asi 115 hektárov sa nazýva Saatská topánka a zhruba v kilometrovom úseku cez neho vedie cesta spájajúca estónske dediny Lutepää a Sesniki, po ktorej môžu občania Estónska jazdiť bez osobitného povolenia za podmienky, že nezastavia.

Estónska pohraničná stráž uviedla, že v piatok na ruskej strane sledovala výrazne vyššiu aktivitu ako zvyčajne. Pozdĺž hranice sa podľa nej pohybovali rôzne ozbrojené skupiny a ich členovia na sebe nemali uniformy ruských pohraničníkov. V jednej chvíli sa títo ľudia postavili do radu cez cestu.

Estónsko preto komunikáciu dočasne uzavrelo, aby zabránilo možným provokáciám, incidentom a zabezpečilo bezpečnosť svojich občanov, uviedla pohraničná stráž.

V sobotu potom zverejnila video, na ktorom na ceste pozostáva skupina siedmich mužov v maskáčoch so zbraňami cez rameno a maskami na tvári.

Estónski pohraničníci uviedli, že úroveň ohrozenia v súvislosti s týmto incidentom nevzrástla, ale že situácia na hranici zostáva napätá. Rusko proti nim neustále podniká rôzne provokácie, ako je rušenie signálu GPS alebo krádeže a ničenie dopravného značenia.

Uzávera cesty cez Saatskú topánku potrvá najmenej do utorka.

Estónsky minister vnútra Igor Taro v sobotu večer povedal, že skupina podľa všetkého výbežok opustila. Nové je podľa neho to, že muži stáli uprostred cesty, ruskí pohraničníci sa nikdy takto nesprávali. Prioritou je dostavať obchádzku ruského výbežku.

"Nechcem, aby niekto prechádzajúci cez Saatskú topánku kvôli takejto situácii skončil napríklad v pskovskom väzení," povedal Taro s odvolaním sa na stredisko ruskej oblasti susediace s Estónskom.

Estónsko, Lotyšsko a Litva dlhodobo varujú pred hrozbou pre ich bezpečnosť zo strany Ruska, ktorá výrazne vzrástla od februára 2022, keď Rusko začalo inváziu na Ukrajinu.

Vzdušný priestor týchto krajín opakovane narúšajú ruské drony a v septembri nad Estónsko na dlhšie ako desať minút prenikli tri ruské stíhačky. (ČTK)

Nad územím Brianskej a Belgorodskej oblasti zostrelili po 15 dronov a nad Smolenskou oblasťou dve.

Telegramový kanál Astra píše, že obyvatelia dediny Vygoniči v Brianskej oblasti v noci informovali o veľkom množstve výbuchov. Cieľom útoku sa stala zrejme elektrická stanica.

Explózie sa ozývali tiež v Smolensku. Či na mieste vznikli nejaké škody, nie je jasné.

Ukrajinská armáda podniká útoky v Rusku, ktorých cieľom je podľa Kyjeva znížiť bojaschopnosť nepriateľa. (ČTK)

Asi hodinu po polnoci miestneho času (polnoc SELČ) reportéri verejnoprávnej stanice Suspilne z Čuhujivu a jeho okolia hlásili sériu výbuchov.

"Ruské drony zaútočili na jednu zo škôl v Čuhujive, budova utrpela značné škody. Poškodený je tiež neďaleký obytný dom," uviedla starostka Halyna Minajevová. Jedna žena podľa nej mala akútnu stresovú reakciu.

Rusko opakuje, že na Ukrajine na civilné objekty neútočí, tvrdí, že zasahuje vojenské ciele alebo ukrajinský obranný priemysel. Každodenné hlásenie ukrajinských úradov však svedčí o opaku.

Napríklad v sobotu mestská rada v Kramatorsku v Doneckej oblasti na východe napadnutej krajiny informovala o tom, že dva ruské drony zasiahli tamojšiu strednú školu.

V nedeľu ráno úrady v Doneckej oblasti podľa RBK Ukrajina oznámili, že Rusi znovu zaútočili na energetickú infraštruktúru v regióne a boli kvôli tomu prerušené dodávky elektrického prúdu. Ukrajinské železnice Ukrzaliznycia upozornili, že množstvo spojov bolo kvôli výpadku zrušených. (ČTK)

V kostole sa v čase náletu nachádzali miestni civilisti. Zranených polícia dopravila do nemocnice. Výbuch poškodil fasádu kostola a tiež deväť rodinných domov v okolí, uviedol náčelník vojenskej správy mesta Serhij Horbunov.

Vyzval spoluobčanov, aby neriskovali život a rýchlo sa evakuovali z mesta pri frontovej línii do bezpečnejších oblastí. "Zachráňte to najcennejšie - život! Evakuovajte sa hneď," zdôraznil.

Moskva tým podľa Vučiča dala najavo, že dodávky plynu ukončia v posledný tohtoročný deň, ak Belehrad pristúpi k znárodneniu ropnej spoločnosti NIS, v ktorej majú Rusi väčšinový podiel a na ktorú Spojené štáty uvalili tento týždeň sankcie, píše na svojom webe ruský denník Kommersant s odvolaním sa na Vučičove vyjadrenia podľa serveru Informer.

"Ponúkli nám zmluvu na plyn do Nového roka. Je to pre nás veľkým sklamaním, chceli sme zmluvu aspoň do mája," povedal prezident.

Tvrdil, že Američania mu povedali, že by sankcie proti NIS zrušili, ak by im ústne sľúbil, že NIS znárodnia. To však vraj odmietol.

Srbský prezident podľa Kommersantu zdôrazňuje, že jeho krajina vystupovala ako poctivý a spoľahlivý partner, ktorý sa v záujme zachovania priateľských vzťahov s Ruskom zriekol arbitráží a ďalších krokov.

Pri rokovaniach s prezidentom Vladimirom Putinom minulý mesiac žiadal do novej dohody zapísať pružné podmienky dodávok, výhodnú cenu a zvýšenie objemu dodávok plynu. No záverečná ponuka Moskvy vraj priniesla sklamanie.

Vučić má v najbližších dňoch rokovať s námestníkom ruského ministra energetiky Pavlom Sorokinom a šéfom spoločnosti Gazpromnefť, napísal list.

Predtým Rusko a Srbsko rokovali o trojročnej až desaťročnej dohode o ročných dodávkach približne 2,5 miliardy metrov kubických plynu. Súčasné dodávky sú vedené z Ruska plynovodom TurkStream cez Bulharsko. Situácia v dodávkach sa skomplikovala po uvalení amerických sankcií na srbskú NIS, pripomenul Kommersant.

Väčšinový podiel v NIS drží spolu ruská firma Gazpromnefť a Gazprom. NIS prevádzkuje jedinú ropnú rafinériu v Srbsku a je kľúčová pre energetickú bezpečnosť balkánskej krajiny. Podľa agentúry Reuters dodáva v Srbsku približne 80 percent benzínu a nafty a vyše 90 percent leteckého paliva a ťažkého vykurovacieho oleja.

Americké ministerstvo financií uvalilo 10. januára sankcie na NIS v rámci svojich širších opatrení voči ruskému ropnému sektoru kvôli ruskej invázii na Ukrajinu.

Prezident Vučić uviedol, že Srbsko sa stalo "vedľajšou škodou" zhoršených vzťahov medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Predtým odmietol možnosť, že by Srbsko mohlo ruský podiel zoštátniť. Krajina má dostatočné zásoby ropy, aby rafinérie mohli fungovať do 1. novembra a dodávky pohonných hmôt by mali vydržať do konca tohto roka.

Vučić sa nachádza v ťažkej situácii, pretože Srbskom už 11 mesiacov otriasa séria demonštrácií proti jeho vláde. Pred príchodom zimy by sa podľa AP mohli nálady proti srbskej vláde vplyvom výpadku dovozu vykurovacieho oleja a nafty ďalej zhoršovať.

V strednodobom horizonte by sankcie USA proti NIS mohli mať pre Srbsko vážne dôsledky. Oslabením ruského energetického priemyslu chcú USA zbaviť Kremľa základne pre financovanie útočnej vojny proti Ukrajine. (ČTK)

„Vidíme pozitívne vývojové trendy,“ povedal ukrajinský líder podľa webu united24media.com a dodal, že ukrajinské drony už zasiahli nepriateľské sklady munície v desiatkach prípadov.

Zelenskyj upozornil na výrazný nedostatok benzínu v Rusku, ktorý podľa ukrajinských spravodajských odhadov dosahuje až 20 percent z potrieb krajiny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nútené voľno a prepúšťanie. Spomalenie ekonomiky zasiahlo ruský priemysel Čítajte 

„Podľa našich údajov je nedostatok benzínu u nepriateľa až do výšky približne 20 percent potrieb. Odhady sa pohybujú od 13 do 20 percent, ale je potvrdené, že nedostatok je už významný,“ povedal Zelenskyj novinárom.

Ukrajinský prezident tiež informoval o použití ukrajinských rakiet Neptun a Flamingo v bojoch, pričom výsledky týchto operácií sú podľa neho sľubné.

„V uplynulom týždni sme použili náš pár Neptun - Flamingo. Nehovoríme o hromadnom použití, len že boli použité a sú prvé známky úspechu,“ povedal.

Na otázku o príčinách palivovej krízy v Rusku Zelenskyj poznamenal, že ukrajinská spravodajská služba sleduje zmeny v ruskom dovoze a obchodnej politike.

„Kľúčové je, že dovážajú benzín - to je signál. Mám informácie od našich spravodajských služieb, ktoré však treba starostlivo overiť,“ dodal Zelenskyj.

Podľa Zelenského Rusko zvýšilo dovoz paliva z Bieloruska a Číny, pričom dovoz z Bieloruska sa zvýšil šesťnásobne a boli zrušené dovozné clá. Rusko zároveň zakázalo vývoz benzínu a obmedzilo vývoz nafty. (SITA)